Predstaviteľom Slovenskej republiky rád blahoželal Leninov komisár, a nie darmo. Práve cez bývalé Rakúsko-Uhorsko, teda aj cez Slovensko, sa mala proletárska revolúcia rozšíriť do celého sveta.
Jar 1919. Slovensko je začlenené do Československa, ale jeho južné hranice sú v hmle, dokonca jeho osud je stále nejasný. Pražská vláda poveruje riadením Slovenska Vavra Šrobára, ktorý má takmer diktátorské právomoci. Mnohí, a nielen miestni Maďari, by neváhali pripojiť sa späť k Budapešti.
Zrazu sa na Slovensku objavuje armáda maďarského boľševika Bélu Kuna a sľubuje to isté, čo v Maďarskej republike rád – nastolenie sociálnej spravodlivosti a obnovenie Uhorska. Proti nej sa postaví československá armáda, prepuká vojna a nie je jasné, kto bude víťazom.
Napokon to dopadlo tak, že víťazné vojnové mocnosti posielajú maďarské vojská späť za demarkačnú líniu. Nič to nemení na veci, že Slovensko – hoci iba na tri týždne – zažilo od 16. júna 1919 vlastnú boľševickú republiku so sídlom v Prešove.
Historik Juraj Benko vykresľuje dôležitosť revolúcie v bývalom Uhorsku, ktorá mala byť predstupňom na ďalšie šírenie do Rakúska, Čiech a potom do Európy, hlavne do Nemecka. Vypočujte si jeho slová v podcaste Polemika o dejinách s Jozefom Hajkom.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.