Jedného z najlepších futbalistov planéty pochovali vo štvrtok 26. novembra. Na poslednej rozlúčke boli okrem členov rodiny prítomní už iba blízki priatelia. A samozrejme, davy fanúšikov po celom meste.

Na onen svet odišiel jeden z najzvučnejších a najkontroverznejších futbalistov sveta Diego Maradona. V jeho rodnej Argentíne vyhlásili na jeho počesť trojdňový štátny smútok. Vláda bez váhania ponúkla rodine bývalého futbalistu štátny pohreb, ale Maradonova rodina túto poctu taktne odmietla.

Pôvodne malo byť Marodonove telo vystavené tri dni, ale blízki si žiadali, aby sa uskutočnil pohreb čo najskôr. Futbalového čarodeja tak previezli z prezidentského paláca do Jardin de Bella Vista na predmestí Buenos Aires na miesto posledného odpočinku, kde odpočívajú aj Diegovi rodičia.

Cestu na cintorín lemovali  davy fanúšikov a priaznivcov, presne ako v časoch jeho najväčšej futbalovej slávy. Odišiel predsa kráľ Argentíny. Aj pápež František, tiež Argentínčan, na tohto futbalového velikána tento týždeň spomínal.

Mimochodom, Maradona dlho a ostro katolícku cirkev kritizoval, k viere sa údajne vrátil po stretnutí so súčasným pápežom Františkom. Aj tieto slová, podobne ako mnoho iného, čo Maradona povedal, treba brať s istou rezervou.

Diego Armando Maradona a jeho partnerka Rocio Oliva prichádzajú na smútočné zhromaždenie v meste Santiago de Cuba, kam  dorazila urna s popolom Fidela Castra 3. decembra 2016. Foto: TASR/AP

Nezabudol odkiaľ pochádzal

Diego Maradona prežil život ako na hojdačke, od chudoby po luxus a nekontrolovanú spotrebu alkoholu a drog. Až by sa dalo povedať, že chudobu sociálnu nahradila chudoba iná.

Narodil sa v roku 1960 v jednom z najchudobnejších predmestí Buenos Aires. Mama s otcom živili sedem detí, jeho otec tvrdo pracoval, aby ich všetkých uživil. „Vždy sme mali čo jesť, nikdy sa nestalo, že by sme ostali hladní. Keď bola moja sestra hladná, dal som jej zo svojho,“ spomínal neskôr Maradona.

Zatiaľ čo Diegov otec pracoval, mama Dala sa o nich starala, keď bol otec v práci. Neboli to najlepšie časy, svet bol rozdelený, Latinská Amerika zradikalizovaná. V Argentíne vládli rôzne vlády, ktoré kedysi bohatú krajinu postupne smerovali k stagnácii a chudobe. Keď zomrel prezident generál Juan Perón v roku 1974, niekto mu odrezal obidve ruky.

Vášne lomcovali krajinou, ľavicové rebélie striedali pravicové reakcie a snahy potlačiť vzbury, čo napokon viedlo k vojenskému puču, Maradona mal vtedy 15 rokov. Potom prišla tzv. Špinavá vojna a štátny teror, zlá doba, ktorá krivila charaktery, krajina zúfalo potrebovala nejakú nádej. Našla ju mimo politiky – vo futbale, práve vďaka nesmiernemu talentu.

Diego bol už v útlom veku virtuóz s loptou. Jeho obrovský talent trénerom bil do očí. Tušilo sa, že v Argentíne sa formuje veľký futbalista, no bola to ešte priďaleká cesta.

Chlapec medzi mužmi

V pätnástich debutoval za áčko a stal sa najmladším reprezentantom Argentíny. Bol pravidelne nominovaným hráčom na reprezentačné zápasy, no na majstrovstvách sveta v roku 1978, kde neskôr vyhrala Argentína trofej, bol len divákom.

Majstrom sveta sa stal o osem rokov neskôr, kde na šampionáte v roku 1986 zdvihol nad seba zlatú Niké. Vo finále strelil obidva góly, ktoré pozná od juhu až po sever celá Argentína a celý futbalový svet. Najprv zasiahla známa „Božia ruka“, neskôr sa prezentoval svojim maradonovským spôsobom, keď medzi hráčmi prechádzal ako kuželkami na tréningu.  

Diego Maradona bol príkladom veľkej vytrvalosti a nezlomnosti, pretože vyrastal v ťažkom prostredí ako obyčajné dieťa. Ale práve to z neho robilo veľkého športovca. Bolo nepochybné, že jeho talent bol obrovský, pretože Diego rozhodne nebol postavou ani vzrastom typickým futbalistom.  Podobne ako dnes Messi, aj Maradona svoje fyzické nedostatky dopĺňal inými kvalitami a tiež obrovskou drinou a vytrvalosťou.

A jeho hviezda rástla. Zo slávnej Barcelony, ktorej pomohol k titulu a kde sa dočkal aj otvoreného aplauzu od fanúšikov Realu Madrid, prešiel do talianskeho SSC Neapol. Pri jeho uvítaní na Stadio San Paolo vyhlásil: „Chcem sa stať idolom chudobných detí Neapola, sú také, akým som bol aj ja.” Na štadión ho prišlo privítať 70-tisíc fanúšikov Glli Azzurri.

To, že ani po mnohých rokoch Neapol nezabúda na svoj idol, ktorým sa skutočne stal, bol duel neapolského klubu pred pár dňami. Všetci hráči SSC Neapol nastúpili v dresoch s číslom 10 s Maradonovým menom na chrbte a víťazstvo venovali zosnulej legende. Napriek obmedzeniam sa pred štadiónom zišlo niekoľko tisíc Neapolčanov, aby vzdali hold svojmu Diegovi. Pre Neapol bol modlou, dodnes ňou je, vyhral s ním taliansky titul aj európsku súťaž, čo sa boli najslávnejšie chvíle v histórii klubu.

„Zbohom Diego“ na budove s podobizňou argentínskej futbalovej legendy Diega Maradonu v Neapole 26. novembra 2020. Foto: TASR/AP

Maradona podľa Kusturicu  

Maradona bol prepletený s mafiou, zamotal sa s diktátormi a priťahoval showbiznis – vznikol o ňom aj nezabudnuteľný film od srbského režiséra Emira Kusturicu – Maradona podľa Kusturicu. Film zachytáva časť života Diega Maradonu po skončení futbalovej kariéry, pričom sa retrospektívne vracia k niektorým zásadným zlomom v jeho živote. Maradona si Kusturicu pustil do svojho najbližšieho súkromia, v niektorých častiach má divák dojem, že nesleduje film, ale je jeho priamou súčasťou. Je to úprimná spoveď človeka, nie svetovej futbalovej celebrity.

Po skončení futbalovej kariéry sa Maradona spájal najmä s jeho alkoholovými a aj drogovými škandálmi. V spomínanom filme sa k tejto téme často vyjadruje a ľutuje čas, keď bol pod vplyvom drog. Netrávil ho s dcérami, pretože – ako sám hovorí – bol síce s nimi, ale necítil nič.

V Kusturicovom filme sa nechá Maradona počuť, že pre Fidela Castra by aj zomrel. Na Kube sa liečil, keď mal problémy s drogami. S Castrom ho údajne spájalo priateľstvo. Nie je preto prekvapujúce, že podobizeň Fidela Castra mal vytetovanú na ľavej nohe a podobizeň Che Guevaru na pravom ramene. Na ich obete a chudobu, ktorú kubánsky režim vyvolal, ani nepomyslel. Svojho priateľa neprimäl k tomu, aby kubánsky tyran prepustil nejakého politického väzňa či oponenta. Neprekvapí ani jeho obdiv k ďalšiemu ľavicového diktátorovi Hugovi Chávezovi. Nazýval ho gigantickým mužom. Viac ako o Chávezovi tým hovoril o sebe.

Naopak s princom Charlesom si odmietol podať ruku so slovami, že „si nepodá ruku s rukou, na ktorej je krv“, čím chcel pripomenúť vojnový konflikt medzi Argentínou a Spojeným kráľovstvom o Falklandské ostrovy z 80. rokov. Bývalého amerického prezidenta Georga Busha osočil, že nespravodlivo obviňuje Kolumbiu kvôli drogám, ale „práve Američania sú tí, ktorí ich užívajú“. Smerom k USA tiež povedal, že „moc neznamená mať atómovú bombu“. Všeobecne sa netajil svojím protiamerickým postojom, ktorý zmenil po nástupe Baracka Obamu do Bieleho domu.

Maradona politike nerozumel a lichotilo mu, keď mu niekto doprial pozornosť a bolo mu jedno, ak ho pritom využil pre svoje PR. Nebol ani vzorom poriadneho života, s piatimi ženami mal osem detí. Hoci bol bývalý vrcholový športovec, stratil akúkoľvek disciplínu. Stačil pohľad na jeho postavu, každému to bolo hneď jasné. Svet si ho ale bude pamätať ako futbalistu, ktorý mal radosť z hry a vedel ju rozdávať.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.