Návrhy na skrátený pracovný týždeň: Podnikatelia hovoria o raji pre vyvolených

Robert Fico otvoril koncom minulého týždňa tému štvordňového pracovného týždňa. Kým podnikatelia odmietajú takéto centrálne príkazy na znižovanie pracovnej doby a uplatnenie vidia maximálne v sektoroch, v ktorých sa pracuje hlavou, odbory sú zmenám otvorené a vravia, že pre ne otvára priestor aj štvrtá priemyselná revolúcia. Koaličné strany o Ficovej myšlienke nechcú ani počuť. Minister hospodárstva dokonca skloňuje výraz neľudskosť.

Skracovanie pracovného času je jeden z najdôležitejších úspechov sociálnych a robotníckych hnutí naprieč celou planétou. Kým na začiatku industrializácie trávili ľudia v práci bežne 12 až 16 hodín denne vrátane víkendov, dnes predstavuje štandardná pracovná doba prijateľnejších osem hodín v piatich dňoch týždňa.

Okresávanie pobytu v zamestnaní však stále nie je uzavretou témou. Zástancovia jeho znižovania argumentujú aj názormi niektorých vedcov, podľa ktorých je ideálna dĺžka pracovného času asi 6 hodín, predovšetkým sústredených na ráno a predpoludnie.

Jedným z populárnych variantov skracovania fondu pracovného času je aj takzvaný štvordňový pracovný týždeň. Jeho propagátori navrhujú nafúknuť víkend buď jednoduchým vyškrtnutím jedného pracovného dňa, alebo rozložením pracovnej doby tohto dňa na zvyšné štyri dni.

Čo hrá v prospech a neprospech?

Produktivita zamestnanca v čase, keď sa nachádza v práci, lepší balans medzi zamestnaním a rodinou, nižšia celková nezamestnanosť (keďže nižší počet odpracovaných hodín si vyžiada vyšší počet zamestnancov), pokles režijných nákladov či menšia ekologická stopa. Aj to majú byť plusy skráteného pracovného týždňa.

Naopak, medzi nevýhody možno zaradiť to, že zamestnanec nestihne za kratší časový úsek vykonať to, čo odviedol doteraz. Model má byť tiež nevhodný v niektorých typoch prevádzok.

Podľa Fica by ho ľudia podporili

Tému takto skráteného pracovného týždňa na Slovensku najnovšie otvoril expremiér Robert Fico. Politik sa však štýlom ani ryba ani rak priklonil k modelu, aby ľudia počas zvyšných štyroch pracovných dní odrobili o hodinu viac, čo by malo byť stále v celkovom týždňovom súčte menej.

„Tam, kde to je možné, chceme navrhnúť, aby mali možnosť zástupcovia zamestnancov, teda odborári, sa dohodnúť so zamestnávateľom na tom, že celková dĺžka pracovného týždňa, ktorá by sa mala skrátiť, by sa mohla rozdeliť nie na päť dní, ale na štyri dni,“ uviedol okrem iného Fico koncom minulého týždňa.

Opozičný poslanec argumentoval tvrdeniami, že nápad sa teší podpore medzi bežnými ľuďmi, otvárajú ho aj odborové združenia. Nechal sa počuť, že existujú krajiny, ktoré systém štvordňového pracovného týždňa už uplatnili.

Zahraničné pokusy dopadli rôzne

V cudzine však univerzálnu odpoveď nemožno nájsť a skúsenosti z nej prinášajú rôzne výsledky. Kým v niektorých prípadoch sa experimenty skončili fiaskom, iné firmy si prvý krok pochvaľujú.

Jedna holandská štúdia napríklad ukázala, že 1,5 milióna občanov chce pracovať viac, ale neumožňuje to menší fond týždňového pracovného času. Francúzskym firmám zase skrátenie pracovného týždňa zvýšilo mzdové náklady. A švédsky domov dôchodcov napríklad musel pre skrátenie pracovného času prijať až 17 nových zamestnancov a projekt sa skončil neúspechom pre náklady vyššie až o štvrtinu.

Naopak, Microsoft po uplatnení štvordňového pracovného týždňa v Japonsku hlásil 40-percentný nárast produktivity a rovnaký fenomén zaznamenala novozélandská firma Perpetual Guardian, ktorá po prvom teste zachovala štvordňový pracovný týždeň pri rovnakom objeme práce. Zamestnanci majú viac času na súkromný život. Tržby ostali stabilné, náklady sa firme znížili v dôsledku ušetrenej spotrebe energií počas voľných dní.

Prvou lastovičkou v tomto smere je na Slovensku poisťovňa NN. Jej zamestnanci majú na výber – buď budú pracovať normálne, teda odpracujú päť pracovných dní po osem hodín, alebo si pracovný týždeň skrátia na štyri dni, počas ktorých budú pracovať desať hodín. Polročný pilotný projekt sa začal na konci marca. Ak bude vo výsledku úspešný, NN pristúpi k trvalej zmene.

Zamestnávatelia nechcú centrálne rozkazy, ale dohodu s pracovníkmi

Zamestnávatelia však Ficovým návrhom nadšení nie sú. „Absolútne odmietame prikázanie kratšej pracovnej doby centrálnym spôsobom,“ uviedla v reakcii pre Štandard Miriam Filová z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ).

Kratší týždeň by podľa asociácie firmám, ktoré majú napríklad nepretržité prevádzky, spôsobil vyššie náklady v súvislosti s prijímaním nových ľudí či zvýšenou administratívou. V čase koronakrízy preto nepovažujú tento návrh za pomoc podnikateľom.

AZZZ zdôrazňuje, že pracovná doba sa beztak čoraz viac uvoľňuje a prispôsobuje. Ak sa má prijať úprava, malo by sa tak diať formou kolektívnych vyjednávaní, ako je to doposiaľ. Mnohé firmy pritom už podľa asociácie kratší pracovný týždeň uplatnili.

Zmysel to má vraj tam, kde sa pracuje hlavou

„Je to ľúbivá téma na úrovni ‚raja na Zemi‘. Tým nechcem povedať, že je nereálna, ale že tak ako raj, aj tento je prístupný len vyvoleným,“ skonštatoval pre Štandard Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS).

Predstaviť si ho vie najmä v povolaniach, kde sa pracuje hlavou a pri ktorých nerozhoduje množstvo času, ale sila nápadu. Už z toho podľa neho vyplýva, že takýchto povolaní bude v zásade veľmi málo a ani v rámci nich si to vraj nemôže dovoliť každý.

„Ak to štát začne vynucovať plošne, dopadne to ako každý prísľub raja doteraz – katastrofou. Ak sa to zavedie ako dobrovoľná možnosť, tak ju tí, ktorých sa to bude týkať, využijú,“ povedal Serina s tým, že v rámci predvolebnej kampane nikto nedá to, čo vedia politici sľúbiť.

Odbory: Vytvára na to priestor štvrtá priemyselná revolúcia

Viac naklonené k okresávaniu pracovného času sú odbory. V krajinách, kde sa zrealizovali pilotné projekty skracovania pracovného času, sa podľa nich ukázalo, že to viedlo k zvýšeniu produktivity zamestnancov a zefektívneniu organizácie práce, k zharmonizovaniu pracovného a osobného života, k zlepšeniu fyzického aj psychického zdravia zamestnancov.

„Aktuálne prebiehajúca ‚štvrtá priemyselná revolúcia‘ vytvára ďalší priestor na skracovanie pracovného času, a tým, že sú niektoré, najmä manuálne a opakujúce sa činnosti, nahrádzané digitálnymi technológiami či robotmi, dochádza k prepájaniu procesov v rámci podniku cez internet vecí,“ povedala pre Štandard podpredsedníčka OZ KOVO Monika Benedeková.

Funkcionárka zároveň zdôraznila, že ak odbory hovoria o skracovaní pracovného času, vždy majú na mysli skracovanie pracovného času bez zníženia mzdy. Napríklad hovoria o znížení zo 40 hodín na 37,5 hodiny a prípadne menej.

Nasledovať príklad najlepších?

„Nastaveniu pracovného času musí predchádzať odborná diskusia a analýza možností, akým spôsobom skrátiť pracovný čas. Výsledkom diskusie by bolo aj identifikovanie odvetví, ktorých by sa skrátenie týždenného pracovného času mohlo týkať,“ uviedla pre Štandard Martina Némethová, hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov (KOZ) SR.

Podľa KOZ prínosy skráteného času výrazne prevažujú nad negatívami, pričom dáva za príklad viaceré európske krajiny, v ktorých odpracované hodiny za týždeň už dosahujú menej ako 35 hodín ako napríklad Dánsko, Švajčiarsko či Holandsko. „A tieto krajiny patria k najvyspelejším na svete,“ dodáva KOZ.

Sulík: Je to neľudské a nečakal som to

Návrh zatiaľ nemá podporu ani v parlamente. „Tento návrh považujeme za výkrik do tmy. Samozrejme by to ekonomiku uvrhlo do hlbokej recesie. Je príznačné, že strana Smer prichádza s takýmito nápadmi teraz, keď sú v opozícii. Za celých 12 rokov, čo boli pri moci, s tým neprišli ani raz. Takže to svedčí o tom, ako vážne to myslia s takýmito návrhmi,“ uviedla vo vyjadrení pre Štandard strana Za ľudí.

K Ficovmu kratšiemu pracovnému týždňu sa odmietavo vyjadril aj líder SaS Richard Sulík. „Od Roberta Fica som naozaj takéto neľudské správanie nečakal,“ reaguje predseda SaS. Liberáli tvrdia, že „všetci tí, ktorí si dostatočne nakradli, pracovali len jeden deň v týždni a ostatné dni mali voľno“.