Týždeň podľa vatikanistov: Pápež podporil Marxa a oživil „neomarxizmus“ v cirkvi

Hlavnými témami vatikanistov bolo vysvedčenie od audítorov pre vatikánske financie a pokračovanie kardinála Marxa vo funkcii mníchovského arcibiskupa. Potvrdila sa tiež návšteva premiéra Viktora Orbána s pápežom na apoštolskej ceste v Maďarsku a na Slovensku v septembri tohto roku.

Politickým pnutiam i úvahám, prečo sa pápež vraj nechcel stretnúť s premiérom Viktorom Orbánom počas oficiálnej návštevy pápeža Františka v Budapešti a v Bratislave, sme sa venovali minulý týždeň. Medzitým maďarské médiá toto stretnutie potvrdili s odvolaním sa na vyjadrenie tamojšej biskupskej konferencie. Preláti tiež odsúdili falošné informácie v niektorých médiách, podľa ktorých k takémuto stretnutiu nemalo dôjsť.

Pápež František má v pláne stretnúť sa nielen s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ale aj s prezidentom Jánosom Áderom v rámci návštevy eucharistického kongresu v Budapešti v septembri. Pápež hneď potom zavíta na Slovensko.

Kardinál Marx a jeho „neomarxizmus“ má zelenú, kontroverzná nemecká synodálna cesta pokračuje

Popredný kardinál Reinhard Marx najprv prekvapivo požiadal o rezignáciu pre spoluzodpovednosť za nedostatočné riešenie sexuálneho zneužívania v cirkvi. Potom pápež prekvapivo neprijal jeho demisiu. Tým sa potvrdil pesimistický pohľad na revolučné pôsobenie súčasného pontifikátu a rozčarovanie supermodernistov v cirkvi, myslia si niektorí vatikanisti. Tentoraz, azda po prvý raz, prichádza kritika (či spomínané rozčarovanie z) argentínskeho pápeža od jeho blízkeho spolupracovníka z Rady kardinálov, ktorá vypracovala bergogliovskú reformu. Marx má imidž liberála, podporovateľa zmeny v náuke cirkvi a názorového spojenca s pápežom Františkom.

Zjednodušene povedané: Dosiaľ na Františka mali útočiť prevažne tí, ktorí jeho reformnú agendu vnímali ako obšírnu, rýchlu, neopatrnú či nekontrolovanú, teraz ju takzvaní reformisti hodnotia ako príliš opatrnú, nedostatočnú a (po)malú.

Súčasne sa volá po zúčtovaní v cirkvi a práve Marxovo „aranžované sebaobetovanie“ bolo vypočítavým ťahom na podporu kontroverznej synodálnej cesty v Nemecku. Tú dokonca kritizoval kardinál Walter Kasper, doteraz skôr zástanca liberálno-synodálnych pozícií a ideologický „nepriateľ“ svojho krajana Josepha Ratzingera (pápeža Benedikta XVI.). Jorge Bergoglio vraj nemá odvahu reformovať cirkev spôsobom, aký si želá Marx a ten mu preto nepriamo pohrozil a prejavil svoju nespokojnosť. Odmenou bola (ne)priama podpora od pontifika, špekulujú ďalej komentátori.

Keďže najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi rezignáciu arcibiskupa z Mníchova a Freisingu neprijal, potvrdil prelátovu silnú pozíciu v Nemecku, Rímskej kúrii i vplyv na cirkev. Ešte pred oficiálnym odmietnutím demisie sa však písalo, že ak by ju aj pontifex formálne prijal, len by posvätil „nesebecký“ príklad svojho blízkeho spolupracovníka a istotne by mu prihral obstojný úrad v Ríme.

Kardinál Marx, menovec otca komunizmu Karla Marxa, preto nič zásadné nestratil. Aj keď sa vraj dopúšťa „teologického zneužívania“ v opätovnej výzve ku kritizovanej synodálnej ceste na nemecký spôsob, jeho odkaz Františkovi sa zdá jasný: žiada nový začiatok a novú reformu. Problémom ostáva, že práve súčasný pontifex, ktorého Marx a spol. pravdepodobne volili v konkláve, otvoril dvere týmto smerom, a je preto v nezávideniahodnej situácii:

„Medzi Marxovými riadkami je ľahké prečítať si túto správu adresovanú Bergogliovi: – Ste taký, ako váš predchodca, nedosiahli ste nič inovatívne, cirkev je stále tá istá, dôverovali sme vám a zradili ste nás,“ interpretuje Marxov čin taliansky publicista Americo Mascarucci.

Niektorí si dokonca myslia, že sa už začal zápas o to, kto zasadne na Petrov stolec po Františkovi. Marxovo správanie a pozornosť, akú priťahuje, je totiž typické pre obdobie krátko pred konkláve, keď prominentní kardináli vyjasňujú pozície, robia silné gestá a hovorí sa o nástupcovi na čele cirkvi. Avšak takéto „predkonkláve“, ktoré v istom zmysle pripomína bežné predvolebné obdobie, vraj nie je škandalózne, lebo podobné primerané činy a debaty môžu cirkvi prospieť.

KresťanstvoMníchovský kardinál Marx zostáva. Pápež František ho podržal a výrazne podporil

Finančné vysvedčenie pre Vatikán je dobré, no iste nie výborné

Výbor s názvom Moneyval, ktorý patrí pod Radu Európy, vystavil vysvedčenie pre Vatikán. Vatikanisti síce priznávajú, že miništát celkovo dostal dobré známky a testy zvládol, no podčiarkujú nedostatok zdrojov i skúseností v boji proti finančnej kriminalite i to, že treba uľahčiť stíhanie vrcholných vatikánskych klerikov. Zdôrazňujú varovanie európskych expertov, že úspechy pápežových sudcov pri potieraní biblického prikázania nepokradneš sú „skromné“. Problémom je i zdĺhavé vyšetrovanie a verdikt sa stále očakáva vo viacerých prebiehajúcich súdnych konaniach.

Citát týždňa

V článku s názvom „Rezignácia Marxa a kódované posolstvá. Nespokojnosť supermodernistov“ šifruje neprijatú demisiu mníchovského arcibiskupa Americo Mascarucci. Autor knihy Cirkev v politike si myslíl, že Reinhard Marx vyrastal v škole „problematických“ teológov Karla Rahnera a Hansa Künga a ide v ich stopách:

 „Ľudia nepotrebujú cirkev, ktorá slúži svetu, ale takú, ktorá ho zachráni. Takú, ktorá sa nesnaží prispôsobiť modernite a globalistickej logike, aby získala súhlas verejnej mienky ako akákoľvek politická strana, ale takú cirkev, ktorá sa vracia k tomu, aby premieňala svet tým, že ohlasuje ako jedinú cestu vpred Ježiša Krista. Tu je skutočný rozdiel. Marx sníva o cirkvi, ktorá žne potlesk sveta, ale skutočná núdza je dnes presne opačná… Marxova rezignácia chce viesť ruku pápeža a presvedčiť ho, aby vyhovel požiadavkám nemeckej cirkvi, a aby zvolal toľko ospevovanú synodu a dal zelenú progresívnej agende nemeckých biskupov.“