Veľká zelená revolúcia, známa ako New Green Deal, cesta k bezuhlíkovej ekonomike, bude mimoriadne nákladná. Základné kamene boli položené na summitoch Európskej únie 16. decembra 2019 a 21. júla 2020. Vtedy sme mali možnosť využiť právo veta a pokúsiť sa zelenú cestu upraviť.

Český ani slovenský premiér to nevyužil a k veľkému zelenému zdražovaniu nás prihlásili. Základný smer tvrdých ekologických prirážok a postupného zakazovania vecí, ktoré sú považované za „špinavé“, bol nastavený.

Teraz nás čaká množstvo súbojov, aká vysoká tá cena bude a kto ju bude platiť. Stále je možnosť ju ovplyvniť. U množstva hlasovaní EÚ je stále právo veta. Máme možnosť povedať Nie a pokúsiť sa dopady čo najviac zmierniť. Príslušníci Babišovej vlády ale tie príležitosti chronicky premárňujú. Naposledy to na rade ministrov financií v Lisabone minulý týždeň predviedla ministerka financií Alena Schillerová. Kývla na novú ekologickú daň z leteckého benzínu. Dala tak priamo súhlas k podstatnému zdraženiu leteniek. Slováci konali rovnako. „Dohodla som sa Igorom Matovičom, že spoločne podporíme zámery Európskej komisie v oblasti energetických daní. Konkrétne zrušenie povinného oslobodenia leteckého benzínu od spotrebnej dane, čo je typickým príkladom neopodstatnenej daňovej výnimky, proti ktorým musíme bojovať. Tým skôr, keď sú spojené s negatívnymi externalitami, ako sú emisie oxidu uhličitého poškodzujúce naše životné prostredie,“ uviedla Schillerová na svojom Instagrame.

Kto nám zdražel letenky

Keď sa budeme pýtať, kto nám zdražel letenky, každému by sa mala vybaviť práve tvár Aleny Schillerovej a Igora Matoviča. Vysvetlenie o neopodstatnených daňových výnimkách je navyše prinajmenšom silne zavádzajúce a mätúce. Spotrebné dane z benzínu, nafty, tabaku alebo cigariet, čo sú tie dane, ktoré už dnes regulácia Európskej únie nariaďuje, sú príjmom štátneho rozpočtu.

Nová daň na letecké palivo neprinesie do štátneho rozpočtu ani korunu, pôjde priamo do spoločného rozpočtu Európskej únie. Andrej Babiš totiž na prelomovom európskom summite vlani v júli odsúhlasil, že Európska únia bude mať vôbec prvýkrát v histórii spoločné dane. Jednou z nich je práve daň z leteckého paliva. To už ale ministerka Schillerová vo svojom ekologicky osvietenom príspevku na Instagrame nezmieňuje. Letecké palivo bude prvé z tých nových daní presadených bez väčšej pozornosti Andreja Babiša na summite vlani v júli.

Je to historický prelom. Priamo vyberaná daň je typickým rysom štátu. Kto chce hľadať zlomový bod, keď sa Európska únia začala meniť v európsky superštát, tu ho má. Pri spoločných dlhoch a spoločných daniach. Ak návrh novej dane na letecké palivo skutočne prejde, bude mať EÚ prvýkrát v histórii svoje dane. To je najväčší prielom od Maastrichtskej zmluvy, ktorá zaviedla spoločnú menu. Spoločné dane sa vysvetľujú práve tým, že sa z nich bude platiť európska cesta k bezuhlíkovej ekonomike. Európska komisia presadzuje, aby sa do roku 2030 znížili emisie skleníkových plynov o 55 percent oproti roku 1990. Do roku 2050 by sa potom malo dosiahnuť cieľ bezemisnej ekonomiky.

Efekt celého tohto mimoriadne drahého projektu bude mať pritom na vývoj emisií vo svete len minimálny dopad. Celá Európska únia (čísla sú vrátane Veľkej Británie, ktorá už odišla) sa na celkových svetových emisiách podieľa 9,5 percentami. Spojené štáty 15 a Čína 27 percentami. Ak sa teda k európskemu ťaženiu niekto nepridá, čo sa zatiaľ veľmi nerysuje, výsledný efekt napriek obrej cene, ktorú to EÚ bude stáť, bude minimálny.

Štyri nové dane

Európska únia sa pod rúškom obnovy po pandémii čínskeho koronavírusu prvýkrát rozhodla vydať spoločné dlhopisy za 750 miliárd eur. Za ne sa má platiť práve európska zelená revolúcia, ktorú sa Brusel rozhodol s postpandemickým reštartom ekonomiky prepojiť. Tie spoločné dlhopisy treba z niečoho splácať. Práve preto sa prichádza s novými daňami, ako je tá na letecké palivo.

Európska únia zatiaľ žiadnu spoločnú daň nemá. Úniový rozpočet sa plní z ciel, ktoré sa platia v krajine, kde tovar prvý raz vstúpi na územie EÚ. Pri jednotnom trhu je to prirodzené. Keby clá nešli do spoločného rozpočtu, museli by sa deliť do štátnych rozpočtov jednotlivých štátov. Druhým zdrojom sú príspevky členských krajín, ktoré sa počítajú podľa sily ich ekonomík. Z pridanej hodnoty, ktorá sa v konkrétnej krajine vytvorí.

Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Európska komisia upozorňuje, že na splatenie nových dlhopisov to nebude stačiť. Veľmi dobre si uvedomuje, že členské príspevky nebudú chcieť krajiny zdvihnúť. Už teraz po odchode bohatej Veľkej Británie odmietali ďalšie bohaté krajiny, ktoré do spoločného rozpočtu výrazne viac platia, než z neho získavajú, príspevky zvyšovať. S novou náložou 750 miliárd eur dlhov je zrejmé, že zdroje tu nebudú. Preto Brusel prichádza so štyrmi novými daňami, ktoré by mali ísť priamo do európskeho rozpočtu. Komisia v návrhu upozorňuje, že dane okrem samotného výnosu povedú k presadeniu „klimaticky, digitálne a sociálne súdržnej politiky Európskej únie“. Hlavných priorít, na ktoré sa chce Brusel v najbližších desiatkach rokov sústrediť.

Daňou číslo jedna sú nové emisné povolenky. Doteraz platia v priemysle, energetike a teplárenstve. Sú to odpustky za vypúšťanie emisií oxidu uhličitého, ktoré si firmy podnikajúce v týchto brandžiach musia kupovať. Každý štát podľa európskeho systému dostáva určitý počet kvót. Kto ich nevyužije, môže ich odpredať inej krajine, ktorá ich potrebuje a pridelené jej nestačia. Na európskych energetických burzách sa s kvótami obchoduje. Krajiny, ktoré ich nespotrebujú, na nich môžu zarobiť. Tie s väčšími emisiami naopak doplácajú.

Európska komisia by si teraz podľa návrhu New Generation EÚ chcela celý systém obchodovania stiahnuť pod seba a peniaze za kvóty inkasovať do európskeho rozpočtu. Okrem priemyslu a energetiky by sa emisné kvóty platili po novom aj za emisie v námornej doprave a letectve. Takže popri elektrárňach a podobne by si ich museli kupovať aj aerolínie a lodiari. Tým by sa zdražela doprava po mori i vzduchom. Brusel očakáva, že celkovo by emisné kvóty do spoločného európskeho rozpočtu priniesli 10 miliárd eur ročne. Nový druh emisných povoleniek sa dá bez váhania nazvať jednotnou európskou dopravnou daňou z lietadiel a lodí.

Druhá daň je daň z veľkosti firmy. Akási firemná progresívna daň. Podľa návrhu Európskej komisie by ju mali odvádzať firmy, ktoré „majú obrovské zisky a výhody z jednotného európskeho trhu“. Žiadny detailnejší obrys, kto a v akej výške by mal túto daň platiť, zatiaľ v návrhu nie je. Je v ňom ale ambícia, že daň z veľkosti bude nastavená tak, aby ročne priniesla 10 miliárd eur.

Vlajky EÚ pred sídlom Európskej komisie v Bruseli. Foto: TASR/AP

Uhlíkové úniky

Treťou spoločnou európskou daňou má byť niečo v štýle dovoznej uhlíkovej dane. Carbon Border Adjustment Mechanism (CBAM). Ročne by mal podľa predstáv Bruselu priniesť do spoločného európskeho rozpočtu 5 až 14 miliárd eur (130 až 364 miliárd korún). Je to myšlienka, s ktorou sa v Európskej komisii pohrávajú už od roku 2018. Má zabrániť takzvaným uhlíkovým únikom. Aby sa na európsky trh nedostal tovar bez dostatočnej uhlíkovej prirážky. Poistka, že európsky tovar, zaťažený uhlíkovými daňami a ďalšími reguláciami, nebude kvôli tomu drahší ako dovozový, na ktorý sa v krajine jeho pôvodu žiadne uhlíkovej dane neuvaľujú. Je to snaha aspoň na jednotnom európskom trhu udržať konkurencieschopnosť európskeho tovaru. „Kým nebude mnoho z medzinárodných partnerov zdieľať klimatické ambície Európskej únie, je tu riziko uhlíkových únikov. K uhlíkovým únikom dochádza, keď sa výroba presunie z krajín Európskej únie do krajín s nižšími alebo žiadnymi ambíciami na znižovanie uhlíkovej stopy. Alebo keď európsku výrobu nahradí uhlíkovo intenzívny dovoz,“ píše v návrhu dovoznej uhlíkovej dane Európska komisia. Ak by sa to stalo, globálne emisie sa nebudú znižovať. To bude frustrovať priemyselníkov v krajinách Európskej únie a odrádzať ich od plnenia úsilia Parížskej klimatickej dohody. Uhlíková dovozná daň zabezpečí, že v cenách dovozu do Únie sa premietne ich uhlíková stopa. Brusel rovno priznáva, že dovozná uhlíková daň sa musí zladiť s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie o voľnom obchode a ďalšími medzinárodnými záväzkami Európskej únie. Aj úradníkom v Bruseli je zrejmé, že to vôbec nebude ľahké.

Už teraz sa dá očakávať, čo sa stane, ak by sa EÚ pokúsila uviesť dovoznú uhlíkovú daň do života. S výmenou Donalda Trumpa za Joea Bidena, ktorý Washington znovu prihlásil k Parížskej klimatickej dohode, sa potenciálne zmierni odpor Spojených štátov. Nedá sa ale očakávať, že zmizne úplne. Ani s Bidenom nebude Amerika v boji s emisiami taká razantná ako Európa. Bude výrazne opatrnejšia, aby si nepoškodila ekonomiku. Zásadný odpor príde z Číny a Ruska. Obe krajiny majú pritom nadštandardné vzťahy s Nemeckom a budú práve cez Berlín proti karbónovej prirážke bojovať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron navyše prichádza s ďalšou novinkou. Chcel by uvaliť ekologickú prirážku na potraviny dovážané z krajín, ktoré majú práve pri ekológii, hygienických reguláciách alebo využívaní detskej práce nižšie štandardy než Európa.

Štvrtou spoločnou európskou daňou má byť digitálna daň uvalená na tržby digitálnych firiem s celosvetovým ročným obratom presahujúcim 750 miliónov eur. Celkovo by mala do spoločného európskeho rozpočtu priniesť až 1,3 miliardy eur. Mieri na Google, Facebook, Amazon, Apple. Americké technologické firmy, veľmi často sídliace v Írsku alebo Luxembursku, daňových rajoch priamo vo vnútri Európskej únie, ktoré využívajú na to, že vo väčšine krajín vrátane Českej republiky platia len minimálne dane. Európska únia už sa niekoľkokrát pokúsila dohodnúť na tom, že by túto daň urobila nie spoločnú, ale koordinovane by si ju zaviedli všetky krajiny. Vždy narazila na odpor Írov a Luxemburčanov, ktorí nechceli prísť o svoje peniaze od technologických gigantov.

Väčšina týchto návrhov sa má pod názvom Package 55 (Balík 55, ktorý odkazuje k cieľu poklesu emisií o 55 percent do roku 2030) objaviť na summite Európskej únie 14. júla 2021. Symbolicky na francúzsky štátny sviatok, výročie dobytia Bastily.

Balík 55 – veľká téma pre prezidenta Macrona. Foto: Macron/FB

Kto to zaplatí

Zelená ekonomika sa presadzuje tromi základnými cestami. Prvou, najtvrdšou, je zákaz toho, čo je považované za „špinavé“. To je napríklad spaľovanie uhlia alebo spaľovacie motory. Alebo vnútroštátne lety na krátke vzdialenosti; nad rámec úniových nápadov si ich zákaz samo pre seba aktuálne presadzuje Francúzsko. Potom sú dve zastrenejšie, zdražujúce cesty. Tou prvou sú vyššie spomínané dane, prirážky a emisné kvóty. Tretia je zdraženie toho, čo oficiálne Európska komisia ako regulátor vyhlási za „špinavé“, a zvýhodnenia toho, čo uzná za čisté. Je to fakticky zelené kádrovanie, o ktorom rozhodujú úradníci. Politici schvaľujú len základný rámec. Tie tisíce druhov tovaru a služieb budú kádrovať byrokrati. Nová regulácia je známa pod menom taxonómia.

Tie zelené budú musieť pod tlakom novej európskej regulácie banky a poisťovne podporovať. Nižšími úrokmi z úverov, lacnejšími poistkami. Penzijné fondy povinným nákupom ich dlhopisov. Tie „špinavé“ budú naopak finančne znevýhodnené. Za pôžičky na ne sa budú platiť vyššie úroky. Fondy ich v portfóliách budú môcť držať len určité množstvo. Bude reguláciou presne predpísané, koľko investícií musí ísť do zeleného a koľko môže ísť do špinavého. O cene úveru už nebude tak ako doteraz rozhodovať miera rizika konkrétneho projektu, ale miera jeho zelenosti. Z bánk, poisťovní a penzijných fondov sa fakticky stanú zelené neziskovky.

Teraz sa v Bruseli bojuje o to, v akých kategóriách pre financovanie skončí plyn a jadro. Za to, aby mali aspoň čiastočné zvýhodnenie, bojujú v prvom rade Nemci, ktorých ekonomika je a bude práve na plyne silne závislá. V druhom zase Francúzi, ktorí vyrábajú 75 percent energie z jadra a veľa na tom nechcú meniť. Tým presadzujú aj náš záujem. Po odstavení uhoľných elektrární sa aj pre nás stane jadro jednou z mála možností, ako môžeme energiu vyrábať. Andrej Babiš nás síce presviedčal, že už v decembri 2019 vyjednal zvýhodnenie jadra. Nič také sa ale nestalo. Naša energetická budúcnosť je teraz do značnej miery v rukách Francúzov.

To všetko bude stáť miliardy, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia ľudia buď priamo v daniach, alebo vo vyšších cenách ako pri letenkách. Teraz sa bude hrať o to, čo bude vidieť priamo a čo sa bude umne skrývať financovaním cez štátny rozpočet. Jediný rozdiel ale bude práve v tom maskovaní. Len tú sumu, ktorú bude štát kompenzovať firmám, zaplatíme z iných daní. Dá sa očakávať dômyselné skrývanie skutočnej ceny zelenej revolúcie, aby to ľudí nevydráždilo k protestom, aké zažilo so žltými vestami v roku 2018 proti ekologickej dani z benzínu Francúzsko.

Text pôvodne vyšiel v týždenníku Echo, vychádza so súhlasom redakcie.



Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.