Problematické vzťahy medzi Poľskom a režimom bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka prenikajú aj do mútnych vôd spoločnej histórie.

Bieloruská vláda v pondelok vyhlásila nový štátny sviatok, takzvaný Deň národnej jednoty. Ten pripadá na 17. septembra, teda dátum, keď Sovietsky zväz v roku 1939 po predchádzajúcej dohode s nacistickým Nemeckom napadol Poľsko. Minsk k tomuto kroku pristúpil v čase vyostrujúcej sa kritiky Poľska zo strany bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenska po tom, ako Varšava podporila miestnu opozíciu voči autoritatívnemu lídrovi.

Podľa vyjadrenia úradu bieloruského prezidenta symbolizuje nový sviatok „obnovenie historickej spravodlivosti a opätovné zjednotenie bieloruského národa, ktorý bol násilne rozdelený v roku 1921 Rižským mierom“. Úrad vo vyhlásení ďalej zdôraznil, že sviatok „symbolizuje aj kontinuitu generácií, stability a sebestačnosti bieloruského národa a štátu“.  

Bieloruská štátna tlačová agentúra BelTa dodala, že „znovuzjednotenie bieloruského národa v roku 1939 pomohlo krajine zvíťaziť vo veľkej vlasteneckej vojne (druhej svetovej vojne na východnom fronte), zabezpečiť si zaslúžené miesto v medzinárodnom spoločenstve a stať sa jedným zo zakladajúcich štátov OSN“.  

Lukašenko a Varšava

Po tom, ako minulý rok v lete v Bielorusku vypukli masové demonštrácie v súvislosti so sfalšovanými prezidentskými voľbami, sa Poľsko stalo jedným z najväčších podporovateľov bieloruskej opozície. Poľský premiér Mateusz Morawiecki vtedy označil demonštrácie v Bielorusku za „prelomové“. „Bielorusi nielenže prelomili svoj vlastný strach, no jasne ukázali celej Európe, že chcú patriť do Európy slobodných, demokratických štátov, v ktorých vládne zákon,“ uviedol vtedy.

Už krátko po začatí tvrdých zásahov bieloruských bezpečnostných zložiek voči demonštrantom a predstaviteľom opozície vyzvalo Poľsko na uskutočnenie nových volieb, pričom poskytlo útočisko viacerým prchajúcim opozičníkom. Poľské nemocnice taktiež ošetrovali zranených bieloruských demonštrantov a Varšava spustila program podpory pre Bielorusov, ktorí prídu do krajiny pracovať alebo študovať v hodnote 11,2 milióna eur. Nejde však o žiaden nový trend. Poľská vláda už roky na svojom území financuje nezávislé bieloruské médiá, ako sú Radio Racja alebo Belsat TV.

Lukašenko v reakcii na podporu miestnej opozície zo strany poľských úradov Varšavu obvinil, že chce takýmto spôsobom obsadiť západné regióny Bieloruska, vrátane mesta Grodno, ktoré boli v minulosti súčasťou medzivojnovej druhej Poľskej republiky. Hoci veľká časť Poliakov Bielorusko po skončení druhej svetovej vojny opustila, v predmetných západných oblastiach dodnes prežíva takmer tristotisícová poľská menšina.

V marci tohto roku zadržala bieloruská polícia viacerých predstaviteľov Únie Poliakov v Bielorusku (ZPB), vrátane jej predsedníčky Anželiky Borysovej. Prokuratúra následne predstaviteľov organizácie zastupujúcej miestnych Poliakov obvinila z podnecovania nenávisti a rehabilitácie nacizmu, za čo im hrozí trest vo výške až 12 rokov odňatia slobody.

Obžaloba sa má podľa prokuratúry zakladať na „sérii nelegálnych stretnutí, za účasti maloletých osôb, počas ktorých boli oslavovaní členovia protisovietskych gangov z čias veľkej patriotickej vojny“. Ako uviedol portál Notes from Poland, reč ide pravdepodobne o takzvaných prekliatych vojakoch, teda partizánoch, ktorí vzdorovali zavádzaniu komunizmu v regióne, pričom niektorí z nich sa dopúšťali vojnových zločinov. Len mesiac predtým bol za spomienkovej účasti na počesť prekliatych vojakov z Bieloruska vyhostený poľský veľvyslanec.

Bolestivé dejiny

Územie dnešného Bieloruska bolo v roku 1921 na základe Rižského mieru, ktorý ukončil sovietsko-poľskú vojnu, rozdelené medzi oba znepriatelené štáty. Vo východnej časti vznikla Bieloruská sovietska socialistická republika a západná sa stala súčasťou druhej Poľskej republiky. Išlo o oblasť Poľska nazývanú Kresy, teda východné poľnohospodárske regióny obývané zmiešaným poľsko-bielorusko-ukrajinským obyvateľstvom. Etnickí Bielorusi tvorili približne len tri percentá poľského obyvateľstva, no počas takmer celého trvania druhej Poľskej republiky boli vystavovaní tvrdej polonizácii.

Dňa 17. septembra 1939 Sovietsky zväz bez vyhlásenia vojny napadol a potom obsadil východnú polovicu Poľska. Stalo sa tak 16 dní po tom, ako na Poľsko zo západu zaútočili sily nacistického Nemecka. Obe mocnosti si Poľsko rozdelili ešte v auguste toho istého roku na základe Paktu Ribbentrop – Molotov. Moskva inváziu dodnes prezentuje ako pomoc „bratom a sestrám na západnej Ukrajine a v západnom Bielorusku“. Väčšina takto obsadeného územia Kresov bola následne pripojená k Bieloruskej sovietskej socialistickej republike, Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike a Litovskej sovietskej socialistickej republike. Súčasťou Bieloruska, Ukrajiny a Litvy sú dodnes.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.