Američania otočili pri Nord Streame. Ako sa im za to odvďačia Nemci?

Keďže Američania ustúpili Nemcom v téme ruského plynovodu Nord Stream, dá sa predpokladať, že Berlín ustúpi Washingtonu v iných témach a otázkach. Čo to bude znamenať pre našu časť Európy? Píše Marek Cichocki.

Nedávno sa v médiách objavila informácia o tom, ako prišla do Washingtonu početná nemecká delegácia, s cieľom viesť s Američanmi rozhodujúce rozhovory o riešení spornej otázky Nord Stream.

Krátko predtým, v rámci príprav na blížiaci sa summit s Putinom, dal Biden Berlínu celkom veľký prezent, keď vyhlásil, že zruší americké sankcie uvalené na Nord Stream 2. Pre Poľsko a pobaltské štáty, o Ukrajine ani nehovoriac, je rozhodnutie amerického prezidenta značným problémom. Naopak, pre Nemecko a tiež Rusko sa tým otvára priestor pre rokovania s Washingtonom o nových podmienkach spolupráce. Keďže po Bidenovom rozhodnutí začali v Nemecku nahlas uvažovať o tom, čo môžu Američania za odplatu očakávať z Berlína, treba predpokladať, že nedávne nemecko-americké rozhovory vo Washingtone sa môžu týkať mnohých ďalších tém.

Pravdepodobne už čoskoro zistíme, akou „valutou“ bude platiť Berlín za zmenu americkej politiky voči spoločnosti Nord Stream. Zdá sa, že Američania môžu okrem iného očakávať, že Nemecko napríklad skráti dodávateľský reťazec, aby bola Európa nezávislejšia od Číny. Očakávaním číslo dva môže byť aj to, že Nemecko sa bude vážne angažovať pri budovaní európskych obranných kapacít a možno sa stane vedúcou krajinou v európskom bezpečnostnom systéme, čím odľahčí Ameriku.

Ako vidieť, transakcionizmus v americkej politike sa s Trumpovým odchodom neskončil. Na princíp obchodu a výmeny sa v žiadnom prípade nezabúda, naopak, darí sa mu celkom dobre. Ale rovnako ako bola Trumpova transakčná politika nepredvídateľná, tak je Bidenov transakcionizmus čoraz menej jednoznačný. Zreteľne to vidieť na nekonzistentnom správaní samotného prezidenta Bidena voči Putinovi – stihol ho už nazvať vrahom a súčasne voči nemu urobiť ďalekosiahle ústupky. Moskva to považuje za slabosť, preto skúša čoraz trúfalejšie provokácie.

Len ťažko by sme mohli dospieť k záveru, že myšlienka, že je možné vybudovať skutočnú bezpečnostnú architektúru v Európe na základe nemeckej angažovanosti, ktorá by bola schopná zadržať Rusko, môže mať šancu na úspech. Najprv by sa musela zmeniť nielen celá nemecká politika, ale predovšetkým nastavenie nemeckej spoločnosti k otázkam bezpečnosti a účasti na vojenských konfliktoch. Aj keď sme teda pravdepodobne svedkami novej dohody medzi Washingtonom a Berlínom, jej dôveryhodnosť nie je z pohľadu záujmov celej Európy príliš vysoká.

Text vychádza v spolupráci s Teologiou Politycznou, kde pôvodne vyšiel.