Prijímané opatrenia na udržanie príjmov zamestnancov a živnostníkov majú svoje limity. Ekonomiku neoklameme. Predloží nám účet za to, čo sme obetovali na obranu pred dosahmi koronavírusu.  

Vláda minulý týždeň schválila ďalšiu pomoc firmám a odkázaným ľuďom v rámci dosahov druhej vlny epidémie koronavírusu. Oproti jarným a letným mesiacom sa pomoc rázne zvyšuje, čo ukazuje, že udržanie zamestnanosti sa stáva pre vládu prioritou. S prispievaním na pomoc firmám, zamestnancom, živnostníkom sa počíta až do marca budúceho roka.

Po takmer ôsmich mesiacoch od objavenia COVID-19 na Slovensku a reakciou naň sa stávajú čoraz aktuálnejšími niektoré otázky. Dokedy sa bude dať zachraňovať domáca ekonomika štátnymi peniazmi? Nehrozí, že vláda sa zadlží do takej miery, že následky v blízkej budúcnosti vymažú okamžité prínosy záchranných opatrení? Čo spôsobí prílev peňazí nekrytých reálnymi výkonmi do ekonomiky? Budú za rastúcimi cenami stíhať valorizované dôchodky, sociálne dávky?

Ešte viac na udržanie zamestnanosti

V rámci projektu s názvom Prvá pomoc vláda od novembra zvýši podporu zamestnávateľov. Tá tu už je od začiatku krízy, ale jej prehlbovaním sa aktuálne zintenzívňuje.

Kým doteraz mohli firmy na udržanie zamestnanosti požiadať o pomoc vo výške 80 percent hrubej mzdy zamestnanca, po novom sa ukazovateľ 80 percent vzťahuje na celkovú cenu práce. Keďže do celkovej ceny práce sa nad rámec hrubej mzdy počítajú aj odvody, ktoré platí za zamestnanca zamestnávateľ, po novom sa pomoc zvýši zhruba o 35 percent.

Ešte výraznejšie si polepšia živnostníci. Ak im medziročne v dôsledku pandémie klesli príjmy, môžu žiadať o mesačný príspevok. Kým doteraz bol na maximálnej úrovni 540 eur, po novom sa dostane až na 810 eur, čo je o polovicu viac.       

Čo to bude znamenať pre štát?

Ak by sa pokračovalo v pomoci, ktorá sa rozbehla v marci, potom by vláda uhradila zamestnávateľom a živnostníkom na základe podaných žiadostí za mesiace október až december 198 mil. eur. Po minulotýždňovom rozhodnutí vlády, kam treba zahrnúť i niektoré ďalšie ústretové opatrenia, to bude až 390 mil. eur. Takmer dvojnásobok.

Do konca septembra štát vyplatil na takúto pomoc 480 mil. eur. Keď sa k nej pripočítajú predpokladané výdavky do konca roka, suma sa dostane na takmer 900 mil. eur. A ak nej pridáme napríklad príspevky podnikateľom na záchranu cestovného ruchu, ako o nich rokovala vláda na konci októbra, potom sa dostávame na úroveň jednej miliardy eur.

Na porovnanie, je to toľko, koľko minie tohtoročný štátny rozpočet na celé vysoké školstvo.

Prepúšťaniu zamestnancov sa nevyhneme

Vplyvom pandémie skončí slovenská ekonomika tento rok s razantným poklesom. Odhady inštitúcií sa rôznia, ale očakáva sa jej medziročný prepad zhruba do 10 percent. Znížený výkon ekonomiky spôsobí, že klesnú príjmy celého verejného sektora o 900 mil. eur. S týmito peniazmi sa počítalo pôvodne na začiatku roka. Dve tretiny z výpadku budú mať na svedomí menšie vybrané dane z príjmu od firiem.

Varovne pôsobí výhľad, ktorý publikovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorej je Slovensko členom. V júni predpokladala, že ak Slovensko postihne ďalšia vlna koronavírusu, bez možnosti brániť sa očkovaním obyvateľov pád výkonu ekonomiky dosiahne 11 percent a bude tu hroziť vysoká nezamestnanosť. Dnes je Slovensko skutočne v druhej vlne koronavírusu.

OECD avizovala, že predpokladané negatívne dosahy sa dajú do určitej miery zmierniť fiškálnymi opatreniami, teda takými krokmi, aké prijala slovenská vláda minulý týždeň. „Všetko bude závisieť od toho, či sa podarí ekonomiku udržať bez tvrdého lockdownu, teda bez vynúteného zatvárania firiem,“ potvrdzuje riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš.

Goliaš upozorňuje, že na výrazné zvýšenie a rozšírenie pomoci firmám nabádajú ekonómovia už od mája, ale napokon k nemu dochádza až v posledných dňoch. Zároveň pripomína, že negatívny scenár načrtnutý odborníkmi z OECD sa nedá vylúčiť, lebo šírenie vírusu sa zrýchľuje v celej Európe.

Pavol Suďa, hlavný analytik spoločnosti FinStat, tiež hovorí o nutnosti zintenzívnenia pomoci podnikateľom. Vyššia pomoc zo strany vlády nemá stáť len na finančných nástrojoch, ale rovnako na technických opatreniach, napríklad na poskytovaní testov na neustále preverovanie zamestnancov, ktoré by umožňovalo síce komplikovanejšie, ale predsa reálne fungovanie ekonomiky.

Suďa sa stotožňuje s pochmúrnou prognózou OECD. Prekvapuje ho, že nezamestnanosť na Slovensku nestúpa rýchlejšie, no výraznejšiemu prepúšťaniu sa podľa neho nevyhneme. Vláda sa správa konzervatívne, očakávané dotačné programy a nové verejné investície sú obmedzené. To na jednej strane spôsobí menšie škody verejným financiám, na druhej strane podnieti rast nezamestnanosti. Jej výraznejší nárast v súvislosti s bankrotmi firiem očakáva Suďa skôr v prvom štvrťroku 2021 ako závere tohto roka.

Pokles životnej úrovne na obzore

Peniaze z vládnej podpory síce do ekonomiky stále pritekajú, ale Goliaš sa neobáva, že by výraznejšie zaťažili verejné financie. Pochádzajú prevažne z eurofondov, preto by sa mali naďalej využívať v čo najvyššej miere.

Rast cien by mal byť zatiaľ pod kontrolou. Problém vidí Goliaš v budúcnosti – bude vyplývať z rastu súčasného zadlžovania. Ak sa tento trend nezvráti čo najskôr po skončení krízy, v dlhodobom horizonte hrozí rast inflácie. K nej sa pravdepodobne pridruží pomalý rast alebo dokonca stagnovanie ekonomiky a tým životnej úrovne. Lepšie na tom budú štáty s nižším dlhom, ktoré presadia konkrétne reformy.

Suďa tiež v krátkodobom horizonte nevidí riziko razantnejšieho rastu cien. Ak neskôr nastúpi vyššia inflácia, bolo by ju možné poňať ako spôsob zdanenia tej časti populácie, ktorá je na tom lepšie z hľadiska úspor či majetku. Horšie by to bolo s chudobnejúcou časťou spoločnosti. „Fixné peňažné dávky, ako sú dôchodky či sociálne podpory, by štát musel valorizovať o infláciu, ak nie výraznejšie,“ odporúča, ako sa zariadiť v takom prípade.

Vláda s takouto možnosťou pravdepodobne počíta. V budúcoročnom vládnom rozpočte, o ktorom sa ešte bude definitívne hlasovať v parlamente, sa napriek očakávaným problémom v napĺňaní štátnej kasy ráta s výrazným rastom sociálnych výdavkov. Prilepšiť by si mali hlavne dôchodcovia, zdravotne postihnutí ľudia, rodičia malých detí.

Vybrané skupiny obyvateľov dostanú budúci rok o vyše 350 mil. eur viac ako tento rok. Medzi uprednostnené skupiny však nebudú patriť verejní zamestnanci, napríklad učitelia. Tí sa budú musieť zmieriť so stagnovaním príjmov a pri vyššej inflácii s ich reálnym poklesom. 

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.