Na obvinenia zo sexuálneho zneužívania, ktorým čelí poslanec Ján Herák, už reagovali aj odborníci združení pod hlavičkou Ligy za duševné zdravie. Vo svojom stanovisku okrem iného kritizujú zákonodarcov za to, že viac ako príprave legislatívy, ktorá by Herákovi zabránila v pokračovaní činnosti, v súvislosti s ktorou k zneužívaniu došlo, sa venujú zdôrazňovaniu jeho prezumpcie neviny. Kritizujú tiež opomínanie statusu prezumpcie obete.

Kauza údajných sexuálnych zneužití mladých dievčat v detských táboroch zo strany poslanca Jána Heráka je stále živá. Najnovším príspevkom diskusie o nej je stanovisko 22 odborníkov publikované pod hlavičkou Ligy za duševné zdravie.

Experti vo svojom vyhlásení uvádzajú, že okrem prezumpcie neviny podozrivého má v obdobných prípadoch rovnakú váhu aj prezumpcia statusu obete, hoci je vo všeobecnosti menej zdôrazňovaná.

„Podľa tohto princípu by sa osoba mala považovať za obeť bez ohľadu na skutočnosť, či bol páchateľ identifikovaný, zaistený, stíhaný alebo odsúdený, a bez ohľadu na rodinný vzťah medzi nimi,“ uvádzajú odborníci z oblasti psychológie, psychiatrie a sexuológie.

S Hatrákovou kolegovia nesúhlasia

Odborníci venovali osobitnú pozornosť aj reakcii Herákovej straníckej kolegyne a psychologičky Kataríny Hatrákovej, ktorá na margo prípadu uviedla, že pri násilí na deťoch, v rodinách a v intímnom vzťahu sa podľa nej nedá hovoriť o striktnom rozdelení obete a páchateľa.

S týmto hodnotením nesúhlasia a píšu, že dieťa je obeťou vždy a že násilník je plne zodpovedný za svoje správanie aj v prípade, keď s úmyslom ospravedlniť svoje skutky tvrdí, že obeť ho provokovala. Podľa Ligy neexistujú okolnosti ani správanie, ktoré by z páchateľa sexuálneho zneužívania alebo domáceho násilia robilo obeť.

Poslanci by vraj mali zlepšiť legislatívu

„História je plná zločinov, ktoré neboli nikdy ohlásené ani trestnoprávne riešené. Navyše, ani trestnoprávne postupy nie sú zárukou toho, že spravodlivosti bude učinené zadosť. Nemusí sa totiž nájsť dostatok dôkazov, môže dôjsť k nenapraviteľným procesným chybám alebo k akémukoľvek zlyhaniu ľudského faktora pri vyšetrovaní, čo negatívne ovplyvní výsledok procesu,“ uvádzajú.

Vyzvali tiež na uvedomenie si skutočnosti, že vymyslené obvinenia zo sexuálneho zneužívania sú veľmi zriedkavé a že podľa zahraničných prieskumov tvoria krivé obvinenie len 2 percentá až 12 percent všetkých formálne oznámených prípadov.

V stanovisku Ligy za duševné zdravie ďalej stojí, že v záujme ochrany obetí sexuálneho zneužívania v profesionálnom vzťahu je napríklad vo Veľkej Británii legislatívne upravené, že podozrivý alebo dokonca obvinený, ako je to v prípade poslanca Heráka, nesmie až do vyriešenia prípadu pokračovať v činnosti, pri ktorej vzniklo podozrenie zo zneužitia.

„Liga za duševné zdravie by uvítala, keby poslanci NR SR namiesto zdôrazňovania ‚prezumpcie neviny‘ svojho kolegu pripravili legislatívu, ktorá v záujme prevencie sexuálneho zneužívania aj pri zachovaní princípu prezumpcie neviny zabráni podozrivým osobám pokračovať v aktivite, kde k podozreniu došlo,“ píše sa ku koncu vyhlásenia.

Prípadov je viacero

Herák čelí obvineniam v troch konkrétnych prípadoch. K jednému sexuálnemu zneužitiu malo prísť v roku 2018 v letnom tábore v okrese Trenčianske Teplice. Na políciu sa obrátil riaditeľ zariadenia, v ktorom je dievča umiestnené. Dievča malo byť zneužité viackrát aj po tábore. Obvinenie v tomto prípade podľa posledných správ ešte nepadlo.

Herák mal páchať trestnú činnosť aj v zimnom tábore v Radave pri Nových Zámkoch v roku 2018. Dievča, ktoré malo v tom čase 16 rokov, tvrdí, že politik sa jej v tábore pýtal na intímne veci, a keď ju neskôr jeden animátor poslal po papiere do Herákovej izby, tak ju tam zneužil. Herák jej údajne vzal mobil, zhasol svetlo a obchytkával ju. Za mlčanlivosť jej sľuboval tablet.

Najčerstvejším prípadom je údajné zneužitie 14-ročnej školáčky v letnom tábore v Jelenci pri Nitre v roku 2020. Polícia obvinila Jána Heráka z toho, že v tábore zneužil 14-ročné dievča, ktoré si sám vyžiadal na pomoc do tohto zariadenia. Dievčaťu mal potom darovať viacero osobných vecí. Prípad policajtom oznámila riaditeľka detského domova, v ktorom je maloletá chovankyňou.

Útok na OĽaNO?

Herák sa po medializovaní káuz vzdal členstva v poslaneckom klube koaličnej OĽaNO, no svoj poslanecký mandát a výhody z neho plynúce si ponechal, čo sa nestretlo s pochopením časti spoločnosti.

Postoj strany ministra financií Igora Matoviča a jej zákonodarcov je rôznorodý. Hovoria o rešpekte prezumpcie neviny a eventualite, že obvinenia sú vymyslené, no na druhej strane ich viacerí neberú na ľahkú váhu.

Predseda klubu Michal Šipoš ale v TV JOJ naznačoval, že môže ísť o pokus o diskreditáciu OĽaNO. „Vnímam v týchto dňoch veľmi silný tlak na diskreditáciu hnutia OĽaNO. Dnes môžu obviniť mňa, zajtra vás. Dnes je taká doba, že musíme veľmi triezvo vyhodnotiť tieto obvinenia,“ povedal.

Herák je predsedom občianskeho združenia Fantázia detí, ktoré založil v roku 2015 a ktoré navštívili tisícky detí. Až do ukončenia vyšetrovania poslanec jeho vedením poveril inú osobu. Okrem toho sa venuje pomoci deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia. Sám pochádza z detského domova.

Poslanec, ktorému v prípade preukázania viny hrozí dlhoročné väzenie, vinu popiera. Podľa vlastných slov plne spolupracuje s políciou a hovorí o bludoch či výmysloch. Zároveň nevidí dôvod na to, aby sa prestal venovať organizovaniu detských táborov.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Po zadaní emailu môžete čítať zadarmo.

Vaše osobné údaje budú spracované v súlade s našimi pravidlami ochrany súkromia.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.