Zavedenie kvalifikovanej väčšiny v zahraničnopolitických otázkach si v EÚ získava stále viac podporovateľov. Jeho odporcovia však dvíhajú varovný prst.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas v pondelok vyhlásil, že Brusel by mal ukončiť právo veta členských štátov v otázkach zahraničnej politiky. „Nemôžeme dovoliť, aby z nás robili zajatcov ľudia, ktorí svojimi vetami maria európsku zahraničnú politiku. Ak to tak bude pokračovať, skôr či neskôr ohrozíte kohéziu EÚ. Veto musí byť zrušené, aj keby to malo znamenať, že budeme prehlasovaní,“ vyhlásil Maas na konferencii nemeckých veľvyslancov v Berlíne.

Šéf nemeckej diplomacie ďalej zdôraznil, že Berlín „vždy považoval vnútornú solidaritu a vonkajšiu suverenitu za dve strany jednej mince“. Je podľa neho nevyhnutné, aby EÚ po vnútorných krízach zlepšila svoju schopnosť jednať v zahraničnopolitických otázkach.

Reakcia na rebelujúce Maďarsko

Hoci v prípade snahy o zrušenie práva veta v zahraničnej politike nejde o nový trend, takéto ostré vyhlásenie zo strany Berlína je podľa agentúry Reuters neobvyklé. Nemecko, vedomé si svojej ekonomickej a politickej prevahy, sa totiž väčšinou snaží nedávať svoju silu najavo, aby nevyvolávalo obavy menších členských štátov.

Viaceré portály medzitým napísali, že primárnym impulzom pre Maasove vyjadrenia je nedávny postoj Maďarska ku spoločnému stanovisku Únie k situácii v Hong Kongu. Ešte minulý týždeň skritizoval Budapešť na Twitteri vysokopostavený nemecký úradník Miguel Berger, keď napísal: „Maďarsko opätovne zablokovalo vyhlásenie EÚ k Hong Kongu. Pred troma týždňami to bolo k Strednému východu.“ Berger pri tej príležitosti tiež vyhlásil, že Únia by „mala vážne diskutovať o tom, ako sa vysporiadavať s nesúhlasom, vrátane hlasovania pomocou kvalifikovanej väčšiny“.

Neraz rozdielny postoj Maďarska voči zahraničnopolitickej agende EÚ sa do pozornosti médií dostal už v polovici mája, keď Budapešť odmietla hlasovať za deklaráciu, ktorá mala v čase vrcholiaceho konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas vyzvať obe strany na prímerie. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell vtedy priamo poukázal na Maďarsko, ktoré v minulosti vetovalo viaceré deklarácie nielen voči Izraelu, ale aj proti Číne a Rusku. „Úprimne povedané, úplne nerozumiem, ako môžete nesúhlasiť [s pripomienkami 26 členských štátov k situácii v Gaze]. Ale toto je realita a ja ju musím brať na vedomie,“ povedal vtedy Borrell.

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v rozhovore pre tlačovú agentúru AFP uviedol, že so stanoviskami Únie voči Izraelu má „celkovo problém“. „Väčšinou sú veľmi jednostranné a nepomáhajú, najmä teraz, keď je napätie také vysoké,“ povedal.

Szijjártó ako príklad neefektívnosti pripomenul staršie spoločné vyhlásenia voči Číne. „Urobili sme už osem takýchto vyhlásení, ktoré nedávali žiadny zmysel, tak prečo by sme mali urobiť deviate. Diplomacia EÚ by nemala pozostávať iba z posudkov, negatívnych vyhlásení a sankcií. Verím, že menej hodnotenia, menej poučovania, menej kritizovania, menej zasahovania a viac pragmatickej spolupráce by mohlo Európskej únii navrátiť veľa jej síl,“ povedal. V reakcii na kritiku šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že blokovanie spoločných stanovísk „je právom každého členského štátu EÚ“.

Rušenie veta ako spása EÚ aj nebezpečný zdroj animozity

Európski diplomati už minulý rok varovali, že Únia sa z hľadiska zahraničnej politiky blíži k rázcestiu a bude sa musieť rozhodnúť, ako bude fungovať ďalej. Pri súčasnom modeli fungovania sa podľa ich názoru čoskoro zmení na „bezzubého tigra“. Vtedajšia absencia jednotného postoja voči Bielorusku, Turecku a Rusku podľa diplomatov „ohrozovala kredibilitu EÚ“.

Podporu zavedeniu kvalifikovanej väčšiny v zahraničnopolitických otázkach začali medzitým okrem Nemecka a európskych úradníkov vyjadrovať aj viaceré členské štáty. Zástupcovia Holandska a Španielska v marci napríklad vyhlásili, že prijatie daného princípu by mohlo „posilniť schopnosť EÚ brániť svoje záujmy“, ako aj jej „strategickú autonómiu“.

Množstvo predstaviteľov EÚ však podľa portálu Euractiv tento optimizmus nezdieľa a naopak sa obáva, že väčšinové hlasovanie v zahraničnopolitických otázkach by mohlo v skutočnosti medzi členskými štátmi vyvolávať ešte viac animozity.

Pre schválenie pomocou kvalifikovanej väčšiny v EÚ by návrh potreboval získať podporu minimálne 55 percent členských štátov, ktoré by dokopy reprezentovali aspoň 65 percent obyvateľov Únie. Prípadnú zmenu hlasovania v zahraničnopolitických otázkach z jednohlasnosti na kvalifikovanú väčšinu by museli podľa teraz platných pravidiel odsúhlasiť všetky členské štáty.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.