Odborníci i laická verejnosť si už od počiatku pandémie kladú otázku, aká silná a trvácna je imunita po prekonaní ochorenia COVID-19. Rovnaká otázka sa týka očkovania. Ako dlho a do akej miery nás ochráni vlastná imunita a vakcíny? Nové zistenia vedcov prinášajú presnejšie a pomerne optimistické odpovede.

Ľudia, ktorí prekonali covid a sú zaočkovaní, by mohli mať imunitu proti ochoreniu najmenej rok, ale možno aj celý život. Dôležité imunitné bunky sa totiž objavujú v kostnej dreni takýchto pacientov. Vyplýva to z dvoch nezávislých štúdií.

Podľa vedcov sa ľudia nemusia obávať, že by ochrana poskytovaná imunitným systémom bola krátkodobá. Poznatky zverejnené v máji vo vedeckom karentovanom magazíne Lancet a odbornom webe BioRxiv, ukazujú, že imunita po prekonaní ochorenia COVID-19 trvá rádovo mesiace. Výrazne predĺžiť ju môže očkovanie.

Z oboch spomínaných vedeckých prác vyplýva aj ďalšia mimoriadne pozitívna správa. Ľudia, ktorí prekonali covid a sú aj zaočkovaní niektorou z mRNA vakcín (napríklad Pfizer/BioNTech alebo Moderna), zrejme nebudú potrebovať ďalšiu „posilňujúcu dávku“ (booster shot) vakcíny.

Preočkovať či nepreočkovať?

Ešte pred nedávnom sa v médiách objavili správy od samotných výrobcov vakcín. Podľa nich bude už do roka potrebné podať zaočkovaným ďalšiu dávku štepenia. Americkí odborníci spustili klinické testy s cieľom zistiť, či takzvaný „booster shot“ vakcíny Moderna predĺži ochranu pred covidom. V tejto veci však vedci tápajú a nevedia odpovedať na otázky, kedy a či vôbec bude takéto posilňovacie očkovanie skutočne potrebné.

Doposiaľ sa vo väčšine krajín sveta uznáva imunita po dobu 180 dní od prekonania nákazy COVID-19. Ak by sa však potvrdilo, že prekonanie choroby v kombinácii so štepením proti nej dokáže poskytnúť imunitu na roky či dokonca celý život, bolo by po pandémii.

Vedci zaoberajúci sa imunitou po očkovaní a prekonaní covidu však upozorňujú, že tí, ktorí sú len zaočkovaní a ochorenie nikdy neprekonali, sa budú musieť zrejme dať preočkovať tak či tak. Inak nebudú mať dostatočnú hladinu protilátok. Rovnako by to malo platiť aj pre tých, ktorí síce ochorenie prekonali, ale nemali proti nemu dostatočne silnú imunitnú reakciu. Inak povedané, prekonali covid bez príznakov alebo len s minimálnymi komplikáciami.

Autori štúdie uverejnenej v Lancete varujú, že u tých, ktorí prekonali ochorenie COVID-19 „iba“ s miernymi alebo vôbec žiadnymi príznakmi, protilátky v krvi prudko klesli v priebehu štyroch mesiacov a aj potom ďalej klesali. V kostnej dreni však už boli u 15 z 19 pozorovaných pacientov prítomné takzvané „pamäťové“ B-bunky pripravené vyvolať v prípade potreby imunitnú reakciu proti covidu.

Bez obáv z mutácií

Pri očkovaní proti COVID-19 vyvolávajú dodatočné otázky aj rôzne varianty koronavírusu SARS-CoV-2, ktorý toto respiračné ochorenie vyvoláva. Sú tu totiž obavy, že napríklad na takzvaný delta variant z Indie, prezývaný tiež „dvojitý mutant“, môžu vakcíny pôsobiť menej.

Podľa imunológa z Rockefellerovej univerzity v New Yorku Michela Nussenzweiga, ktorý viedol štúdiu zverejnenú na webe BioRxiv, sú pamäťové B-bunky vytvorené v kostnej dreni v reakcii na infekciu vírusom SARS-CoV-2 v kombinácii s očkovaním natoľko silné, že premôžu aj mutácie vírusu. Nie je preto vraj nutné ich posilniť ďalšou dávkou očkovania.

„Ľudia, ktorí boli infikovaní a nechali sa očkovať, majú skutočne úžasnú reakciu, úžasnú sadu protilátok, pretože pokračujú vo vývoji svojich protilátok. Očakávam, že vydržia dlho,“ povedal Nussenzweig.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

Po zadaní emailu môžete čítať zadarmo.

Vaše osobné údaje budú spracované v súlade s našimi pravidlami ochrany súkromia.

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.