Samity štátov G7 a Európskej únie so Spojenými štátmi prinášajú posun v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Väčšia spolupráca medzi štátmi je spojená najmä s nástupom nového amerického prezidenta, ktorý má pozitívnejší vzťah k voľnému obchodu. Dohody týkajúce sa daní sú motivované aj potrebou naplniť verejné rozpočty po pandémii.

Nástup nového amerického prezidenta v súlade s očakávaniami priniesol reštart v medzinárodných ekonomických vzťahoch. Nová administratíva si zrejme lepšie uvedomuje prínos voľného obchodu. Obchodné vojny so spojencami sú kontraproduktívne a zbytočne odčerpávajú politický kapitál. Navyše, americká vláda má s ostatnými aktuálne rovnaký, spoločný problém – potrebu naplniť verejné rozpočty zasiahnuté pandémiou.

V tomto kontexte sa odohrávajú dve významné súčasné udalosti. Prvou je minulotýždňový samit štátov G7. Tam sa predstavitelia najvýznamnejších svetových ekonomík dohodli na spoločnom presadzovaní vyššieho zdanenia nadnárodných korporácií – zmieňujú sa najmä o technologických gigantoch, ako sú Google, Facebook či Amazon. Druhou udalosťou je samit Európskej únie a Spojených štátov, ktorý sa uskutoční tento týždeň. Záverom by malo byť skončenie obchodných sporov, ktoré vyvolal Donald Trump.

Globalizácia daňovej politiky

Snaha o hlbšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti daní je na stole už dlhší čas. Štandard o tom písal tu. Po rokoch neúspešných pokusov o harmonizáciu sa na jar tohto roku dostali na stôl aj pomerne ambiciózne návrhy. Tie sa potom, samozrejme, musia obrusovať vo vyjednávaniach medzi štátmi. Zatiaľ čo pred pár mesiacmi padali návrhy na minimálnu sadzbu dane zo zisku korporácií nad 20 percentami, samit G7 prináša zhodu na čísle 15 percent.

Dôležitým aspektom navrhovaného medzinárodného daňového systému však nie je len minimálna sadzba dane, ale aj spravodlivejšie rozdelenie daňových príjmov medzi jednotlivé štáty. Cieľom má byť odstránenie takzvanej neférovej daňovej konkurencie. Tá spočíva v stratégii niektorých štátov, ktoré nízkymi daňovými sadzbami lákajú nadnárodné korporácie, aby sa usadili na ich území. V Európe takto postupuje napríklad Írsko. V rámci nových pravidiel by mali korporácie platiť pomernú časť dane v tých štátoch, kde dosahujú svoje tržby.

Dohoda štátov G7 je zatiaľ len jedným z prvých krokov smerom k vytýčenému cieľu. Pokiaľ má byť táto snaha úspešná, musí získať podporu po celom svete. Ďalším krokom bude zrejme stretnutie širšej skupiny štátov G20, medzi ktorými sú aj veľkí hráči ako Rusko, Čína či Brazília. A napokon bude potrebné získať aj podporu tých, proti ktorým je táto politika namierená.

Vzhľadom na zárezy, ktoré vo verejných rozpočtoch zanechala pandémia čínskeho koronavírusu, však možno očakávať veľkú motiváciu na presadenie vyššieho zdanenia. V prípade zdanenia korporácií ide o politiku, ktorá nevyvoláva medzi ľuďmi silné emócie, a ak áno, tak typicky len súhlas s vyšším zdanením. Vzhľadom na výšku daní, ktoré dnes veľké korporácie platia, a sofistikované spôsoby, akými sa daniam vyhýbajú, možno tento problém vždy prezentovať ako otázku spravodlivosti. A to aj keby vládam išlo v skutočnosti len o viac peňazí do štátnej pokladnice.

Koniec Trumpových obchodných vojen

Samit Európskej únie a Spojených štátov by mal priniesť skončenie obchodnej vojny rozpútanej Trumpovou administratívou. V obchodných záležitostiach Trump zrejme veľmi nerozlišoval medzi spojencami a súpermi a jeho stratégia obnovovania veľkej Ameriky bola občas bojom proti všetkým. Na clá uvalené Spojenými štátmi reagovala Európska únia recipročne, čo vo výsledku neprospelo ani jednej strane.

Sporným miestom v transatlantických obchodných vzťahoch zostávajú americké clá uvalené v roku 2018 na oceľ a hliník. Ďalším problémom sú dotácie výrobcom lietadiel na oboch brehoch Atlantiku, teda európskemu Airbusu a americkému Boeingu. Už v máji Európska únia ustúpila od odvetných colných opatrení s nádejou na urovnanie celého sporu.

Pripravované komuniké záverov samitu naznačuje, že do decembra 2021 by mali byť na oboch stranách odstránené všetky dodatočné či odvetné clá, ktorými sa Európania a Američania vzájomne trestali. Nie je jasné, či dôjde aj k úprave ciel, ktoré celý spor odštartovali. Zároveň by obe strany mali hľadať riešenie problému prebytočných kapacít výroby ocele a hliníka, ktoré sú najmä v Číne. Napokon, ťažké obdobie oceliarskeho priemyslu vnímame i na Slovensku cez problémy U.S. Steelu Košice.

Spolupráca namiesto konfliktu

Oba samity indikujú posun v prístupe Spojených štátov k medzinárodnej ekonomickej spolupráci a zvlášť vo vzťahu k európskym partnerom. Významným krokom v tomto kontexte bolo minulý mesiac odvolanie sankcií spojených s plynovodom Nord Stream 2. Hoci Spojené štáty naďalej hodnotia projekt negatívne, vzdali sa snahy o jeho zastavenie. I v tejto udalosti možno vidieť prejav väčšieho rešpektu voči Európe.

Projekt Nord Stream 2 je zaujímavým prvkom meniacich sa ekonomických vzťahov medzi štátmi. V našom regióne sa často spomína ako geopolitický nástroj, ktorý umožní Rusku efektívnejšie tlačiť na Ukrajinu. Američania tiež deklarujú znepokojenie nad väčšou energetickou závislosťou Európy od Ruska. No v realistickom hodnotení by nemalo zaniknúť, že Spojené štáty sú exportérom plynu a že Nemci si ten ruský zvolili preto, že je lacnejší.

Zdá sa, že zmienené udalosti naznačujú smer k väčšej globalizácii a harmonickejšiemu medzinárodnému usporiadaniu. Či už ide o obchod medzi Európou a Amerikou alebo Európou a Ruskom, posilnenie vzájomných väzieb by malo znižovať riziko konfliktov. Keď cez hranice prúdi tovar, je menšie riziko, že cez ne budú prúdiť vojaci. A vďaka medzinárodnému obchodu môžu všetky zúčastnené strany zvyšovať svoj blahobyt.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.