Lekári: Povinná vakcinácia detí by bola problémom, očkujme najmä starších

Na očkovanie proti koronavírusu sa môžu od pondelka hlásiť aj deti od 12 rokov. Umožňuje to zmena pravidiel, ktorú reflektuje aj očkovací formulár na stránke Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI).

Ministerstvo zdravotníctva očkovanie detí konzultuje so zástupcami z odboru pediatrie. Zatiaľ nevedno, či sa deti budú očkovať v ambulanciách pediatrov, alebo vo vakcinačných centrách. „Budeme následne informovať o presnom postupe z hľadiska logistiky očkovania,“ dodala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.

Podľa odborníkov ide o dobrý krok smerom k zvyšovaniu zaočkovanosti a nadobúdaniu kolektívnej imunity. Deti ochorenie COVID-19 znášajú veľmi dobre, ale môžu byť prenášačmi a ohroziť staršie ročníky bez imunity. Dôležité je vraj zaštepiť ich ešte pred začiatkom školského roka v septembri.

Dáta z Veľkej Británie ukazujú, že indický variant koronavírusu sa šíri najmä medzi školákmi vo veku sedem až jedenásť rokov. Ohniská sú najmä na základných a stredných školách, súvisí to zrejme s nezaočkovanosťou tejto vekovej kategórie.

Pre mladistvých a deti jedine Pfizer

Deti sa môžu prihlasovať cez prihlasovací formulár na www.korona.gov.sk. Na očkovanie sa budú musieť dostaviť s rodičmi, prípadne inými zákonnými zástupcami.

Z očkovacieho formulára NCZI vyplýva, že osobám vo veku 12 až 17 rokov sa prideľujú vakcíny Pfizer/BioNTech. Výsledky klinických štúdií v Spojených štátoch preukázali, že vakcína je pre toto vekové rozpätie bezpečná a efektívna.

Neotvorené injekčné liekovky sa môžu po rozmrazení skladovať pri teplotách ako v bežnej chladničke až 31 dní. To zvyšuje flexibilitu pri skladovaní a manipulácii s vakcínami. Dostupné by tak mohli byť bez problémov aj v ambulanciách pediatrov.

Pokiaľ ide o možné problémy, pozorované vedľajšie účinky u detí sú najmä bolesť v mieste vpichu, únava, bolesť hlavy a svalov a teplota. Tie však po niekoľkých dňoch ustúpia. V publikovaných štúdiách neboli pozorované poruchy zrážania krvi ani vážne alergické reakcie.

Oplatí sa pre bezpečné spustenie škôl a cestovanie, vravia odborníci

Očkovanie detí a mladistvých má v súčasnosti podľa lekárov význam. Ochráni rizikové deti, zabráni prenosu ochorenia a uľahčí cestovanie či účasť na hromadných podujatiach. Pokým deti nie sú zaočkované, musia sa preukázať negatívnym testom alebo potvrdením o prekonaní ochorenia COVID-19.

„Odporúčam neváhať s očkovaním hlavne u vysokorizikových detí, ako sú deti s Downovým syndrómom alebo s inými vážnymi ochoreniami, ktoré môžu byť pri infekcii SARS-CoV-2 ohrozené na živote. Ďalší dôvod je praktický, očkovanie detí uľahčí rodičom cestovanie s deťmi a v neposlednom rade, po očkovaní významne klesá pravdepodobnosť, že infikovaný zaočkovaný prenesie infekciu na druhých,“ povedal Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia.

Rovnaký názor má Slovenská lekárska komora. „Ide o najúčinnejšiu formu boja proti pandémii. A keďže ide o deti, najvhodnejšie by bolo očkovať ich priamo u ambulantných pediatrov,“ myslí si predseda Marian Kollár.

„Očkovanie proti COVID-19 zabráni vážnemu ohrozeniu zdravia a života detí a umožní im chodiť do školy, vzdelávať sa, rozvíjať svoje fyzické i mentálne schopnosti mimoškolskými aktivitami, účasťou v táboroch, stretávaním sa s rodinou i priateľmi,“ hovorí Elena Prokopová, prezidentka Slovenskej spoločnosti primárnej pediatrickej starostlivosti.

Očkovať deti nemá zmysel, tvrdia iní

„Zodpovední rodičia nechajú svoje deti zaočkovať, ja tie svoje dám zaočkovať,“ povedal minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský.

Podľa májového prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza to slovenskí rodičia nevidia tak isto. Svoje deti by nedalo zaočkovať 52,2 percenta rodičov. Za očkovanie detí je 41 percent opýtaných a deväť percent sa nevedelo vyjadriť. 

„Veľa imunológov a pediatrov hovorí, že deti si koronavírusom prejdú a v dospelosti budú hoc aj nový variant tohto vírusu znášať oveľa lepšie než tí, ktorí tomu vírusu neboli nikdy exponovaní. Môžeme očkovať malé deti, ktorým nič nehrozí, ale takáto vakcína by nemala mať rovnakú dôležitosť ako vakcíny proti závažným ochoreniam, ako napríklad detská obrna,“ povedal v rozhovore pre Štandard biochemik Zdeněk Hostomský.

Marcová štúdia v Izraeli dokázala koreláciu medzi preočkovanosťou dospelých a neskorším poklesom infekcie u detí do 16 rokov. Čím viac dospelých sa zaočkovalo, tým nižšie bolo riziko infekcie u mladších. Ak sa výsledky štúdie recenzujú a potvrdia aj v iných štátoch, znamenalo by to, že nie je potrebné deti plošne očkovať.

V súčasnosti sa koná druhá fáza klinickej štúdie Pfizeru pre deti vo veku päť až jedenásť rokov. Podáva sa im menšia dávka očkovacej látky než dospelým. V najbližších týždňoch sa má začať druhá fáza aj pre deti vo veku dva až štyri roky. Výsledky by mali byť v septembri.

Súbežne začne aj druhá fáza u detí od šiestich mesiacov do dvoch rokov, výsledky očakáva spoločnosť Pfizer v októbri alebo novembri. Ak sa preukážu vakcíny ako bezpečné, Pfizer požiada v Spojených štátoch o povolenie na ich núdzové použitie.

Povinnému očkovaniu sa radšej vyhnúť

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) chce počas nasledujúcich rokov zaviesť očkovanie aj do povinného očkovacieho kalendára. Ten zahŕňa očkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, vírusovej hepatitíde typu B a hemofilovým invazívnym nákazám. Lekári s tým nesúhlasia.

„Vidím v tom pomerne veľký právny problém, keďže u dospelých ide o dobrovoľné očkovanie a pritom starší sú viac ohrození na živote a ťažkým priebehom ako deti,“ skonštatoval Visolajský.

„Zavedenie tejto vakcinácie do povinného očkovacieho kalendára nepovažujeme v súčasnosti za vhodné,“ hovorí Slovenská lekárska komora.

„Povinné očkovanie pre deti má význam iba v prípade, že sa objaví variant, ktorý má smrtnosť na úrovni 30 – 40 percent. Balík povinných očkovaní pre deti sa skladá z chorôb, ktoré majú vysokú mortalitu,“ upozorňuje lekár Vladimír Krčméry z Konzília odborníkov.