Finančná gramotnosť je schopnosť rozumieť financiám, dokázať s nimi rozumne a zodpovedne narábať. Viete, ako spoznáte, že ste finančne gramotný? Ak vaše výdavky nie sú vyššie ako príjmy, ak ste schopný šetriť a vytvoriť si finančnú rezervu a taktiež vtedy, ak dokážete finančne zabezpečiť seba i svoju domácnosť. 

Jún je v našom sprievodcovi na ceste k rodinnému šťastiu – Rodinnom kRok-u – mesiacom, v ktorom hľadáme spojitosť medzi šťastím a peniazmi. Možno si teraz poviete, že taká spojitosť neexistuje, peniaze sú „čertov vynález kaziaci ľudský charakter“. Mýlite sa. Múdra správa financií má so šťastím veru veľa spoločného.

O troch grošoch

Najjednoduchšie vysvetlil finančnú gramotnosť už Pavol Dobšinský v rozprávke O troch grošoch:

„Kopal raz jeden chudobný človek pri hradskej ceste priekopy. A neviem, ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, že sám kráľ náhodou šiel po tej ceste a opýtal sa chudobného človeka: "Povedz mi, akú máš mzdu na deň za túto ťažkú robotu?"
"No, ja mám na deň tri groše," odvetil mu chudobný človek. Zadivil sa kráľ nad tým a opýtal sa ho, ako môže na tých troch grošoch vyžiť. "Jaj, čoby len vyžiť, to by ešte bolo ľahko; ale ja z tých troch grošov prvý vraciam, druhý požičiavam a len z toho tretieho sám žijem."

Celú rozprávku si môžete vypočuť TU.

Tri groše v našej peňaženke

Na tri groše sa dá pozerať z viacerých uhlov pohľadu. Jedným je rozdelenie svojich príjmov na tri časti – presne podľa toho, ako radí múdry chudobný človek. Prvá časť je naša spotreba (napríklad strava, drogéria, oblečenie, splátky úveru, nájomné, platby za energie a pohonné hmoty, telefón, internet a podobne), druhú tvorí sporenie na dôchodok či zdravotnú starostlivosť pre seba i našich rodičov, treťou je investícia do našich detí, najmä do ich vzdelania, rozvoja a zdravia.

Ak by sme sa radami chudobného človeka inšpirovali trochu inak, svoje pravidelné príjmy by sme rozdelili na tri časti. Prvú by sme zamerali na minulosť a s ňou súvisiace výdavky (napríklad splátky úverov, nájom, telefón, internet, poplatky za energie). Druhú na súčasné výdavky (napríklad strava, oblečenie, drogéria, voľný čas, doprava). Tretiu by sme ušetrili či investovali (napríklad sporenie pre deti, na predčasné splatenie úverov, poistenie, sporenie na dôchodok, na dovolenku, väčšie výdavky a podobne).

Ak sa na tri groše pozrieme z jedného či druhého uhla pohľadu alebo si dokonca nájdeme svoj vlastný, pravdou zostáva, že takýmto štýlom by sme mali svoje financie pod kontrolou. Vedeli by sme, kam ich investujeme i odkiaľ k nám prichádzajú. Pri takomto zodpovednom prístupe k financiám by rodinný rozpočet bol v dobrej kondícii a my by sme mohli spokojnejšie spávať.

Našou úlohou je naučiť deti rozlišovať medzi tým, čo chceme, a tým, čo skutočne potrebujeme.

Iba finančne gramotný rodič môže učiť deti správe financií

Keďže finančná gramotnosť je schopnosť, potrebujeme sa ju učiť. A keďže sa ju potrebujeme učiť, je dobré vedieť, kde nájdeme užitočné informácie. Tie potrebujeme v prvom rade pre nás – rodičov, lebo prvými učiteľmi našich detí sme my sami. Keď sa cítime vo svete financií doma, môžeme ju predstaviť našim deťom tak, aby si finančnú gramotnosť osvojili. 

Majme však na pamäti, že deti sa učia primárne napodobňovaním, teda tým, ako my sami svoje financie spravujeme, ako s nimi prakticky narábame – v obchode, na dovolenke, hoc aj pri plánovaní detskej oslavy alebo vtedy, keď sa pokazí niečo v domácnosti či naše deti niečo stratia, zničia. Vedomosť má svoju hodnotu len vtedy, ak je aplikovaná v realite.

Tipy ako učiť deti múdrej správe financií

Rozprávať sa s deťmi o financiách by sme mali už vtedy, keď sa začína objavovať ono „chcem“. Našou reakciou na toto sloveso nemusí byť len „áno“. Je totiž veľmi dôležité viesť deti od útleho veku k tomu, že je úplne v poriadku na niektoré veci počkať. Učia sa tak odložiť uspokojenie na neskôr a zároveň sa ich túžby preosejú časom. Ak ide o chvíľkový rozmar, prejde ich to. Ak ide o niečo, po čom skutočne túžia, naučia sa, že nie všetky túžby musia byť naplnené hneď. 

Ilustračný obrázok. Foto: Victoria Borodinova / pixabay.com

Je skvelé, ak detské túžby neplníme „na počkanie“, ale v prvom rade s deťmi hovoríme o tom, prečo po danej veci túžia. Príbehy ukryté za ich túžbami nám odkryjú motiváciu, ktorá nemusí byť len o tom povestnom „chcem“, ale napríklad aj o tom, že „chcem, lebo sa mi vysmievajú“, „chcem, lebo to majú aj iní a túžim sa im vyrovnať“. Túžby totiž majú svoje ciele a tie nám, rodičom, odhaľujú to, ako deti premýšľajú. Ich odhalenie napokon nemusí smerovať ku kúpe danej veci, ako skôr k riešeniu situácií „na pozadí“.

  • Prvý tip na aktivitu s deťmi

Hrajte sa s deťmi na obchod. Je to príležitosť predstaviť peniaze a pripodobniť veciam ich finančnú hodnotu. Pokojne si vymyslite vašu rodinnú menu, nakreslite si bankovky, vyrobte mince, zriaďte rodinnú banku. Aj to je skvelá príležitosť pre rozhovor na finančné témy. 

Hra na obchod je pre deti vhodná, aj keď ešte nevedia počítať. Pre začiatok stačí, aby pochopili princíp „niečo za niečo“. Prostredníctvom tejto hry dieťaťu pomôžete uvedomiť si aj skutočnosť, že peňazí máme vždy obmedzené množstvo, a preto sa musíme rozhodnúť, čo si kúpime.

So staršími deťmi sa môžeme dokonca rozprávať aj o tom, že investované peniaze môžu zarábať ďalšie peniaze. Môžeme im vysvetliť princíp úrokov či iných produktov na finančnom trhu.

Akonáhle začnú deti vnímať rozmer čakania, je skvelé začať ich učiť šetriť. Spočiatku môže ísť skôr o odkladanie drobných mincí a ich prepočítanie s otázkou, čo si za ušetrené peniažky kúpime. Neskôr je skvelé sporiť si dlhodobejšie na vopred stanovený cieľ. Býva užitočné koncovú sumu sprvu stanoviť nižšie a až neskôr ju dvíhať. Je potrebné mať na zreteli dosiahnuteľnosť cieľa vo vzťahu k výdrži detí sporiť. 

Z rozbitia či otvorenia pokladničky si urobte výnimočnú udalosť, akúsi finančnú slávnosť, kedy nasporenú sumu spočítate a zaspomínate si na to, ako sporenie prebiehalo. Tým deti učíte, že sporenie je proces, ktorý je niekedy spojený aj s odriekaním či rozhodovaním o tom, či „hodím do pokladničky alebo nie“. Napokon si spolu naplno užite aj samotné splnenie sna, na ktorý ste si sporili.

  • Druhý tip na aktivitu s deťmi

Zaobstarajte si pokladničku a začnite si na niečo konkrétne sporiť. Dohodnite sa s deťmi na systéme sporenia i na tom, za akých okolností „prasiatko“ rozbijete. Výroba pokladničky môže byť príjemnou kreatívno-finančnou aktivitou pre celú rodinu.

Ilustračný obrázok. Foto: Annie Spratt / unsplash.com

Naučiť sa umeniu starať sa o svoje financie múdro a zodpovedne je jedným z dôležitých krokov k samostatnosti. Deti sa tomuto umeniu potrebujú učiť kontinuálne. Po sporení je ďalším míľnikom naučiť sa, ako múdro peniažky míňať, do čoho ich investovať, aby priniesli to, čo od nich očakávame. Našou úlohou je naučiť deti rozlišovať medzi tým, čo chceme, a tým, čo skutočne potrebujeme.  

Vo veku okolo 8 – 10 rokov je čas na to, aby sme deti začali zoznamovať s tokom peňazí v domácnosti. Deťom môžete hovoriť, koľko stojí strava, hygienické potreby, nájom a energie, hypotéka či splátky auta, rodinné sporenie, poistenie, finančná rezerva, pohonné hmoty, oblečenie či výlety, posedenie v cukrárni alebo voľnočasové aktivity. Pre lepšiu predstavu môžete tieto náklady „prerátať“ na krabičky lega či počet kopčekov zmrzlín. Znázornite im na koláčovom grafe, aký výsek koláča tvoria jednotlivé položky. Deti by mali porozumieť tomu, že veľká časť peňazí ide na veci, ktoré vlastne nie sú „vidieť“.

K míňaniu peňazí patrí aj narábanie s energiami (najčastejšie elektrina, voda) či inými zdrojmi, ktoré fungujú na princípe spotreby (napríklad internetové či telefónne dáta, ale aj strava či veci dennej potreby).

  • Tretí tip na aktivitu s deťmi

Hľadajte spoločne odpovede na otázky: „Prečo nemôžeme nechať celý deň tiecť vodu, keď hrať sa v tečúcej vode máme najradšej?“ Alebo: „Prečo je potrebné zhasínať svetlo zakaždým, keď odídeme z izby, hoci je to námaha a musíme na to dávať pozor?“ Alebo: „Prečo nemôžeme surfovať na mobile celý deň, keď internet v mobile je taká skvelá zábavka?“ Alebo: „Prečo je užitočné nevyhadzovať jedlo či nenakupovať viac než zjeme? Ako súvisí vyhadzovanie potravín s „vyhadzovaním“ potravín?“ Alebo: „Čo by sa dalo urobiť s vecami, ktoré sa pokazia? Čo robiť pre to, aby nám veci čo najdlhšie vydržali?“

Vo veku okolo 12 rokov je čas na to, aby deti pochopili spojitosť medzi prácou, mzdou a neskôr aj odvodmi a daňami. Hovorte s deťmi o tom, ako sa peniaze zarábajú, akú majú pre nás hodnotu, k čomu slúžia. Predídete tým situáciám, keď si deti myslia, že bankomat dáva peniaze sám od seba, veď stačí iba vložiť kartičku a naťukať kód, no nie?

Ak vám to zamestnávateľ dovolí, zoberte deti do práce na pár hodín so sebou a ukážte im, čo všetko robíte, aby ste domov priniesli výplatu. Vysvetlite deťom, odkiaľ plynú naše príjmy vo vzťahu k tomu, koľko hodín práce to stojí. Kľudne deťom prerátajte, koľko hodín musíte pracovať na to, aby ste mohli ísť na pizzu či zaplatiť tanečnú alebo futbal.

  • Štvrtý tip na aktivitu s deťmi

Založte si spolu „akože“ reštauráciu – svoj vlastný gastro podnik. Vašou úlohou je vytvoriť ponuku, zaobstarať pre ňu zdroje a napokon jedlo predať a zarobiť. Takto deti formou hry pochopia, čo tvorí cenu produktu – aké náklady doň vstupujú a zároveň získajú skúsenosť, ako funguje predaj, nákup, zisk.

Hovorte s deťmi o peniazoch

Peniaze do nášho súčasného sveta neodmysliteľne patria. Deti by sme mali naučiť, ako ich získavať, ako ich rozdeľovať, ako ich míňať i ako ich investovať. Predídete tak mnohým výchovným problémom i rodinným konfliktom, ktoré finančná negramotnosť so sebou prináša.

Zdroje: https://www.financnivzdelavani.cz, https://financer.com/sk/blog/financna-gramotnost-a-deti/

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.