Po vyše troch mesiacoch od skončenia pripomienkového konania sa pri prijímaní novej súdnej mapy nečrtá žiadna dohoda medzi ministerkou spravodlivosti a vplyvnou skupinou sudcov z Bratislavy a okolia. Kolíková zvažuje predložiť do legislatívneho procesu vynovený prepis. Zatiaľ bez diskusie s oponentmi.     

Vyzerá to tak, že k novej súdnej mape máme ďalej ako na začiatku tohto roka. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uvažuje o tom, že návrh zákona o sídlach a obvodoch súdov SR – ako sa oficiálne volá tento dokument – predloží nanovo do pripomienkového konania.

Prvý raz ho predložila na pripomienkovanie v polovici decembra minulého roka. Viacerí sudcovia návrh odmietli, pretože zásadnú reformu považovali za nedostatočne pripravenú, chýbala im komunikácia zo strany ministerstva a napokon navrhovaný postup nemal podľa nich riešiť aktuálne problémy súdnictva.

Nebývalý odpor vyjadrili v polovici januára, keď 320 sudcov, čo predstavuje zhruba štvrtinu sudcovského stavu na Slovensku, v otvorenom liste odmietlo ministerkin návrh. Varovali, že nová súdna mapa zásadne zmení usporiadanie súdov a pritom nevyrieši podstatné problémy terajšieho systému, ktorými sú preťaženosť niektorých súdov, dlhé súdne konania či nedostatočné technické a personálne vybavenie.

V tom čase už ministerka hamovala a opätovne predĺžila pripomienkové konanie, posunula jeho uzavretie z konca januára na záver februára. Pre Štandard to zdôvodnila tým, že chce diskutovať. Hoci pripustila, že s niektorými to bude bez výsledku, lebo zmena má na nich priamy dosah. Menovala súdy v Bratislave a Košiciach.

Dnes je zrejmé, že žiadna diskusia s kľúčovými oponentmi sa neuskutočnila a východisko je ďalej ako kedykoľvek predtým. Skupina 915 osôb, prevažne sudcov a zamestnancov justície z bratislavského kraja, predložila v stanovenom termíne rozsiahlu pripomienku k ministerkinmu návrhu, v ktorej v zásade vyjadrujú odmietavý postoj. Navrhujú, aby sa návrh zákona vrátil „do štádia prípravy právneho predpisu“. Inými slovami, ak majú zmysluplne o niečom komunikovať, musí ministerkin návrh zákona vyzerať inak.

Zatiaľ bez diskusie s veľkou skupinou sudcov

V súčasnosti zástupcovia kľúčovej pripomienky z Bratislavy a okolia stále čakajú, že ministerka bude s nimi komunikovať a pozve ich na rozporové konanie. Napriek vyše trom mesiacom od skončenia pripomienkového konania však takúto ponuku nedostali.

Potvrdzuje to Anna Križáková, predsedníčka Okresného súdu Bratislava V, jedna zo zástupcov verejnosti v uvedenej pripomienke. „Nevieme, čo sa so zásadnou pripomienkou deje. Očakávame, že sa bude postupovať v zmysle zákona, teda očakávame, že bude vyvolané rozporové konanie.“ Dokedy takto môžu čakať? Zákon lehoty nestanovuje.

Anna Križáková. Foto: Róbert Valent

Na otázku Štandardu, či sa ministerka spravodlivosti stretla so všetkými relevantnými pripomienkovateľmi, Kolíková odpovedá: „Vzhľadom na to, že aktuálne daný návrh zákona nepokračuje ďalej v legislatívnom procese, ale prebieha debata k tomuto návrhu naprieč justíciou, tak nie je aktuálne, aby som sa vysporiadala formálne s pripomienkami, ale reálne sa s nimi vysporadúvam v dialógu s jednotlivými sudcami na jednotlivých súdoch.“ 

Podľa vyjadrenia bratislavských sudcov sa ich toto ministerkino „vysporadúvanie“ zatiaľ netýka. Možno preto, že Kolíková od neho veľa konštruktívneho neočakáva – tak to naznačila v januári.

Aký bude upravený návrh súdnej mapy?

Problém je, že v súdnictve patriacom pod ministerstvo spravodlivosti, ktoré by malo ísť vzorom, sa začína skloňovať spôsob používania zákona. Upozorňujú na to sudcovia. Kolíková minulý týždeň na sociálnej sieti zverejnila, že uvažuje o opätovnom predložení návrhu novej súdnej mapy do pripomienkového konania. Toto potvrdila aj pre Štandard.

Čo znamená predložiť návrh zákona do opätovného pripomienkového konania? Nejde o bežný proces. Podľa Križákovej sú dve možnosti. Buď ministerka pôvodný návrh stiahne a predostrie úplne nový, alebo predloží upravený pôvodný, avšak v ňom musia byť zahrnuté predložené pripomienky. Teda musí urobiť rozporové konanie vrátane konania so zástupcami spomenutej hromadnej pripomienky. A to sa doteraz neudialo.

Tak čo by malo byť v novom pripomienkovom konaní? Kolíková hovorí, že „veľa vecí je potrebné ešte lepšie objasniť. Ale je možné, že nový návrh bude aj s nejakými zmenami voči pôvodnému návrhu“.

Je to trochu nejasné, ale isté je jedno. Zbrane rinčia ďalej. Sudcovia už dávnejšie žiadali diskusiu. Keď na ňu nedostali priestor, rázne odmietli Kolíkovej návrh. Diskusiu si potom pokúsili vynútiť, ale už pri odmeranom postoji v rozporovom konaní, ktoré sa nedeje.

Kolíková ešte v januári Štandardu avizovala, že diskusii je stále otvorená. Okrem iného povedala: „Je dobre dať na stôl dôvody, prečo by to malo byť inak, a ja sa budem snažiť s tým vysporiadať. Uvažujeme nad tým, že všetky listy, ktoré mi prichádzajú, zverejním aj s odpoveďami. Zbytočne sa tu šíri hmla, že ministerstvo niečo pripravilo, s nikým nekomunikuje.“

Nuž, zatiaľ je to tak, že minimálne s 915 pripomienkovateľmi nekomunikuje.

Obdobie neistoty súdom škodí

Čo bude ďalej? Stále viac je zrejmé, že prijatie novej súdnej mapy sa odkladá. Ministerstvo spravodlivosti predpokladá, že do účinnosti nevstúpi skôr ako v júli 2022, pričom nevylučuje posunutie o niekoľko mesiacov.    

To je o viac ako rok. Pritom podľa časovej osi zverejnenej na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti sa počíta s viacerými skoršími termínmi. Účinnosť zákona pre správne a všeobecné súdy je naplánovaná na august tohto roka, plná funkčnosť správnych súdov podľa novej mapy v apríli a všeobecných súdov v júli budúceho roka.

Na problémy s prechodným stavom alebo doslova obdobím neistoty upozorňuje Boris Tóth, predseda Krajského súdu v Bratislave. Podľa neho klesá atraktívnosť riadiacich pozícií na súdoch: „Nie je záujem o posty predsedov okresných súdov. Ľudia sa neprihlasujú do výberových konaní.“

Boris Tóth. Foto: Róbert Valent

Naznačujú to aj čísla. Keď sa pozrieme na štatistiku, pred polrokom boli neobsadené štyri posty predsedov okresných súdov. V súčasnosti je ich už desať. Pritom funkcia predsedu je dôležitá nielen z hľadiska pôsobenia inštitúcie. Predseda je zároveň štatutár starajúci sa o bežný chod súdu. 

Čaká sa na novú súdnu mapu.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.