Šéf polície Kovařík: Žiadnu vojnu medzi nami nevidím. Len sa bulvarizuje situácia

Policajný prezident Peter Kovařík považuje výsledky NAKA pod vedením Branislava Zuriana za výborné. Nechcem predbiehať dobu, pretože beží vyšetrovanie v rámci inšpekcie aj NAKA, takže diskutovať o akomsi vinníkovi a vyvodzovaní zodpovednosti nie je na mieste, hovorí o aktuálnych udalostiach. Rozhovor sa uskutočnil ešte pred záťahom inšpekcie na NAKA.

Po informáciách tajnej služby o údajnom inštruovaní kajúcnikov pri vyšetrovaní NAKA prišiel zásah inšpekcie voči jej šéfovi Branislavovi Zurianovi, krátko nato polícia zadržala aj šéfa inšpekcie Szabóa. Čo sa to podľa vás deje?

Nemám informácie k týmto konaniam, viem toľko, že dochádza k preverovaniu informácií a rôznych podozrení. K zásahu v súvislosti s Branislavom Zurianom nemám vôbec čo povedať, je to vyšetrovanie Úradu inšpekčnej služby. Čo sa týka jej riaditeľa, toto vyšetrovanie vedie NAKA. Informačné právo si vyhradil Úrad špeciálnej prokuratúry.

Tajná správa SIS rozbúrila vody. Objektívne povedané, nevieme, kto je za túto „vojnu inštitúcií“ medzi tajnou službou a NAKA zodpovedný, no niekto by mal byť. Policajný prezident, minister vnútra či šéf tajnej služby. Kde tú zodpovednosť vidíte vy?

Pojem „vojna inštitúcií“ nie je vôbec na mieste. Týmto pojmom sa len bulvarizuje momentálna situácia. Nevnímam vôbec vojnu medzi nami. Každá bezpečnostná zložka má svoje zákonné povinnosti a oprávnenia, navzájom spolupracujeme. Nechcem predbiehať dobu, pretože prebieha vyšetrovanie v rámci inšpekcie aj NAKA, takže diskutovať o akomsi vinníkovi a vyvodzovaní zodpovednosti nie je na mieste. Ja vidím len spolitizovanú situáciu, do ktorej sa ako prezident Policajného zboru odmietam zapájať.

Do toho sa však verejnosť dozvie o „tajnom“ stretnutí najvyšších činiteľov vlády, prezidentky a čelných predstaviteľov prokuratúry a polície priamo na pôde SIS. Zdá sa, že premiér, ktorý ho zvolal, má vážne pochybnosti o vyšetrovaní a zaskočila ho predtým správa SIS. Malo to stretnutie z vášho pohľadu nejaký význam?

Ešte pred týmto stretnutím som vyvolal stretnutie na pôde generálnej prokuratúry, spoločne s riaditeľom inšpekcie ministerstva vnútra. Pracovali sme s týmito informáciami, respektíve podozreniami už pred tým. Riešili sme, kto bude informácie preverovať a zastreší to procesne. Zhodli sme sa, že zriadime tím, ktorý bude pod vedením inšpekcie. Neprináleží mi hodnotiť opodstatnenosť následného stretnutia v SIS.

Sú len dve možnosti: buď SIS zavádza, alebo situáciu interpretuje správne. Obe možnosti sú desivé. Ak platí prvá možnosť, prečo by podľa vás SIS de facto verejne naznačovala, že NAKA zneužíva svoje kompetencie pri vyšetrovaní? Vedeli by ste pomenovať možný motív? 

Pre mňa sú dôležité fakty, nie domnienky. Faktom je, že je tu správa SIS, respektíve podozrenia, ktoré je potrebné preveriť, to sa aj reálne deje. Pokým nebudeme mať výsledok vyšetrovania, neviem odpovedať na vaše otázky.

Vy ste po prečítaní plnej verzie správy nezapochybovali o metódach vyšetrovania? 

Rozprával som sa s vyšetrovateľmi a aj s prokurátormi. Ubezpečili ma, že všetko je v súlade s trestným poriadkom. Majú naďalej moju podporu. Je však veľmi dôležité, aby boli podozrenia zo SIS dôkladné preverené, pretože od toho sa budú odvíjať ďalšie kroky.

Nebolo v nej nič, čo by ste museli riešiť s konkrétnymi podriadenými?

Vo veci sa ihneď konalo príslušným orgánom v súlade s Trestným poriadkom.

Zo správy nepriamo vyplýva aj možnosť, že by vyšetrovatelia a prokurátori mohli byť aj cielene monitorovaní, či dokonca sledovaní alebo odpočúvaní tajnými. Vy nemáte takéto obavy o svojich ľudí?  

Tieto informácie k dispozícii nemám, takže sa k nim neviem ani vyjadriť.

Nevyplýva zo spisu náznak, že SMS správa dvoch vyšetrovateľov, ktorú zverejnil Robert Fico, mohla pochádzať z práce tajnej služby?

Nechcem fabulovať, riadim sa faktmi.

Zurian aj Szabó boli obaja z okolia Milana Lučanského, boli chápaní ako jeho nasledovníci, do funkcií sa dostali ešte za Denisy Sakovej, no mali symbolizovať novú čestnú políciu. Vy s nimi máte aké skúsenosti?  

K Braňovi Zurianovi som sa vyjadroval niekoľkokrát. Výsledky NAKA pod jeho vedením boli výborné. Adriana Szabóa poznám tiež, ale nikdy som s ním nebol v bližšom kontakte. S obomi som mal štandardný pracovný vzťah, nehodnotím policajtov podľa toho, kedy nastúpili do funkcie, ale podľa pracovných výsledkov.

Nie je tá stále nízka dôvera spôsobená aj tým, že verejnosť citlivo vníma množstvo úkonov polície ako nedôveryhodných? Situácia so Pčolinským sa zopakovala pri Zurianovi, sú vylomené dvere jeho bytu, keď ani nebol doma. Riešili ste aj tento zásah interne?

Riešili sme interne zásah u bývalého riaditeľa SIS. U Zuriana robil zásah Úrad inšpekčnej služby, za ktorú ja nenesiem zodpovednosť. Nechcem zachádzať do detailov internej komunikácie, predsa len ide o našu taktiku.

Zurian mal povesť schopného šéfa aj vyšetrovateľa. Vy ste vedeli, že sa chystá jeho zadržanie? Mali ste k nemu dôveru, zaskočilo vás jeho obvinenie? 

O tom zásahu som sa dozvedel z médií. Vedel som o preverovaní informácií na inšpekčnej službe k jeho osobe, bola to medializovaná skutočnosť.

Verejnosť síce nepozná detaily vyšetrovania, ani to, na základe akých okolností sa vyšetrovatelia rozhodujú pre dané úkony. No spôsob vyťažovania kajúcnikov pôsobí zvláštne, ak svedectvá vážnych zločincov ako Makó dokážu zlikvidovať ľudí, ako je Zurian, kde ani nešlo o korupciu, pričom Makó si užíva nezvyčajnú voľnosť. Nie je v takomto prípade princíp spolupracujúceho obvineného obrátený naruby?

Nemám informácie o tom, že by Makó likvidoval Zuriana. Podľa medializovaných informácií vypovedal v súvislosti so Zurianom Boris Beňa, ale podrobnosti nepoznám. Neviem, s akými inými dôkazmi vyšetrovateľ ÚIS [Úrad inšpekčnej služby, pozn. red.] pracuje.

Chodieva naozaj Makó na výsluchy z Dubaja? Ako ste stotožnený s touto informáciou? Je to v poriadku?

Túto informáciu nemám.

Po páde Radičovej vlády ste nezostali na protikorupčnom úrade, vraj pre vás nemali miesto, prečo ste prijali ponuku odísť do Washingtonu?

V tom období som bol na pozícii riaditeľa Úradu boja proti korupcii, vedel som, že vedenie PZ [Policajného zboru, pozn. red.] aj Ministerstva vnútra SR malo s týmto miestom iné plány. Premýšľal som nad svojím odchodom do civilu. Zavolal si ma vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák a ponúkol mi miesto vo Washingtone. Zvažoval som všetky za aj proti a miesto som prijal. Veľa som sa v zahraničí naučil, bola to škola života.

Hovorí sa, že ak po nástupe novej garnitúry odbojný policajt dostane miesto v zahraničí, je to preto, že sa ho boja vyhodiť, tak ho aspoň odsunú do bezpečnej vzdialenosti. Mala nová garnitúra v roku 2012 dôvod považovať vás za odbojný káder?

Som človek, ktorý nie je konfliktný, svoju prácu robím vždy zodpovedne a precízne, mal som za sebou výsledky. Mám svoje zásady a nemením ich. Snažím sa  profesionálne vychádzať s každým, nemyslím si, že ma niekto považuje za „odbojný káder“.

Silnou témou nového vedenia polície je očista. O vplyve mafie a zločineckých skupín sa posledné dva roky dozvedáme často, ale mediálne viditeľný je len ten najvplyvnejší vrchol ľadovca. Ako hlboko do štruktúr polície podľa vás siahajú chápadlá mafie, našli ste v nej niečo, čo vás napriek očakávaniam vážne zaskočilo?

Prepojenia policajtov na podnikateľov boli pre mňa nepredstaviteľné. Naozaj ma zaskočilo ako hlboko, v akej miere a v akom množstve si títo policajti urobili biznis na zneužívaní svojich právomocí.  

Po zvolení novej garnitúry sa očakávala nielen zmena v odstavení mafiánskych skupín, ale aj zmena v riadení, v uskutočnení reforiem. Tie ale zatiaľ veľmi nevidieť, pozornosť vzbudila iba nová legislatíva ohľadom zhabania majetku páchateľov. Kam smerujú vaše plány?

Reformy nie je možné urobiť zo dňa na deň. Predchádza im veľa analýz, jednaní, zhodnotení a komunikácie viacerých zložiek navzájom. Reforma nestojí len na jednom človeku, nemôžem povedať: „Bude to takto a hotovo.“ Všetko je o vzájomnom dialógu. Na reforme intenzívne pracujeme, odkedy som vo funkcii prezidenta PZ. Tri novely zákonov sú v pripomienkovom konaní. Posunuli sme sa naozaj dopredu a keď budeme mať veci poukončované, predstavíme ich verejnosti. Zatiaľ máme ukončenú prvú fázu a tou je reforma Prezídia PZ. Druhá fáza sa týka územného rozloženia polície v rámci celej republiky. Je to veľmi náročná fáza, momentálne sme v štádiu rokovaní a diskusií.

Aké sú slabiny v polícii, na ktoré by ste chceli reagovať, a ako?

Za vypuklú slabinu považujem najmä finančné vyšetrovanie a kriminálne analýzy v tejto oblasti. Túto oblasť preto v rámci reformy posilníme a rozbehneme.

Reformy by podľa elitných policajtov mali byť nasmerované tak, aby sa už nemohlo opäť stať, že zločinecké štruktúry zvonku ovládnu nejaké zložky polície, nedajbože na najvyšších stupňoch, ako tomu bolo do roku 2018, respektíve 2020. Ktoré vaše kroky smerujú k tomu, aby v polícii nemohli vznikať takéto paralelné štruktúry?

Sú rozbehnuté kontrolné mechanizmy, prekopali sme celý kariérny rast v rámci polície, to znamená, že každej personálnej zmene na funkcionárskom mieste predchádza výberové konanie pred zriadenou transparentnou komisiou. Bol predložený aj nový návrh na úpravu majetkových priznaní príslušníkov Policajného zboru, ak tento bude prijatý, bude podstatne ťažšie užívať si majetok z nepoctivých zdrojov.

Na začiatku zlyhaní, aké sa udiali za posledné roky, je vždy ľudský faktor. Všetko je o ľuďoch, a preto je dôležitý výber tých správnych ľudí s čistými úmyslami, skúsenosťami a, samozrejme, v neposlednom rade ide aj o spomenuté kontrolné mechanizmy.

Policajti hodnotili predchádzajúcu dekádu tak, že vyšetrovať niekoho vplyvného nemalo zmysel, pretože ich nadriadení vedeli ovplyvňovať vyšetrovanie, buď odobratím prípadu, prípadne sa citlivý prípad presunul na najlenivšieho a najneschopnejšieho policajta na oddelení, o ktorom bolo známe, že nikdy nič nevyšetrí. Už takýto signál dal všetkým na známosť, že takýto prípad sa ani len neoplatí otvoriť. Kto sa tomu vzoprel, bol šikanovaný buď degradáciou, krátením odmien, alebo ho zavalili množstvom práce. Aj odhodlaný policajt si tak radšej rozmyslel, či vôbec bude stíhať niekoho vplyvného. Súhlasíte s takýmto hodnotením, alebo je to zložitejšie?

Ja osobne som sa s takýmto prístupom nikdy nestretol, ale prebiehajúce vyšetrovania veľa naznačujú. Môžem pokojne povedať, že je vylúčené, aby takéto praktiky prešli cez vedenie Policajného zboru. Ak to niekto skúsi, musí si byť vedomý, že to bude koniec jeho kariéry. Vyšetrovatelia majú otvorené pole pôsobnosti a ja stojím za každým jedným policajtom, ktorý si plní svoje povinnosti zákonne.

Aký je váš recept, aby sa také čosi už nemohlo stať?

Tým receptom je transparentnosť a bezvýnimkové dodržiavanie pravidiel. Keď funguje systém, tak si každý dokáže robiť svoju prácu tak, ako má. Keď majú policajti vytvorené podmienky na svoju prácu, nie je dôvod, aby ju vykonávali nečestne. Preto sa snažím reformou nastaviť systém a aj kvalitné podmienky na výkon práce.

V polícii sa hlboko zakorenil systém, že povýšenie a odmeny sa dávali servilným policajtom, kým odhodlaní boli degradovaní. Čo treba urobiť pre to, aby sa povyšovalo na základe úspechov policajta?

Základom je poctivá personálna práca. Najhoršie, čo môže nadriadený urobiť, je pretlačiť do funkcie neschopného lojálneho kamaráta. Takéto konanie nemožno tolerovať a v prípade zlyhania sa takýto funkcionár musí pripraviť a niesť zodpovednosť. Za každou odmenou alebo povýšením musí byť zdôvodnenie a konkrétne zhodnotenie práce policajta. Presadzovať tieto zásady je náročné, je nás 22-tisíc, inej cesty ale niet.

Je už odstránené riziko, že by vyšetrovateľa mohol ovplyvňovať nadriadený, ktorého si do funkcie nominovala nejaká záujmová skupina?

Riziká možno znižovať, predstava o ich úplnom odstránení je nereálna. Z tohto dôvodu je dôležitý nový transparentný systém výberových konaní na miesta funkcionárov. Na takéto pracovné miesto sa dostane len taký policajt, ktorý spĺňa dané kritériá na obsadzované miesto a prejde výberovou komisiou. Som presvedčený, že aj vyšetrovatelia „dospeli“ a takéto zasahovanie už nepripustia.

Akým výzvam čelia policajti dnes? Nezmenila sa situácia v tom, že policajti majú na jednej strane uvoľnené ruky, no zároveň čelia mediálnym a spoločenským očakávaniam odstíhať každého, okolo ktorého sa mihlo nejaké podozrenie?

Policajt sa nesmie nechať ovplyvniť verejnou mienkou a médiami. Pre policajta existujú len fakty, dôkazy a právny rámec.

Sú policajti na takýto tlak pripravovaní? Dokážu sa odosobniť od toho, čo sa deje vonku v médiách, v spoločnosti?

Musia sa tak nastaviť, inak nemôžu vykonávať povolanie vyšetrovateľa.

Vyšetrovateľ Jaroslav Láska, ktorý stíhal kauzu zmenky, nedávno opustil políciu, pôsobil veľmi rozčarovane, naznačoval, že zmena v polícii v skutočnosti nenastáva. Ako na to reagujete?

Nepoznám konkrétne dôvody jeho rozhodnutia, takže sa k nemu neviem ani vyjadriť. Veci sa postupne menia, viem, že realizoval aj veľké prípady. Ak by sa chcel vrátiť, práce je tu stále viac ako dosť. Držím mu palce a verím, že svoje skúsenosti v plnej miere využije na novom mieste.

Ešte začiatkom roku ste hovorili, že v polícii stále parazitujú pozostatky bödörovcov. Prečo sú stále v polícii, ak o nich viete?

Každý policajt by si mal zvážiť, s kým sa stretáva, aj keď to nie je trestným činom. Trestným činom je to, ak v tejto súvislosti zneužíva svoje postavenie. Takéto informácie riešime.

Čo sa s tým dá z vašej pozície urobiť?

Ak je podozrenie z akéhokoľvek nezákonného postupu policajta, treba to riešiť a nezametať pod koberec. To je moja teória a tú aj presadzujem. Podozrenia sú predmetom preskúmania aj na výberových konaniach.

Ak sú bödörovci stále nejakým spôsobom pri moci, na akých úrovniach stále operujú tieto skupiny?

Takéto informácie nemám.

Sú to už len dožívajúce pozostatky, alebo stále ide o reálny vplyv?

Neviem o tom, že by mali nejakí podnikatelia vplyv na chod polície. Podľahnutie takémuto vplyvu však musí mať za následok preskúmanie spoľahlivosti. Tolerovať to nebudeme.

Aké sú vaše možnosti voči nim zakročiť, aby ste ich dostali mimo vplyv na vyšetrovanie?

Máme Úrad inšpekčnej služby, komunikujeme s prokuratúrou, máme kontrolné mechanizmy a previerky spoľahlivosti. Aktuálne pripravujeme aktualizáciu predpisov o kontrole kvality a plynulosti vyšetrovania.

Do funkcie ste nastúpili ako nominant ministra vnútra, no v politickom pozadí voči vám vznikol relatívne silný odpor. Roman Mikulec vás musel pretlačiť, čo nie je najlepšie východisko do nového začiatku. Cítite, že by to vašu pozíciu sťažovalo? Získali ste si politický rešpekt, napríklad pri presadzovaní zákonov?

Argumentujeme faktmi a reálnymi potrebami. Sme vykonávateľmi právnych predpisov a keď vnímame negatívne dopady zákonných ustanovení, navrhujeme zmeny. Mojím nadriadeným je minister vnútra a s ním mám veľmi profesionálny a korektný pracovný vzťah.

Čo sa udialo s prípadmi, ktoré vyvstali počas vyšetrovania vraždy Jána a Martiny, na ktorom robil tím Petra Juhása, ktorý bol však rozpustený?  

Na týchto prípadoch sa naďalej pracuje v pracovnej skupine zloženej z tých istých policajtov, ako pracovali na vražde novinára.

O metódach vyšetrovania vraždy Jána a Martiny sa hovorí ako o veľmi profesionálnych, špičkových a moderných. Sledovanie elektronických stôp a mobilnej komunikácie, spolupráca so zahraničím, dokonca s prevádzkovateľmi satelitov. Môže byť tento prípad akýmsi vzorom, ako sa dajú reformovať a modernizovať postupy polície?

Áno, v tomto prípade išlo naozaj o špičkovú prácu policajtov a ukážkovú spoluprácu s Europolom.

Dnes sa veľa špekuluje o primeranosti kolúznej väzby. Dajme teraz bokom politické motívy rôznych aktérov, ktorí na to upozorňujú, no ako legitímny problém pôsobí, že polícia tento inštitút využíva na to, aby podozrivých zlomila a dotlačila k priznaniam či spolupráci, prípadne k usvedčeniu spolupracovníkov. Zákon však také čosi neumožňuje. Nemyslíte si, že dochádza k nadužívaniu tohto inštitútu?

O dôvodoch väzby rozhoduje sudca pre prípravné konanie na základe návrhu prokurátora, podklady pripravuje vyšetrovateľ. Rozhodnutie preskúmava takmer vždy aj senát nadriadeného súdu. Dôvody väzby musia byť konkrétne a riadne odôvodnené vo vzťahu prípadu a osobe obvineného. Podsúvanie problematiky nejakého systémového zneužívania kolúznej väzby, ktoré sa v súčasnosti medializuje v sledovaných prípadoch, nie je na mieste. Reálne pomery v ústavoch na výkon väzby sú závislé od možností, najmä finančných, to je ale otázka na Zbor väzenskej a justičnej stráže.

Aký je váš názor na primeranosť policajných zásahov, keď prepadli domov šéfa tajnej služby, alebo keď okolo Moniky Jankovskej bola hradba policajtov so samopalmi? Prípadne akcia v sídle Penty v Digital parku, pôsobila na vás primerane?

Sily a prostriedky si vždy určuje vyšetrovateľ, pretože disponuje s informáciami o mieste, osobe, ktorá je objektom záujmu, zbraniach, bezpečnostných opatreniach. Vyšetrovateľ je zodpovedný za zákrok a on musí vyhodnotiť, koľko policajtov potrebuje. Či boli tieto zásahy neprimerané, je na diskusiu, ja sám tie operatívne informácie, s ktorými pracoval vyšetrovateľ, nemám. V každom prípade aktívne pracujeme na stanovení pravidiel, za akých majú byť zásahy vykonávané, aby sme sa v budúcnosti vyhli zbytočným polemikám. 

Spektakulárne mediálne príťažlivé videoakcie polícia zverejnila aj pri zadržaní primátora Malaciek či starostu Rače pre podozrenia z korupcie. Pritom oboch krátko nato prepustili, minimálne v Malackách tie obvinenia zneli dosť pochabo. Bývalý minister vnútra Vladimír Palko napísal, že polícia sa akoby utrhla z reťaze. Nemáte aj vy niekedy pocit, že potrebujete niektorých policajtov krotiť?

Vyšetrovateľ sa riadi platným trestným poriadkom. Ak riadne neodôvodní svoje rozhodnutie, prokurátor rozhodnutie  zruší. Ak je potrebné vykonať domovú prehliadku a zaistiť dôkazy, nemožno podozrivú osobu vopred vypočuť, takýto úkon by nemal zmysel. Hodnotenie adekvátnosti úkonov by som prenechal tým, ktorí majú informácie zo spisu, teda prokurátorom. Ak sú kroky policajtov neprimerané a porušujú platnú legislatívu, je priam nutné, aby sa tým kontrolné orgány zaoberali. Ja si konkrétny prípad hodnotiť nedovolím.

O postupe zásahov nerozhoduje vyšetrovateľ, ale Lynx komando. Jeho šéf kandidoval proti vám na funkciu policajného prezidenta. Myslíte si, že potrebuje reformovať aj tento útvar?

Ide o vzájomnú koordináciu medzi vyšetrovateľom a veliteľom zásahu. Vyšetrovateľ má informácie k prípadu a osobám, zodpovedá za zákonnosť, veliteľ zásahu určuje taktiku zásahu tak, aby sa riadne vykonal a aby sa nikomu nič nestalo. Jednotlivé útvary sú súčasťou reformy polície podľa konkrétnych potrieb praxe, niektoré okrajovo, niektoré viac, niektoré menej.

Polícia stále čelí veľkej nedôvere, ani za posledný rok sa toho veľa nezmenilo, zvýšila sa len mierne. Prečo ten rast nie je podľa vás rýchlejší ani za posledné dva roky, keď sa polícia ukázala byť sebavedomou a akčnou aj tam, kde by sme to predtým nečakali?

Dôvera v políciu ide ruka v ruke s dôverou k štátnym orgánom ako takým. Tieto roky zažíva Slovenská republika veľmi náročné obdobie a to sa odráža aj na náladách spoločnosti. Mojou prioritou je dlhodobo zvyšovať dôveryhodnosť polície, bol by som rád, keby to bolo nad 70 percent. Tým, že zasahujeme aj do vlastných radov, ukazujeme na vlastné nedostatky, ale z dlhodobého hľadiska niet inej cesty. Kľúčom je okrem iného aj  transparentnosť. Verím, že keď sa teraz utrasie postcovidové obdobie, bude to veselšie.

Čo vravíte na prípad primátora Malaciek Juraja Říhu, ktorý bol obvinený z korupcie, video z prepadu polícia zverejnila ešte v ten deň, zábery z prepadu boli vo všetkých televíziách, Říha skončil vo väzbe. Ak sa niekto o kauzu zaujímal ďalej, zistil, že o korupciu v zmysle prijatia osobnej výhody pri výkone verejnej služby tam vôbec nešlo. Primátor poslal developerovi odkaz, že mu mesto vyjde v ústrety v jeho podnikateľskom projekte, ak on pomôže mestu. O tom sa už polícia v deň zverejnenia videa a zásahu nezverila. Svet obleteli iba zábery skorumpovaného primátora, ktorý skončil v putách a v cele. Nie je to podľa vás problém?

Nepoznám obsah tohto spisu, ani nie som oprávnený sa vyjadrovať ku konkrétnym prípadom. Podľa zákona o informovaní verejnosti rozhoduje orgán činný v trestnom konaní.

Vedeli ste vopred o zásahu voči bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému? Bol ten zásah podľa vás v poriadku, vzhľadom na to, že ide o jedného z lídrov vnútornej bezpečnosti štátu? Nemalo by sa v jeho prípade postupovať inak?

Nie, nikdy neviem o zásahoch dopredu. Ako som už spomínal, zodpovednosť za zásahy preberá vyšetrovateľ, on určuje podmienky.

https://standard.sk/84620/ruky-rozviazane-jedna-facka-druhu/

Podľa našich informácií o tom zásahu nevedel ani premiér, dokonca ani minister vnútra. Môžete to potvrdiť?

O zásahu som sa dozvedel bezprostredne po jeho vykonaní. Ja som následne informoval pána ministra. Minister vnútra nikdy nežiadal informácie o pripravovaných zásahoch. S pánom premiérom som v kontakte nebol.

Minister nesie politickú zodpovednosť za políciu, ako je možné, že by nevedel o vážnom zásahu polície voči tak vysokému predstaviteľovi vnútornej bezpečnosti štátu, keďže takýto zásah môže mať aj vážne politické dôsledky?

Informovanie osôb, ktoré nemajú právo oboznamovať sa s obsahom vyšetrovacieho spisu by nebolo v súlade s trestným poriadkom. Minister vnútra nie je orgán činný v trestnom konaní.

Z hľadiska polície sa zdá, že policajti brali zásah voči šéfovi tajnej služby ako zásah voči komukoľvek inému, dokonca sa na ich obhajobu používal princíp „padni komu padni“. Zdá sa, že kľúčové okolnosti postavenia šéfa SIS a možné politické dôsledky akoby odmietali vziať do úvahy. Nepovažujete za problém, že polícia takto uvažuje?

Trestný poriadok nerozlišuje spôsob konania podľa významnosti postavenia obvineného. Vyšetrovateľ inak uvažovať ani nemôže.

V poslednom čase sa na stôl dostala legitímna otázka, kto má pod kontrolou políciu. Kde je podľa vás hranica ministra medzi nezávislosťou polície a politickou zodpovednosťou za políciu, kde by ste ju vy očakávali ako policajný prezident?

Môj priamy nadriadený je minister vnútra, jeho politické postoje mi neprináleží hodnotiť. Hranice nezávislosti polície sú určené zákonmi a nariadeniami ministra vnútra, teda pravidlami, v demokracii je to normálne a správne.  

Dôvera je veľmi krehké aktívum, ťažko sa buduje, ľahko stráca. Myslíte si, že keď ľudia vidia okolo zúboženej Jankovskej bandu terminátorov, alebo keď desiatky kukláčov so samopalmi prepadnú Haščáka, ktorý sa potom pomedzi nich prechádza, ako by ich mal na povel, že to prispieva k budovaniu dôvery k polícii alebo naopak?

Iste, dnes sa o tom dá diskutovať, pre mňa je dôležité, že všetko prebehlo v medziach zákona. Ani v jednom z týchto prípadoch neboli reálne použité donucovacie prostriedky.

Cítite vy sám tento problém, či nie? Urobili ste v tomto smere nejaké kroky?

Urobil. Aj som ich s dotknutými osobami komunikoval. Sú však interného charakteru a nebudem ich zverejňovať. Aj preto pripravujeme návrh novely príslušného nariadenia.

Je pravda, že spod vedenia NAKA sú vyčlenení policajti, ktorí pracujú na špeciálnych citlivých prípadoch vrátane Vladimíra Pčolinského? Ak áno, kto ich riadi a kto o tom rozhodol?

Nikto nie je vyčlenený spod vedenia NAKA. Každé vyšetrovanie má dozor prokurátora, aby bola zabezpečená zákonnosť. Z informačného toku boli vylúčené osoby, ktorých sa predmetné trestné veci dotýkajú a mohli by byť v danej veci vypočutí. 

https://standard.sk/84671/su-to-uz-tri-mesiace-co-je-pcolinsky-vo-vazeni-co-vsetko-sa-lame-na-jeho-obvineni/

V Rumunsku sa dialo čosi podobné, skorumpovaná vláda bola politicky porazená, spustili sa procesy voči prokurátorom i politikom. Množstvo vysokopostavených ľudí skončilo vo väzení. Ten zápas sa natoľko vymkol spod kontroly, že občania sa začali báť štátu a prokuratúry a vynútili si spätný chod, prijímali sa zákony, ktoré proces stíhania spomaľovali, bol to pud sebazáchovy, ktorý si vynútili občania, aby sa nemuseli báť, že štát môže zavrieť snáď každého, u koho je podozrenie, že ukradol spinky v robote. Podľa vás sú takéto obavy opodstatnené?  

Je našou úlohou zabezpečiť, aby sa rešpektovali zákonné ustanovenia, žiadne vymknutie sa spod kontroly neprichádza do úvahy, kontrolné mechanizmy fungujú, o vine a treste bude rozhodovať nezávislý súd.