Francúzsky publicista Michel Houellebecq vo svojej novej eseji reaguje na medializovaný list francúzskych generálov, podľa ktorých hrozí rozvrat krajiny. Na základe štatistík pôrodnosti tvrdí, že riziku samovraždy nečelí len Francúzsko, ale aj celá moderná civilizácia vrátane ázijských štátov. Podľa spisovateľa, ktorý je u nás známy najmä novelou Podvolenie, môže pád Západu urýchliť aj nástup Číny. Kladie si pritom otázku, či je ešte za čo bojovať.

Koncom apríla otriasol širokou francúzskou verejnosťou list dvoch desiatok generálov, osemdesiatich bývalých dôstojníkov a tisícky vojakov adresovaný prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.

Signatári v ňom uvádzali, že krajina galského kohúta sa drobí pod ťarchou moderných ľavicových ideológií, islamizmu a masového prisťahovalectva, ktoré je koncentrované v predmestiach, v ktorých neplatia zákony a ani ústava.

„Nebezpečenstvo rastie, násilnosti každým dňom pribúdajú. Kto by pred desiatimi rokmi povedal, že učiteľovi odseknú hlavu, keď vyjde zo svojej školy,“ odkazuje list na incident z minulého roka, pri ktorom čečenský prisťahovalec odrezal hlavu učiteľovi Samuelovi Patymu.

Armádni predáci Macrona varovali, že už niet času na váhanie a výsledkom pasivity politikov môže byť občianska vojna a tisíce mŕtvych. Generáli dodávali, že v prípade nečinnosti mocenských špičiek má intervenovať armáda.

Hoci išlo prevažne o vojakov vo výslužbe, francúzski vládni predstavitelia text prirovnali k pokusu o vojenský prevrat a kritici signatárov poukazovali na porušenie sľubu vernosti a neutrality. Základnému naratívu o tom, že Francúzsko čelí existenčným problémom, sa však kritici venovali len okrajovo.

Houellebecq pátra po príčinách

Od tohto paradoxu sa pri tvorbe svojej novej eseje odrazil aj populárny francúzsky autor Michel Houellebecq. Britský mediálny portál UnHerd ho pozval, aby textom zareagoval na list francúzkych vojakov, informoval francúzsky týždenník Le Point.

Houellebecq v úvode článku publikovanom na portáli UnHerd uvažuje, prečo vznikla taká naliehavá výzva práve vo Francúzsku. Bez okolkov však priznáva, že presnú odpoveď nemá.

Hoci si Francúzi svojimi intervenciami na Blízkom východe podľa jeho eseje privodili časté útoky Islamského štátu, s rovnakým problémom sa boria aj iné európske národy. Takisto nevylúčil, že aj ony majú problémy so zvýšenou kriminalitou, gangami a drogami.

Francúzi a sebanenávisť

Jednu odchýlku a možnú motiváciu však vidí. „Vo Francúzsku existuje nejasná a veľmi rozšírená atmosféra sebabičovania – niečo, čo visí vo vzduchu ako plyn,“ píše s dodatkom, že tento jav zo strany politikov, novinárov, ekonómov a sociológov môže pozorovať každý, kto Francúzsko navštívi.

„Väčšinu času trávia v éteri porovnávaním Francúzska s ostatnými európskymi štátmi, vždy s cieľom znevažovať Francúzsko… Všeobecne stačí poukázať na Nemecko; ale niekedy Nemecko nemá také dobré výsledky, takže sa odvolávajú na Škandináviu, Holandsko a zriedkavejšie na Britániu,“ pokračuje.

„Nech už je to akákoľvek téma, vždy je, samozrejme, možné objaviť krajinu, ktorá je pre nás lepšia; ale taká extrémna radosť z masochizmu je prekvapujúca,“ dodáva 63-ročný autor ovenčený viacerými prestížnymi cenami.

V popredí treba hľadať demografiu

Za najdôležitejší aspekt úpadku ale Houellebecq považuje demografiu, ktorá sa prepadá do červených čísel nielen naprieč celou Európou, ale aj modernou civilizáciou ako takou. Z toho dôvodu sa nazdáva, že nemáme dočinenia s francúzskou či západnou samovraždou, ale samovraždou moderny.

Katastrofálne dáta o pôrodnosti totiž nevykazujú len štáty ako Francúzsko, Taliansko či Španielsko, ale do existenčnej krízy sa prepadajú aj vyspelé ázijské mocnosti ako Južná Kórea či Japonsko, prípadne menšie štáty ako Taiwan alebo Singapur. Na ženu tam priemerne pripadá len o niečo viac ako jedno dieťa.

„Ak súhlasíme s tým, že na chvíľu odložíme konkrétny prípad Francúzska (a skutočne by bolo rozumné to urobiť), záver bude úplne jasný: nevyhnutný dôsledok toho, čo nazývame pokrokom (na všetkých úrovniach, hospodárskej, politickej, vedeckej, technologickej), je samovražda,“ tvrdí pesimisticky.

Nič iné, len dôvod na pochybnosti a úzkosť

Houellebecq považuje za jedinú istotu, že skôr či neskôr budeme „zotročovaní Číňanmi“. Tomu vraj nahráva aj nedávne vyhlásenie prezidenta Bidena o tom, že Amerika je opäť pripravená viesť svet. To vraj znamená začiatok novej vojny, stratu peňazí a posilnenie univerzálnej nechute voči nej, čo opäť posilní mocenskú pozíciu Číny.

Autor v závere eseje odmieta ľavicovo-progresívny názor hlásajúci, že v prípade modernej civilizácie nie sme vystavení samovražde, ale naopak regenerácii. „Je pravda, že etnické zloženie sa upravuje, ale to podstatné zostáva všetko nezmenené: naša republika, naša kultúra, naše hodnoty, náš ‚právny štát‘, to všetko,“ píše na margo toho.

Ku koncu premosťuje do domácich reálií a komentuje prieskum, podľa ktorého sa 45 percent Francúzov obáva občianskej vojny. Prieskum podľa neho ukazuje, že Francúzi sú národom chvastúňov, lebo na jej rozpútanie nie sú vytvorené predpoklady.

Spochybňuje, že by sa Francúzi chystali chopiť zbraní na obranu svojho náboženstva. Už dosť dlho údajne nemali žiadne náboženstvo a to posledné, ktoré vyznávali, ich hrdlo ponúkalo „mäsiarskej čepeli“.

„Bola by to potom vojna na obranu ich kultúry, spôsobu života, systému hodnôt? O čom konkrétne hovoríme? A za predpokladu, že to existuje, stojí za to bojovať? Má naša ‚civilizácia‘ naozaj stále na čo byť hrdá?“ pokračuje.

„Zdá sa mi, že Európa stojí na križovatke. Čítanie Pascala mi veľmi pomáha: ale rovnako ako on nevidím ‚nič iné ako dôvod na pochybnosti a úzkosť‘,“ uzatvára.

Houellebecq napísal okrem iného v roku 2015 román Podvolenie o tom, ako sa z Francúzska stane islamský štát. Príbeh sa odohráva v roku 2022, keď politické strany vo voľbách radšej podporia fiktívneho kandidáta strany zvanej Moslimské bratstvo, než by sa prezidentkou stala Marine Le Penová. Autor uviedol, že „urýchľuje históriu“. Kniha vzbudila obrovský rozruch a v mnohých štátoch sa stala bestsellerom. Bratislavské divadlo Aréna na motívy Podvolenia uviedlo hru v hlavnej úlohe s Jurajom Mokrým a nebohou Monikou Potokárovou.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.