Vrcholové kríže tu máme už roky. Vyžadujú si ochranu pred poryvmi počasia i pred vandalmi

Kríže nájdeme nielen na kostoloch a v mestách, ale aj v slovenských horách. Odkedy tam sú a akú plnia funkciu? Niektoré sa stali terčom vandalizmu, iné prirodzene chátrajú. Kto ich spravuje? A pribúda krížov na vrcholoch? Štandard sa s otázkami obrátil na predstaviteľov turistov, ochranárov a lesníkov.

Keď sa pozriete na slovenské vrcholy, nájdete na nich kríže. Niektoré stoja už desiatky rokov, na tie novšie si museli stavitelia zháňať povolenie od vlastníkov, prípade od ochrany prírody. Väčšinu hornatého územia Malých Karpát spravujú Lesy SR, Odštepný závod Smolenice.

„Väčšina vrcholov našich končiarov spadá pod istý stupeň ochrany chráneného územia. Už druhý stupeň ochrany nám prikazuje vyžiadať si súhlas, okrem iného, na budovanie turistických chodníkov, náučných chodníkov, budovanie altánkov, tabúľ. A tu by som isto zahrnul aj kríže. Je to svojím spôsobom narušenie pôdy a zmena vzhľadu krajiny,“ uvádzajú Lesy SR.

Podobne ako iné stavby vo vyšších stupňoch ochrany, aj vztyčovanie krížov schvaľuje príslušný okresný úrad. Ochranári stavbu krížov v piatom, najvyššom stupni ochrany, obvykle neodporúčajú. Riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty Peter Puchala to zdôvodnil ohrozením vzácnych horských biotopov.

„Platí všeobecné pravidlo, že akákoľvek stavba musí mať povolenie vlastníkov pozemku a ochrany životného prostredia. Ak k tomu pridáte chuť do práce, môžete prispieť k zveľadeniu vášho okolia či už krížom, odpočívadlom, rozhľadňou alebo lavičkou,“ povedal pre Štandard Peter Dragúň, predseda Klubu slovenských turistov.

Kríže terčom útokov aj pôsobenia prírody

V ostatných týždňoch sa na sociálnych sieťach objavilo viacero fotiek poškodených krížov. V máji sa terčom vandalov stali napríklad Červený kríž a Matulov kríž nad Svätým Jurom.

• 

• 

• 

• 

Keďže kríže sú obvykle z dreva, podliehajú prirodzenému pôsobeniu prírody. Postupne hnijú, prípade sa poškodia pod náporom vetra alebo pri búrke. Taký osud postihol kríž na Zárubách, najvyššom vrchole Malých Karpát. Turisti upozorňovali na rozpadávajúce sa priečne brvno.

„Údržbu vrcholových krížov má na starosti buď ten, kto kríž inštaloval, alebo vlastník pozemku,“ povedal riaditeľ CHKO Malé Karpaty.

Prím hrá udržiavanie a oprava krížov. Dopyt po osadzovaní nových je podľa Lesov SR minimálny. Odštepný závod Smolenice v ostatných desiatich rokoch neregistruje ani jednu podobnú žiadosť. Naopak, požiadavky na umiestnenie turistických tabúľ a cyklistických smerovníkov dostávajú pravidelne. Osádzajú a starajú sa o ne potom sami turisti.

„Do hôr začalo chodiť veľa ľudí, ktorí doteraz nechodili. Nevedia sa v prírode správať, nikto ich k tomu neviedol. Poznám zo svojho okolia spílený i spálený kríž, poznám i ničenie turistických značiek, vynášanie odpadu do lesa,“ poukázal predseda Klubu slovenských turistov.

• 

• 

Význam krížov na vrcholoch

Tradícia stavania krížov má hlboké korene. Tie kresťanské sa začali stavať po Milánskom edikte v štvrtom storočí, pribúdali so šírením kresťanstva v Európe. Stavali ich tiež križiaci ako orientačné body. Na slovenskom území pribúdali najmä na posvätných miestach, dejiskách veľkých tragédií a križovatkách.

Stavba krížov na vrcholoch je veľkou tradíciou najmä v Alpách. Na Slovensku sa rozšírila v 19. storočí s rozmachom turistiky a horolezectva.

„Z historického hľadiska kríže boli stavané na vrcholoch. Potom boli odstraňované, zakazované. Prišlo obdobie slobody a kríže zasa pribúdali. Je to aktivita dobrovoľná, ľudia to tak cítia, nemusia, chcú. Vychádza to z ich vnútra. Kríže ako symbol si uctievame vyše tisíc rokov. Je to naše dedičstvo. Vzdávať sa našich tradícií, symbolov nepovažujem za dobré,“ vysvetľuje Peter Dragúň.

Okrem duchovného rozmeru plnili kríže v minulosti orientačnú úlohu. Boli na dôležitých križovatkách, ohraničovali chotáre a hranice. V súčasnosti zostali najmä symbolmi, ale mnohé z nich majú vlastný príbeh.

„Dnes sú zaujímavými cieľmi pri prechádzkach v prírode. Obyčajne sa k nim viaže nejaká zaujímavá história z minulosti. Ľudia v krížoch hľadali útechu, pomoc. Z hľadiska orientácie plnia doplnkovú funkciu. V digitálnej dobe sa presadzujú iné formy navigácie,“ vysvetlili lesníci.

Hoci sa čoraz častejšie ozývajú hlasy na odstraňovanie krížov z vrcholov, sú súčasťou kultúrneho dedičstva podobne ako svetské pamiatky. Azda najpočetnejšie sú v Alpách, najmä v Bavorsku, ale nájdete ich aj v balkánskych horách a v Pyrenejách.