Za veľkou mlákou sa opäť dostala do popredia staronová téma majetku a príjmov boháčov. Podľa neziskovej investigatívnej organizácie ProPublica totiž platí 25 najbohatších Američanov takpovediac minimálne, či občas dokonca žiadne dane z príjmu. Môže za to štruktúra ich majetku, ktorý sám o sebe zdaňovaný nie je, i keď naberá na hodnote.

Neziskovka využila tajné záznamy z prostredia Služby vnútorných príjmov (IRS) a poukazuje na to, že ľudia na čele organizácií či korporácií s miliardovými obratmi, ako napríklad Bill Gates, Jeff Bezos, Mark Zuckerberg, Michael Bloomberg, George Soros či Warren Buffet, platia napriek rozrastajúcemu sa majetku len minimálne dane z príjmu.

Riaditeľ spoločnosti Amazon Jeff Bezos, dnes najbohatší muž sveta, napríklad v roku 2007 nezaplatil ani cent na dani z príjmu. Podobne sa mu to podarilo aj v roku 2011. Zakladateľ spoločnosti Tesla Elon Musk pre zmenu neplatil žiadne dane z príjmu v roku 2018. Dnes je druhým najbohatším človekom na svete.

Podobne sa podarilo hospodáriť aj mediálnemu magnátovi Michaelovi Bloombergovi, obchodníkovi Carl Icahnovi či známemu finančníkovi Georgovi Sorosovi – ten platil nulovú daň z príjmu rovno tri roky po sebe.

Majetok verzus príjem

Pokiaľ ide o modus operandi, ProPublica podotýka, v rámci svojich príjmov niektorí miliardári využívajú komplexnú sieť dier v daňovom zákone na obchádzanie svojich povinností. To je však v podstate nepotrebné.

Významným faktorom v predstave nízkeho daňového zaťaženia boháčov je totiž fakt, že americké daňové zákony sa sústreďujú na zdaňovanie príjmu a nie už nadobudnutého majetku.

Bohatstvo amerických miliardárov ako Bezos, Gates či Rupert Murdoch vychádza práve z vlastnenia majetku. Inak povedané, podiely v spoločnostiach, luxusné domy či súkromné jachty nie sú zdaniteľné, respektíve len v prípade, že sa s nimi obchoduje.

Podľa neziskovky tak 25 najbohatších ľudí Spojených štátov zaplatilo spoločne na daniach z príjmu len 13,6 miliardy dolárov (11,16 miliardy eur) za obdobie rokov 2014 až 2018. To je samozrejme slušná suma, ale ich majetok v rovnakom období podľa analýzy magazínu Forbes vzrástol o 401 miliárd dolárov (328,97 miliardy eur).

Skutočné sadzby?

ProPublica následne pre lepšiu predstavivosť počíta mieru zdanenia, ktorú nazýva „skutočná sadzba dane“, pričom ju odvodzuje od nárastu majetku jednotlivých osobností a objemu peňazí, ktoré zaplatili na daniach z príjmu.

Túto najmenšiu skutočnú sadzbu dane platil podľa neziskovej organizácie mediálny magnát Warren Buffett, paradoxne silný zástanca vyšších daní pre bohatých. Za sledované štyri roky mu narástol majetok o 24,3 miliárd dolárov (19,93 miliárd eur), avšak na daniach zaplatil len 23,7 miliónov dolárov (19,44 miliónov), približne 0,1 percenta hodnoty rastu majetku.

Podobne na tom bol Jeff Bezos. Ten v roku 2007 zaplatil nulovú daň z príjmu, aj keď jeho majetok rástol o niekoľko miliárd. V roku 2011 mal taktiež nulovú daň, pričom podľa zákona vtedy zarobil tak málo, že mal nárok na daňový bonus vo výške 4-tisíc dolárov pre svoje deti. O ten si Bezos zažiadal a aj ho dostal.

Za celé skúmané obdobie (od roku 2006 do 2018) vzrástol majetok šéfa Amazonu o 127 miliárd dolárov (104,18 miliárd eur), pričom Bezos mal oficiálne 6,5 miliárd dolárov (5,33 miliárd eur) príjmu. Z toho zaplatil daň 1,4 miliardy dolárov (1,15 miliárd eur) – teda 1,1 percenta skutočnej sadzby dane podľa ProPublica.

Zdaňovanie majetku

Mediánový príjem bežnej americkej rodiny bol medzitým 70-tisíc dolárov (približne 57-tisíc eur) ročne, pričom platila v priemere 14-percentnú daň z príjmu. Domácnosti s príjmom nad 628 300 dolárov (okolo 515-tisíc eur) čaká daň z príjmu vo výške až 37 percent.

Všetci Američania by teoreticky mali platiť dane podľa vyššie uvedených sadzieb, avšak ako už bolo spomenuté, väčšina najbohatších občanov ťaží zo zhodnotenia svojho majetku, nie z priameho príjmu.

Demokrati to chcú zmeniť

V takejto situácii sa v krajine za veľkou mlákou prirodzene otvára otázka zdaňovania majetku, pričom túto agendu majú pevne v rukách demokrati. Senátorka Elizabeth Warrenová už dlhšie zastáva názor, že ľudí s majetkom nad 50 miliónov dolárov treba zdaniť dvojpercentnou sadzbou. Boháči by teda platili daň aj zo svojich domov, lodí či podielov v spoločnostiach, aj keď s nimi práve neobchodujú.

„Zvyšovanie osobnej dane z príjmu o dve či desať percent nebude mať žiadny vplyv na týchto multimiliardárov. Skutočná zmena v Amerike sa týka majetku a nie príjmu,“ uviedla Warrenová a podotkla, že Biely dom by mal byť v tejto oblasti ambicióznejší.

Biden na stope

Demokratický prezident Joe Biden takisto v tejto oblasti vykonáva určité kroky. Navrhuje napríklad vyššie dane z kapitálových ziskov, avšak zdaňovanie majetku sa všeobecne považuje za „nespracovateľné“. Tento nápad však prezident a jeho poradcovia úplne nevylučujú.

„Vieme, že existujú cesty, aby korporácie a jednotlivci s najväčšími príjmami platili viac svojho spravodlivého podielu,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Celým problémom však nie je len rozdiel medzi príjmom a majetkom. Mnohí miliardári si aj svoj podstatne nižší príjem optimalizujú prostredníctvom dier v zákonoch tak, aby platili čo najmenej.

Miliardári vracajú úder

Miliardári spomenutí v analýze ProPublica boli oslovení, pričom tí, čo odpovedali na otázky neziskovky, väčšinou uviedli, že zaplatili federálnej vláde spravodlivý podiel svojich príjmov. To je koniec koncov de iure pravda, i keď mnoho ľudí to istotne nepovažuje za spravodlivé.

I hovorca finančníka Georga Sorosa argumentoval, prečo jeho klient neplatil žiadne dane z príjmu v rokoch 2016 až 2018 – pretože nemal žiadny príjem: „Medzi rokmi 2016 až 2018 George Soros stratil peniaze na jeho investíciách, a teda v týchto rokoch nedlží štátu žiadne peniaze na daniach z príjmu.“

Hovorca Bloomberga zasa uviedol, že mediálny gigant urobí všetko preto, aby identifikoval zdroj úniku daňových informácií. Ide podľa nich o narušenie súkromia.

Ministerstvo financií potvrdilo, že vyšetruje únik týchto údajov z prostredia IRS. „Neautorizované zverejnenie tajných vládnych informácií je nelegálne,“ zdôraznila hovorkyňa ministerstva Lily Adamsová.

Otázka zdaňovania bohatých je takpovediac večná téma a to nielen v USA. Za posledné roky sa podobná problematika rieši aj na pôde členských krajín EÚ. Nedotýka sa priamo miliardárov, ale najväčších korporácií, ako Amazon, Facebook, Google či Apple, ktoré sú tiež známe „optimalizáciou“ svojich daňových povinností, a to hlavne mimo Spojených štátov.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.