Rakúski policajti sa dozvedeli, že sú zvieratá, a bežní Rakúšania, že sú zas lúza. Cesta do hlbín gay-friendly politiky sa začína.

Keď ľavicu na Západe premkol pocit, že sa jej míňajú robotníci, uzavrela koalíciu so se­xu­ál­ny­mi a etnickými menšinami. Veď homosexuáli a prisťahovalci bo­li tiež utláčaní a vykorisťovaní ako kedysi proletariát, ponúkali sa ako prirodzení spojenci. Táto nová spoločenská aliancia mala za­bezpečiť väčšinu v spoločnosti aj vo voľbách. Zdá sa, že niekde na tej dobre naplánovanej vymyslenej ceste sa niečo zásadné pokazilo.

V týchto dňoch to potvrdzujú nechutné škandály, ktoré prepukli v kruhu nemeckej aj rakúskej vlády. Majú spoločného me­no­va­teľa: ich aktérmi sú homosexuálni muži. Ich nápady a výroky vyžarujú tak hlboké opovrhnutie pracujúcimi, obyčajnými a sociálne slabšími ľudmi, že človek nemusí byť ľavičiarom, aby sa po­horšene odvrátil. Títo muži sa nesprávajú ako solidárni spojenci oby­čajného ľudu, ale ako jeho zarytí nepriatelia. 

Sú to už zhruba dve desaťročia, čo hrajú politici s homosexuálnou orien­táci­ou viditeľnú rolu v správe vecí verejných. Na Západe je z toho už samozrejmosť, málokoho vyrušuje homosexuál na čele vlády. Ale už pri krátkom prehľade udrie do očí paradox, že nápadne má­lo úspešných homosexuálnych politikov zakotvilo v ľavicových stranách. Je mož­né, že rovnica LGBT politik = ľavica platí ešte v mestských za­stu­piteľstvách niekde v Španielsku alebo Portugalsku, ak sa ale po­zrieme na najvyššie poschodia európskej politiky, zbadáme jasný ne­pomer v prospech pravice.





Najnovšie autorské články