Minister Mičovský zdokonalil to, čo pred dva a pol rokmi predviedol už bývalý minister zahraničných vecí bývalej vlády Miroslav Lajčák. Problém je ale podstatne väčší ako tieto kabaretné čísla.

Minister Mičovský dnes vzal späť svoju rezignáciu, stiahol ju, napísal prezidentke a zostáva vo funkcii. Táto bezstarostná scénka mala pred pár dňami drobný teaser, ktorási televízia zastihla na chodbe poslanca Matovičovho klubu Milana Vetráka. Poslanec sa posťažoval, že strana veľmi netuší, kým Mičovského nahradiť, ale to ešte pripadalo do úvahy viacero možností. Napokon padli všetky, veď čo už.

Neskôr, po napísaní tohto komentára, prezidentka túto hru odmietla, túto vetu tak dopĺňam až po pár hodinách, ale to dianiu len dodáva pointu. Nešťastného ministra nemožno ani veľmi odsudzovať, ľudí, za ktorých mal niesť zodpovednosť, mu poradili iní, vláda má beztak väčšie problémy inde. A ešte je tu aj malý precedens.

Minister Mičovský vlastne zdokonalil to, čo pred dva a pol rokmi predviedol už bývalý minister zahraničných vecí už bývalej vlády. Miroslav Lajčák vtedy podal pre Marakéšsky dohovor demisiu. Tiež sa nikdy nenaplnila, ani list nemusel písať.

Tento kabaret by nás opatrne mohol doviesť k jednej podstatnej otázke.

To, ako si tu vládneme, vypovedá viac ako o národe, o stave našich elít. Nemáme strany, politické firmičky, ktoré máme namiesto strán, nemajú kádre. Nech sa obzriete na ktorúkoľvek stranu, všade to isté.

Na rezorte zahraničia sa striedajú diplomati, deformuje to istým spôsobom fungovanie tohto rezortu, presnejšie povedané, platia tu trochu iné zákony a pravidlá ako pri iných rezortoch. Poslednou výnimkou bol nakrátko Dzurinda, pred ním to boli až neslávne kádre HZDS. Inak samí diplomati, akoby naša politika nemala politikov, iba úradníkov.

Problém je aj na vnútre, na obrane, na zdravotníctve, školstve… kam sa obzriete, chýbajú kádre, vo vláde aj opozícii.

Len si zoberte, ako vyzerá debata o bezpečnostných zložkách, minister vnútra sa celé mesiace médiám vyhýbal, teraz dal rozhovor-dva a zase ho niet. Jeho stranícky kolega, ktorý bol favoritom na obsadenie ministerstva, dáva statusy, z ktorých nie je celkom jasné, či si myslí, že v polícii problém je, alebo nie je. Za opozíciu komunikuje najmä Fico, bývalí ministri sú skompromitovaní.

Koľko sme počúvali o téme školstva? Koľko rokov mali opoziční politici čas na prípravu koncepcií aj ľudí? A dnes? Rozpaky. Zdravotnícku reformu viac ako súčasný minister predstavuje bývalá ministerka z vlády Smeru, hlási sa k nej, že je to výsledok jej práce. Rozpaky.

Keď sa však pozriete do opozície, aj do opozície mimo parlament, čakajú vás len ďalšie rozpaky. Čo je to za problém, ktorý sa nám to vynára v pozadí?

Rok po roku, obdobie po období, čo jedna vláda strieda inú vládu, sa k tomuto problému približujeme a je stále väčší, až nechutne ozrutnejší.

V našom štáte nemáme elity.

Problém nie je v tom, že by sme ich nevedeli meniť, vieme a celkom rýchle. Aj strany u nás zanikajú a vznikajú svižným tempom. Ale problém je, kto sa mení za koho.

Keď sa pozriete na úspešné krajiny, charakterizuje ich istá stabilita. Merkelová vládne pätnásť rokov, americkí prezidenti spravidla osem rokov, pomerne stabilná je scéna v Poľsku, iný typ stability je v Maďarsku. Ale aj Orbán robí Maďarsko na medzinárodnej scéne silnejším než by bolo bez neho. Česko už trochu prestupuje a s Babišom aj Pirátmi sa približuje špirále, akú máme doma. Nech to skrátim, rešpekt budí to, keď existujú elity, ktoré dokážu súťažiť, meniť sa a pritom sa na kadečom zhodnúť, nezačínať vždy z nuly (u nás to voláme reformy).

Také elity na Slovensku nemáme.

Nemáme ich nielen v politike, nie sú na univerzitách, nie sú v médiách, nie sú ani v armáde a bezpečnostných zložkách.

Ako to celé zmeniť?

Odpovede sa hľadajú len veľmi pomaly. Obávam sa, že kým si túto otázku nezačneme poctivo klásť, nikam sa veľmi nepohneme.

A teraz sa zasmejme na Jánovi Mičovskom. Akosi niet na čom, že áno. Niežeby sme mali akceptovať pravidlá kabaretu, ale keď sa pozriete okolo, zistíte, že tieň robí niečo iné.  

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.