Sklamanie. Tak by sa dal jedným slovom popísať pocit, ktorý majú Európania z práce inštitúcií Európskej únie po vyše roku trvania pandémie. Napriek tomu sa vyše roka po začiatku pandémie spoliehajú na pomoc EÚ a ostatných členských štátov čoraz viac. Nemci sa spoliehajú skôr sami na seba.

Kým Únia bola pri rozbiehaní očkovacej kampane pomalá a mala problémy s nedostatkom vakcín, Spojené kráľovstvo po brexite veselo nakupovalo a zháňalo vakcíny všade kde to len šlo. Podľa think-tanku Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) tento fakt Bruselu ukazuje nepríjemnú pravdu: Británia bola bez EÚ schopná nielen rýchlo registrovať potrebné očkovacie látky, ale aj efektívnejšie dohodnúť ich nákup s farmaceutickými firmami.

Príklad pobrexitového Spojeného kráľovstva vyvoláva podľa vplyvného európskeho think-tanku pochybnosti o tvrdeniach Bruselu, že členské štáty budú lepšie pripravené na globálnu pandémiu, keď budú postupovať spoločne ako jeden celok. Nestalo sa a EÚ mala pri zháňaní vakcín od začiatku problémy, kým štáty, ktoré sa rozhodli konať na vlastnú päsť rozbehli očkovanie o niečo skôr, ako tie, ktoré sa spoľahli na európske inštitúcie. Medzi ne patrí aj Slovensko, ktoré s dodávkami prvých vakcín muselo vyčkať na Brusel.

Premárnená šanca EÚ

Na obranu Únie ECFR uvádza, že pandémia bola ťažkou skúškou pre všetkých, ale pre Európsku úniu šlo o existenciálnu krízu. Covid prišiel v čase, keď ešte stále pociťuje následky veľkej finančnej krízy z roku 2008 i migračnej krízy z 2015, ale aj z nedávneho už spomínaného brexitu.

Úder pandémie bol pre EÚ šancou dokázať Európanom, že dokáže konať rýchlo a rozhodne v najlepšom záujme občanov, ktorých zastupuje. Šancou ukázať, že je silným globálnym hráčom schopným odolať akejkoľvek novej globálnej kríze. Podľa think-tanku to však EÚ nezvládla.

Šéfka berlínskej pobočky ECFR Jana Puglierinová a Susi Dennisonová z európskeho programu European power vo svojej správe píšu: „Po dohode na balíčku obnovy z leta 2020 EÚ prepásla príležitosť predstaviť dôveryhodný naratív silného európskeho vedenia. Potom pomalý začiatok očkovania na začiatku roku 2021 vzbudili otázky o schopnosti EÚ riadiť svoje členské štáty počas krízy. Sklamanie z inštitúcií EÚ sa dostalo z periférie do mainstreamu.“

Odborníčky však dodávajú, že namiesto straty dôvery v európsky projekt, by sa mali Európania naučiť rozlišovať potrebu užšej spolupráce a solidarity na európskej úrovni od dôvery, že súčasné vedenie EÚ bude konať.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

ECFR robí prieskumy verejnej mienky naprieč štátmi EÚ od roku 2019. Vlani v apríli, keď bola pandémia ešte len v začiatkoch, prieskum tohto európskeho think-tanku ukázal, že až 63 percent Európanov si myslelo, že koronavírusová kríza poukázala na potrebu užšej spolupráce na úrovni EÚ. Tento názor väčšinovo pretrváva.

Tohtoročný prieskum mimovládka robila v apríli a máji. Okrem spomínaného Nemecka a Francúzska sa uskutočnil aj v Dánsku, Španielsku, Maďarsku, Portugalsku, Švédsku, Taliansku, Rakúsku, Holandsku a Bulharsku.

Veľké sklamanie veľkých hráčov

Výrazne kriticky sa k práci EÚ počas pandémie stavajú podľa prieskumu ECFR najmä veľkí európski hráči.

Kým vo väčšine štátov boli Európania ešte stále zväčša toho názoru, že pandémia ukázala potrebu užšej spolupráce, tak vo Francúzsku si to na jar myslelo len 45 percent opýtaných a v Nemecku 47 percent. Treba však dodať, že i keď v ostatných krajinách je stále väčšina ľudí za užšiu spoluprácu v rámci EÚ, tak ich počet takmer vo všetkých klesol. Výnimkou sú Bulharsko, Dánsko a Švédsko, kde je dôvera v kooperáciu podobná ako pred pandémiou.

Okrem všeobecného sklamania z činnosti EÚ počas pandémie, sú názory respondentov na spoločenstvo zmiešané. Platí, že ľudia z väčších štátov sú v kritike EÚ oveľa tvrdší než občania menších členských štátov.

Nemecká vlajka pri budove Reichstagu (nemeckého parlamentu) v Berlíne. Foto: TASR/AP

Väčšina opýtaných vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Bulharsku, Dánsku či susednom Rakúsku mala počas celej pandémie nižšiu alebo stabilne nízku dôveru v európske inštitúcie.

Zvýšil sa aj počet Dánov, Francúzov, Portugalcov a Španielov, ktorí si myslia, že politický systém v Európskej únii nefunguje. V Nemecku tento názor zastáva až o 11 percent ľudí viac ako pred pandémiou.

EÚ ako ďalšia obeť covidu

To, že dvaja najväčší hráči EÚ – Nemecko a Francúzsko – cítia najmenšiu potrebu užšej spolupráce v rámci Únie je podľa ECFR pre bruselské inštitúcie znamenie, že sa musia začať viac snažiť.

Správa európskeho think-tanku upozorňuje, že Nemcov a Francúzov čakajú v najbližšom roku dôležité parlamentné voľby, ktoré podľa ECFR môžu predstavovať pre vedenie EÚ problém. S nezvládnutou pandémiou totiž ide ruka v ruke nárast euroskepticizmu, ktorý je cítiť aj z vyššie uvedených údajov.

Napriek klesajúcej dôvere v únijné inštitúcie ECFR dodáva, že práve výsledky prieskumov dávajú lídrom možnosť, aby využili globálnu úlohu EÚ na obnovenie dôvery v európsky projekt. „Ak EÚ zlyhá pri budovaní odolnosti voči novým druhom kríz, ktorým náš prepojený svet dnes čelí, EÚ môže podľa našich dát hroziť riziko, že sa sama stane ďalšou obeťou COVID-19,“ varujú autorky správy ECFR.

Už žiadne ďalšie zlyhania

Dokument Európskej rady pre zahraničné vzťahy ďalej uvádza, že vzhľadom na ešte väčšie sklamanie Európanov z politického systému EÚ ako vlani, musia mať lídri Únie jasnú predstavu o tom, akým smerom sa má uberať európsky projekt.

Vieru v potrebu užšej európskej spolupráce podľa ECFR môžu ďalšie zlyhania zlomiť. Európski lídri preto musia zabezpečiť, aby inštitúcie EÚ nepreháňali a nesľubovali nesplniteľné. Mali by sa sústrediť na oblasti, v ktorých môžu skutočne posilniť úsilie národných vlád a európska verejnosť žiada ich súčinnosť, píše sa v štúdii.

Za dobrý príklad úspechu európskych inštitúcií EÚ považuje takzvaný fond obnovy, ktorý vznikol na pomoc s riešením následkov pandémie v členských krajinách Únie. Ak sa podarí splniť všetko, čo sľubuje a čo si od neho sľubujú členské štáty, tak by lídri národných vlád mali pochváliť bruselské inštitúcie za úspech.

Spoliehame sa na solidaritu

Zatiaľ čo dôvera v európske štruktúry je nižšia, tak jednotlivé štáty sa, paradoxne, viac ako vlani pred pandémiou spoliehajú na to, že im inštitúcie a ostatné členské štáty EÚ pomôžu. Na tom je vidieť, že Európania sa stále viac spoliehajú na vzájomnú solidaritu.

Ako ukazujú prieskumy ECFR, podiel ľudí, ktorí dúfajú, že dostanú podporu od iných členských štátov alebo inštitúcií EÚ pri riešení pandémie, je v Rakúsku 38 percent, v Bulharsku 63 percent, v Dánsku 49 percent, vo Francúzsku 39 percent, v Maďarsku 40 percent, v Taliansku i Holandsku zhodne 42 percent, v Španielsku 55 percent a vo Švédsku 40 percent.

Nemci pomoc neočakávajú

Veľký počet Holanďanov a Francúzov sa spolieha na pomoc od svojich bohatých susedov, Nemcov. Práve v Nemecku však došlo k najvýraznejšej zmene čo sa týka spoliehania sa na pomoc EÚ a ostatných členských krajín. Naopak, len 14 percent Nemcov sa spolieha na to, že im pomôže zvyšok EÚ a 59 percent verí skôr vlasti.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová prichádza na mimoriadny summit EÚ v Bruseli. Foto: TASR/AP

Vyše roka od začiatku pandémie sa v Európanoch podľa ECFR postupne zakorenil pocit, že sa nemôžu spoliehať na Rusko, Čínu ani Spojené štáty americké. Oveľa väčší dôraz preto kladú obyvatelia členských štátov Únie na sebestačnosť a už spomínanú solidaritu v rámci európskeho bloku.

Skeptickí k USA

Z najnovšieho prieskumu ECFR tiež vyplýva, že Európania pochybujú o návrate USA do úlohy lídra Západu. Približne polovica Francúzov a Portugalcov a nadpolovičná väčšina Rakúšanov, Nemcov, Holanďanov, Španielov i Švédov uviedlo, že americký politický systém je narušený. Opačný názor malo jednociferné percento respondentov. Iba v Poľsku, Maďarsku a Taliansku veľká väčšina ľudí verí, že politický systém v USA funguje dobre alebo veľmi dobre.

Údaje ECFR celkovo naznačujú, že základnú neistotu, ktorá vstúpila do transatlantických vzťahov od zvolenia Donalda Trumpa, nemožno rýchlo zvrátiť.

Prieskum názorov Európanov na funkčnosť politického systému v USA. Zdroj: ECFR.eu

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.