Pandémia koronavírusu skomplikovala mnohým ľuďom plány. Zahraničie sa síce pre Slovákov toto leto otvára, no stále možno predpokladať, že veľa ľudí dá prednosť dovolenke v domovine.

Tento víkend sa zameriame na stred krajiny, pričom neskôr vás prevedieme aj po východnom Slovensku. Pokiaľ sa vám žiada lokalita, pri ktorej nebudete zakopávať o masy ľudí, predstavíme vám sedem nápadov na najbližší výlet po strednom Slovensku.  

Ožďanské lýceum

V okrese mesta Rimavská Sobota nájdeme obec Ožďany. Tá dnes nepatrí medzi najznámejšie sídla u nás, ale v minulosti bola táto obec významným miestom. Viac ako 200 rokov tu fungovalo latinské lýceum, ktoré navštevovalo viacero významných slovenských osobností – či už ako učitelia alebo študenti.

Lýceum hostilo napríklad Jána Chalupku, Jána Francisciho-Rimavského, Samuela Reussa, Jána Botta alebo Juraja Palkoviča. Pôvodne sídlilo v budove kaštieľa, neskôr sa presunulo priamo do obce. Samotný renesančný kaštieľ stojí na mieste bývalého stredovekého hradu, zrejme zo 14. storočia. Nie je bohužiaľ v dobrom stave, je dlhodobo opustený a v roku 2019 ho ešte k tomu zasiahol požiar.

Z Oždian pochádzala i Levočská biela pani, ktorú zvečnil vo svojom románe maďarský spisovateľ Mór Jókai. Juliana Géciová-Korponaiová sa skutočne v tejto obci narodila a bola pravdepodobne jedinou známou ženou v dejinách Uhorska, ktorá bola obvinená z vlastizrady.

Kaštieľ v Ožďanoch, pred požiarom. Foto: Wikipedia/MirecXP

Hrad i kamenný vodopád

V Šiatorskej bukovine, prakticky priamo na slovensko-maďarskej hranici, stojí zrúcanina hradu Šomoška (niekedy nazývaný aj Šomošský hrad či hrad Drienov). Hrad bol vystavaný zrejme v 13. storočí po mongolskom vpáde.

Opevnenie viackrát zmenilo majiteľov, pričom ho koncom 16. storočia dobyli Turci. Po ich odchode bol hrad znovu opevnený a zrenovovaný. Zničený bol po porazení povstania Františka II. Rákociho, odkedy sa nachádza v ruinách. V 19. storočí zhorela jeho posledná veža po zásahu bleskom.

Hrad sa však darí zachraňovať a od roku 1972 prebieha jeho konzervácia a čiastočná rekonštrukcia. Nenechajte si ujsť ani prírodnú unikátnosť hradného brala – kamenné more či dokonca kamenný vodopád. Ide o vejár vytvorený zo šesťbokých čadičových stĺpov, ktorý sa nachádza pod hradom.

Kamenné gule

Najväčšími kamennými guľami v Európe sa môžu pýšiť Kysuce. V čadčianskej mestskej časti Milošová našli v roku 1988 tieto záhadné kamenisté útvary guľovitého či vajcovitého tvaru. Nazývajú sa Megonky či Megoňky a ich priemer sa pohybuje od tridsať centimetrov do troch metrov.

Bohužiaľ, práve tá najväčšia kamenná guľa s veľkosťou päť metrov praskla počas odstrelov. Napriek tomu sa tu nachádza najväčšie nálezisko týchto zvláštnych skalných útvarov v celej Európe, pričom podobné nálezy nájdete až na Kostarike či Novom Zélande.

Bohužiaľ, mnoho z týchto gúľ padlo medzičasom za obeť ľuďom, ktorí si ich odvliekli do svojich súkromných zbierok či záhrad. V minulosti sa niektoré schválne rozbíjali v nádeji, že sa v nich skrývajú drahé kovy. Megoňky boli v roku 2003 vyhlásené za prírodnú pamiatku a ide nielen o európsky, ale aj svetový unikát.  

Megoňka. Foto: Wikipedia/Michal Jakubský

Liptovský hrad

Na vrchole Sestrč v Chočských vrchoch leží zrúcanina hradu známeho ako Liptovský, Sielnický či Liptovský Starý hrad. Nachádza sa vo výške 999 metrov nad morom, čo z neho robí najvyššie položený slovenský hrad a jeden z najvyššie položených hradov v celej strednej Európe.

Prvá zmienka o tomto kamennom hrade pochádza z 13. storočia. Postavený bol na mieste niekdajšieho hradiska a počas svojej relatívne krátkej histórie bol viackrát zničený a obnovený. Definitívne bol rozvrátený za vlády Mateja Korvína v roku 1471.

Z hradu sa preto zachovala len veľmi malá murovaná časť. Celý areál je však voľne prístupný a dá sa sem dostať po červenej a žltej turistickej značke, pričom okrem nádychu dejín ponúkne hrad i krásny výhľad do okolia. V neďalekej obci Liptovská Sielnica si môžete užiť i termálny prameň.

Liptovský hrad. Foto: Wikipedia/Michal Jakubský

Skrytá tiesňava i vodopád

Na skok od mesta pod Urpínom leží obec Králiky, ktorá skrýva prekrásnu Králickú tiesňavu a Králický vodopád. Nejde o najväčší vodopád na Slovensku, no voda tu aj tak padá z úctyhodnej výšky 7 metrov.

Tiesňavu obkolesujú skalné bralá, niektoré vysoké aj 20 metrov. Celá trasa je pritom nenáročná, takpovediac skoro prechádzka, takže si ju môžu užiť aj menej skúsení výletníci. Na mieste je možné aj opekať. V obci je rozvinutá i zimná turistika.

Ak sa rozhodnete Králiky navštíviť, určite sa zastavte i v susednej obci Tajov. Nájdete tu rodný dom spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského či vynálezcu Jozefa Murgaša. Obec sa môže pochváliť i kostolom zo 16. storočia.

Králický vodopád. Foto: Wikipedia/Pe-Jo

Hrad, najväčšia rotunda či vysoká pec

Na Slovensku máme viacero krajov, ktoré by si zaslúžili väčšiu pozornosť návštevníkov – domácich i zahraničných. Medzi nich jednoznačne patrí Gemer, ktorý je priam posiaty rôznymi pamiatkami. Ponúkneme vám preto trochu obšírnejšie okolie Revúcej.

Okrem samotného okresného mesta s prvým slovenským gymnáziom môžete navštíviť napríklad neďalekú Jelšavu, kde sa dajú obdivovať staré banské domy, kaštieľ Koháryovcov, miestne kostoly či zrúcanina hradu Jelšava.

Na skok odtiaľ leží i obec Šivetice, ktorá sa hrdí najväčšou románskou rotundou v strednej Európe. Toto sídlo bolo v minulosti preslávené svojou keramikou, ktorú poznali hádam v celom Rakúsko-Uhorsku.

Nakoniec, blízko sa nachádza i Sirk, ktorý sa pýši významnou technickou pamiatkou – vysokou pecou, ktorá mala svojho času viac ako 13 metrov. Na miestnej fare prežil svoje detstvo známy zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Dobšinský.

A keď už budete v tejto oblasti, po ruke máte i obec Muráň. Tá sa môže pýšiť hradom, ktorý sa nachádza v prekrásnej prírode Muránskej planiny vo výške 935 metrov nad morom – je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku. S touto stavbou sa spája aj jedna z najstarších dochovaných slovenských piesní – Píseň o zámku Muránském, ktorú zložil turkobijec Martin Bošňák v 16. storočí.

Divín

Obec Divín v okrese Lučenec môže milovníkom našich dejín ponúknuť množstvo pamiatok na objavovanie. Zaujme kaštieľ Zičiovcov, ktorý bol v nedávnej dobe reprezentatívne opravený. Nad obcou sa vypína aj zrúcanina hradu Divín, ktorý pochádza z prelomu 12. a 13. storočia.

Obec tiež má dvojvežový kostol Všetkých svätých, okolo ktorého stojí obdĺžnikový ochranný múr s baštami. Miestna fara pochádza z 18. storočia a má na sebe namaľované údajne najstaršie slnečné hodiny v Novohrade.

Kaštieľ v Divíne. Foto: Wikipedia/Ladislav Luppa
Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.