Výdavky štátu sa odklepnutím novely rozpočtu v parlamente zdvihli o viac ako tri a pol miliardy eur. Stúpne tak verejný dlh a ekonómovia upozorňujú, že z jednorazových výdavkov zdôvodňovaných pandémiou sa veľmi ľahko môžu stať trvalé. Dlh bude treba uhradiť, preto možno očakávať zvyšovanie daní, ale asi až po nástupe ďalšej vlády.

Novela zákona o štátnom rozpočte zvýšila výdavky Slovenska o 3,7 miliardy eur. Schodok štátneho rozpočtu tak poskočil z 8,1 miliardy na 11,8 miliardy eur.

Riaditeľ Inštitútu pre ekonomické reformy (INEKO) Peter Goliaš pre Štandard povedal, že z celkovej sumy nových výdavkov zhruba miliarda nebude zvyšovať deficit verejných financií. Ten sa zvýši zo 7,4 percenta na viac ako 10 percent hrubého domáceho produktu.

„Novela je objektívne potrebná, keďže pôvodne vyčlenená rezerva na riešenie pandémie vo výške zhruba miliardy eur už bola minutá a silná druhá vlna pandémie zo začiatku roka vyvolala ďalšie výdavky štátu na pomoc postihnutým ľuďom a firmám,“ uviedol expert. Dodal, že výdavky sa zvýšili najmä o dotácie na udržanie zamestnanosti, náklady v zdravotníctve a pomoc sektorom postihnutých pandémiou.

S cieľom zabezpečiť čo najmenší dopad na deficit by sa mala vláda podľa šéfa INEKO snažiť, aby čo najviac týchto výdavkov bolo hradených z eurofondov. Súčasne by mali byť opatrenia čo najviac cielené na pomoc postihnutým ľuďom a firmám.

Z celkovej sumy navýšených výdavkov súvisí priamo s pandémiou 2,7 miliardy eur, zvyšná miliarda ide na nepandemické výdavky. Druhou najväčšou položkou je nešpecifikovaná rezerva. Práve jej účel vyvoláva otázky odbornej verejnosti a bol aj dôvodom ďalšieho sporu v koalícii. Rizikom sú pritom podľa šéfa INEKO aj požiadavky jednotlivých ministerstiev na dofinancovanie, ktoré by mohli deficit zvyšovať.

Zlyhanie komunikácie

Goliaš upozorňuje, že sama reforma štátneho rozpočtu, ktorú odklepol parlament koncom mája, neobsahuje informácie o použití pôvodne vyčlenenej miliardovej rezervy na riešenie pandémie. Navyše neobsahuje ani podrobný prehľad zvyšovaných výdavkov. Chýba v nej tiež vyčíslenie dopadu na rozpočet verejnej správy a verejný dlh po zapracovaní zmien prijatých v parlamente.

Nedostatočné komunikovanie obsahu rozpočtovej reformy zo strany rezortu financií pod vedením expremiéra Igora Matoviča (OĽaNO) kritizuje aj analytik Radovan Ďurana, ktorý v Inštitúte ekonomických a spoločenských analýz (INESS) riadi Výskumné centrum pre verejné financie a dôchodkový systém.

Radovan Ďurana. Foto: INESS

„Zlyhala komunikácia ministerstva financií. Predložená novela nebola adekvátne zdôvodnená, neskôr sme sa dozvedeli niečo o 17-stranovej expertnej prílohe, ale na verejnosť sa nedostala,“ uviedol Ďurana pre Štandard. Dodal, že mnohé z výdavkov, ktoré zvyšujú deficit, neboli efektívne vynaložené.

Chýbajúce vyčíslenie dopadu na rozpočet verejnej správy a verejný dlh po zapracovaní zmien prijatých v parlamente podľa Goliaša sťažuje politikom aj verejnosti schopnosť porozumieť dôvodom prijímania novely, oprávnenosti konkrétnych výdavkov aj dôsledkom pre verejné financie. „Jedným z dôsledkov sú aj rozpory medzi koaličnými partnermi, ktoré z veľkej časti vyplývajú práve z nedostatočnej komunikácie,“ dodal.

Šéf INEKO považuje za chybu tiež fakt, že novela zákona o rozpočte bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. Bez diskusie o jednotlivých opatreniach sa podľa Goliaša mohlo stať, že boli schválené aj menej potrebné výdavky a deficit tak bude vyšší, ako je nevyhnutne potrebné.

Matovičov pôvodný návrh novely rozpočtu počítal so zvýšením výdavkov o necelých 3,4 miliardy eur. Oproti vládnemu návrhu však došlo v parlamente k zvýšeniu výdavkov zhruba o 350 miliónov eur. Goliaš upozorňuje, že podrobná štruktúra týchto výdavkov nebola v oficiálnych dokumentoch zverejnená. Celkové výdavky štátneho rozpočtu tento rok dosiahnu 27,6 miliardy eur.

Hrozba zvýšenia daní

Ďurana zdôrazňuje, že mnohé z výdavkov, ktoré si vyžiadali mimoriadne opatrenia proti pandémii ochorenia COVID-19, by sa už nemali opakovať. Napríklad financovanie takzvaných MOM-iek, teda mobilných odberových miest alebo antigénových testov či nákup ruskej vakcíny Sputnik V. Preto podľa analytika dôjde k jednorazovému zvýšeniu dlhu. Na druhej strane priznáva, že aj ten bude potrebné znižovať.

„Navýšenie rezerv dáva vláde bianko šek na nové výdavky. Najväčším rizikom je, že z jednorazových výdavkov sa stanú výdavky trvalé. To bude znamenať zvýšenie daní,“ varoval Ďurana.

Goliaš navyše pripomína, že o skutočnom zdraví verejných financií vypovedá štrukturálny deficit, ktorý neberie do úvahy vplyv jednorazových opatrení, ani ekonomického cyklu.

„Podľa aktuálneho Programu stability stúpne štrukturálny deficit verejných financií z 2,9 percenta HDP v roku 2020 na 5,5 percenta HDP v roku 2021. Vláda pritom odkladá ozdravovanie verejných financií až na predvolebný rok 2023. V tom čase bude ale vôľa politikov prijímať nepopulárne opatrenia nízka,“ myslí si šéf INEKO.

Peter Goliaš. Foto: Róbert Valent

Podľa Goliaša reálne hrozí, že v tomto volebnom období k ozdravovaniu verejných financií nedôjde a vízia vyrovnaného rozpočtu sa odsunie do nedohľadna. „Súčasne rastie riziko, že najneskôr v ďalšom volebnom období dôjde k zvyšovaniu daní. Verejnosť tak môže dostať bolestivú lekciu, že vyšší verejný dlh dnes znamená hrozbu zvyšovania daní zajtra,“ uviedol.

Na otázku, či hrozí zvyšovanie DPH až na spomínaných 25 percent, Ďurana odpovedal Štandardu s obavou, že takéto riešenie je stále na stole ako najjednoduchší spôsob získania zdrojov do štátnej kasy. „Možno nie ako 25 percent, ale zvýšenie nemôžeme vylúčiť,“ uviedol.

Vyhnúť sa zvyšovaniu daní

Na tom, že hrozí zvyšovanie daní sa tak odborníci z INEKO a INESS zhodujú. Otázkou je, ako sa tomu vyhnúť.

„Problémom sú výdavky, na ktoré si vláda ‚zvykne‘. Tie budú tlačiť na deficit aj v budúcnosti a to znamená zvyšovanie daní. Ak by vláda prísnejšie ako dnes posúdila hodnotu za peniaze verejných výdavkov, bolo by možné zostaviť vyrovnaný rozpočet a zvyšovanie daní by nebolo potrebné. Neochota robiť nepopulárne kroky však tlačí na zvyšovanie daní,“ uviedol Ďurana.

Všetky dane znižujú podľa analytika INESS motiváciu investovať, spotrebovať alebo inovovať a majú ekonomické náklady. „Nemyslím si, že existujú dobré alebo zlé dane. Primárny cieľ by mal byť vyhnúť sa zvyšovaniu daňového zaťaženia,“ dodal.

S cieľom vyhnúť sa zvyšovaniu daní by mala vláda podľa Goliaša popri jednorazových výdavkoch na riešenie dôsledkov pandémie čím skôr riešiť aj štrukturálne problémy, ktoré zhoršujú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o hospodárenie železničných spoločností, rastúce výdavky v zdravotníctve či dôchodkovom systéme.

„Vláda by tiež mala prijať plán ozdravovania verejných financií podopretý konkrétnymi opatreniami s výhľadom do konca volebného obdobia. Na udržanie stability verejných financií je potrebné schváliť aj novelu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá zavádza výdavkové limity, a tiež reformovať dôchodkový systém tak, aby bol dôchodkový vek naviazaný na dobu dožitia a aby ľudia v druhom pilieri mali vyššie výnosy,“ uzatvára Goliaš.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.