Budeme veľmi rady, ak si dieťa, ktoré nás číta, niečo zapamätá a v dospelosti to nájde ako užitočné. Spomenie si na Vivaldiho, pustí si ho, zlepší mu to deň, spomenie si na prvé stretnutie s Euripidovou drámou, navštívi ju v divadle a podnieti ho to opäť k niečomu novému, hovoria autorky ručne kresleného časopisu Nazdar.

Prvýkrát som farebný časopis uvidela v rukách jedného z mojich priateľov. Jeho nápadná obálka sa mi vryla do pamäte a keď som naň po čase natrafila opäť, nedalo mi nezistiť, čo je to za „Nazdar“. O ručne kreslenom časopise „pre všetkých“, o umení a divadle, o vedení detí k umeniu a rozvíjaní kreativity som sa porozprávala s tvorkyňami tohto jedinečného diela, Nikolou Urdzíkovou a Reginou Matejovou.

Ako by ste predstavili váš Nazdar

Nazdar je kreslený časopis zameraný na dejiny umenia pre deti. 

Prečo ste sa rozhodli tvoriť obsah práve o umení? Kto stojí za jeho vznikom?

Sme dve študentky humanitných vied Karlovej univerzity v Prahe, konkrétne divadelných (Regina Matejová) a hudobných (Nikola Urdzíková) vied. Keď sme spolu študovali na konzervatóriu v Košiciach, zdalo sa nám, že na Slovensku nie je na základných školách venovaná dostatočná pozornosť náukám o umeniach. To nás inšpirovalo k vytvoreniu časopisu, ktorý by sa týmto témam venoval a podával ich deťom jednoduchou a hravou formou. 

Aká je vaša skúsenosť s tým, ako školy pristupujú k vyučovaniu umenia? Spomínate si na hodiny umenia na základnej škole vy osobne? 

Stretli sme sa napríklad aj s tým, že hudobná a výtvarná výchova na základnej škole neslúžili k rozvíjaniu našich tvorivých zručností, ale boli vnímané ako nútená voľnočasová aktivita, nie ako plnohodnotná súčasť vzdelávacieho procesu. Naše predstavy o divadelnom či hudobnom umení formovala skôr základná umelecká škola. Ďalšia vec je, že učitelia, ktorí by sa výučbe základov v oblasti umenia aj chceli venovať, často nemajú poriadnu učebnicu a zvyčajne si musia veci robiť svojpomocne. Učebnice hudobnej výchovy, ktoré majú učitelia na výber, sú iba doplnkovým materiálom. Dieťa nedokáže uchopiť látku bez toho, aby mu nebola ešte dovysvetlená vyučujúcim – tomu sme sa chceli v časopise vyhnúť.

Zároveň teda treba povedať, že dejiny divadla či drámy sa na základných školách absolútne nevyučujú a ak áno, tak sa ich len letmo dotknú na hodine literatúry. Samozrejme, chápeme, že existujú štátom predpísané normy, ktorými sa učitelia musia riadiť. Možno by pomohlo začať deti k tvorbe intenzívnejšie nabádať, o čo sa my trochu snažíme, a venovať viac pozornosti, respektíve, rovnakú pozornosť umenovedným náukám, humanitným a spoločenským vedám, ako vedám exaktným. Dôležité by malo byť poskytnúť deťom celkovo väčší prístup k hudobným nástrojom, divadelným predstaveniam či výtvarným výstavám, s ktorými sa niektorí, žiaľ, doma či v škole vôbec nemajú možnosť stretnúť.

Kedy teda vznikla prvotná myšlienka časopisu? Kedy uzrel svetlo sveta prvý skutočný Nazdar a čo je jeho víziou?

Prvotná myšlienka založiť časopis vznikla, keď sa nám v našom maturitnom ročníku dostal do rúk český časopis Raketa, zhodou okolností išlo o číslo venované hudbe. Takáto forma nás veľmi zaujala a bola prvým podnetom k vytvoreniu vlastného časopisu. V rovnaký deň sme si šli kúpiť blok papierov a farbičky (pretože dovtedy sme vôbec nekreslili) a začali sme vytvárať prvé číslo. Náš úplne prvý Nazdar uzrel svetlo sveta v septembri 2017. 

Našou víziou je inšpirovať deti ku kreativite a tvorivému mysleniu. Pri vytváraní časopisu dbáme na to, aby sa v ňom malo dieťa možnosť realizovať – byť spoluautorom témy čísla. Ďalej, aby bolo každé číslo informačne celistvé a prinieslo taký druh informácií, s ktorými sa majú ľudia v bežnom živote možnosť stretnúť a vysvetliť im ich hravou a prijateľnou formou.

Foto: Barbora Girmanová

Hovorili sme o tom, že v školách sa nevenuje dostatočná pozornosť umeniu. Od čoho závisí „umelecká gramotnosť“, láska k umeniu všeobecne? 

Podľa nás má lásku k umeniu v sebe každý jeden človek prirodzene, otázne je, ako v nás bola rozvíjaná v detstve a ako veľmi ju chceme v sebe rozvíjať sami. Pri mnohých z nás to funguje tak, že keď sme smutní, zapneme si hudbu, alebo keď sme šťastní, veľmi chceme tancovať. Tým myslíme tú prirodzenú (základnú) lásku k umeniu, ktorú má každý. 

Ale jasné, sú to kroky, ktoré musíme robiť postupne, ak sa chceme umelecky rozvíjať – k „náročnejšej literatúre“ sa dá vždy dostať cestou cez tú „jednoduchšiu”. 

Nazdar ste tvorili najprv len svojpomocne farbičkami… Prečo ste sa rozhodli pokračovať v jeho tvorbe a dokonca ho predávať?

Po prvom vydaní sme mali pomerne pozitívne ohlasy, tak sme sa vo vytváraní časopisu rozhodli pokračovať. A rovnako aj preto, že nás kreslenie začalo baviť a nechceli sme s tým prestať. 

Chceli sme, aby sa náš časopis dostal do rúk širšej verejnosti, predovšetkým preto, aby splnil prvotný účel, teda zoznámil ľudí s hudbou a divadlom. Zároveň sme si uvedomovali, že musíme počítať s nákladmi spojenými s tlačou či distribúciou, a preto sme ho začali predávať. 

Ako vyzerá tvorba jedného čísla Nazdaru?

Pár dní po vydaní najnovšieho čísla máme poradu, na ktorej si predostrieme našu víziu k najnovšiemu číslu a spíšeme si plánované obsahové zacielenie, informácie, ktoré by sa podľa nášho názoru v časopise mali ocitnúť. Keďže jedna z nás študuje divadelné vedy a druhá hudobné vedy, každá z nás sa zameriava na vlastný tematický okruh, venuje sa mu a nakoniec ho aj ilustruje. Následne sa snažíme vytvoriť zjednocujúci prvok, ktorý by naše ilustrácie spojil do výsledného celku. Keď je časopis hotový, posielame ho našim kamarátom, ktorí nám veľmi ochotne pomáhajú s grafickou úpravou a korektúrou. Následne časopis odosielame do tlače a keď nám príde, začneme ho dodávať našim predplatiteľom aj novým zákazníkom. 

Časopis skladáme podľa jednotlivých období kvôli periodizačnej utriedenosti, aby si deti dokázali ľahšie usporiadať škatuľky v hlave, ktoré si postupne vytvárajú. Najbližšie číslo sa teda bude venovať barokovému umeniu.

Má časopis nejaké stále rubriky? Čo môže v časopise čitateľ očakávať? 

Časopis je z veľkej väčšiny zostavený zo stálych rubrík týkajúcich sa módy, architektúry, divadla, filozofie či hudby. Medzi jednotlivými rubrikami môže čitateľ v časopise očakávať aj rôzne hry či otázky na zopakovanie toho, čo sa v čísle naučili.

Vašou ideou bolo spolupracovať s ľuďmi, ktorí sa vyznajú v konkrétnych oblastiach. S kým spolupracujete?

Keďže naším primárnym zameraním je hudba a divadlo, uvedomujeme si, že nie sme disponované dostatočnými informáciami o ostatných oblastiach. Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli osloviť ľudí, ktorí sa týmto oblastiam bližšie venujú. V prvom čísle nás teda módnou rubrikou sprevádzala Johanka, zakladateľka značky Ushyté, v druhom čísle sme sa rozprávali s Ankou a Viki o ich značke Bare Bear, v treťom čísle nám Barborka Predáčová pomohla s renesančnou architektúrou a v štvrtom, ešte pripravovanom čísle, nás bude opäť v módnej rubrike sprevádzať návrhárka Katka Ličko. 

Zdroj: archív tvorcov časopisu Nazdar

“Časopis o umení” znie trochu seriózne. Čím sa líši Nazdar od iných časopisov, ktorých témou je umenie?

V prvom rade sa odlišujeme tým, že vytvárame obsah o umení systematicky – venujeme sa len tomu. Navyše sme sa zatiaľ nestretli s iným detským časopisom, ktorý by sa podrobnejšie venoval dejinám umenia. 

Časopis je celý kreslený a spomínali ste, že je určený deťom. Oslovuje aj dospelých?

Napriek tomu, že našou prvotnou ideou bolo vytvoriť časopis pre deti, začala nám prichádzať spätná väzba častokrát aj od dospelých ľudí s tým, že sa im informácie javia užitočné práve v bežnom živote, respektíve, že sa s takýmto druhom informácií ani oni v škole nikdy nestretli a neboli im dostatočne vysvetlené. Dnes teda Nazdar prezentujeme ako časopis o umení pre všetkých. 

Ako môžu rodičia s časopisom pracovať, aby v deťoch rozvíjali kreativitu a vzťah k umeniu?

Rozvíjanie kreativity a predstavivosti pre nás funguje aj hrou, hraním sa (umenie je tiež istá forma hry), nedeterminovaným používaním predmetov a, samozrejme, čítaním. Knihy a rozprávky, riekanky, pesničky sú to, cez čo sa dieťa učí vnímať svet a chápať ho. Cez ne má prvotnú možnosť vnímať vzťahy v spoločnosti. Chceli sme vytvoriť niečo, čo by mohlo byť práve zdrojom ich inšpirácie, preto vznikol Nazdar. Zdrojom, ktorý by ich v kreatívnej činnosti povzbudzoval, aj k tomu, aby napísali báseň či niečo nakreslili. Budeme veľmi rady, ak si náš čitateľ niečo zapamätá a v dospelosti to “nájde” ako užitočné. Spomenie si na Vivadliho, pustí si ho, zlepší mu to deň, spomenie si na prvé stretnnutie s Euripidovou drámou, navštívi ju v divadle a podnieti ho to opäť k niečomu novému.

Momentálne je v procese reedícia vašich starých čísel. Čím si Nazdar prešiel, kým sa zrodil do podoby, akú má dnes? 

Najprv sme Nazdar vytvárali výhradne ručne – od tlače, orezávania, spinkovania až k samotnému baleniu a odosielaniu – všetko sme si robili samy. Akonáhle si Nazdar začal získavať pozornosť širšieho okruhu ľudí, nielen našich kamarátov, začali sme hľadať nové cesty k tomu, ako ho tvoriť profesionálnejšie. V roku 2019 sme sa teda rozhodli pozastaviť celý predaj a začať ho spracovávať odznova. To si v prvom rade vyžiadalo založenie občianskeho združenia ako zastrešujúcej organizácie, množstvo formalít k zoficiálneniu časopisu, inú dramaturgiu, prekreslenie všetkých strán a novú stratégiu tlače. Tento proces trval vyše roka a naše prvé, reevidované číslo vyšlo v septembri 2020. 

Ako sa vyvíjal časopis Nazdar. Zdroj: archív tvorcov časopisu Nazdar

Ako vám napadlo celý časopis kresliť? Je rozdiel tvoriť obsah časopisu a vytvoriť ho od úplnej piky…

Dôvod kreslenia bol čisto pragmatický – neovládali sme nič iné, iba držať farbičky v ruke. Postupne sme sa začali učiť pracovať aj s grafickými programami a čísla, ktoré vychádzajú v reevidovanej podobe, sú už upravené digitálne. 

Rozhodne je náročnejšie vytvárať celý časopis od nuly, no proces práce máme veľmi rady, preto sme nikdy nemali problém pracovať na čísle sústavne tri mesiace.

Nazdar teda vychádza ako štvrťročník? Kedy vyjde najbližšie číslo?

Trojmesačné rozostupy zodpovedajú času minimálne potrebnému na spracovanie jedného čísla. Vytváranie Nazdaru je totiž naša voľnočasová aktivita, popri škole a práci. Momentálne finalizujeme naše štvrté číslo, ktorým uzavrieme prvý, ročný cyklus. Ako sme už spomenuli, bude o barokovom umení a vyjde v júli. 

Ako sa dá k vášmu časopisu dostať?

Keďže nie je v našich silách ani finančných možnostiach vydávať Nazdar masovo a máme k dispozícii iba obmedzený počet kusov, v novinovom stánku ho človek nezoženie. V tejto chvíli je Nazdar možné objednávať predovšetkým cez naše sociálne siete – Instagram a Facebook či cez našu webstránku a dokonca ho človek môže nájsť aj v kníhkupectve Na korze, v Humennom.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.