Očiste justície má pomôcť Kolíkovej novela. Sprevádza ju nadšenie, skepsa aj koaličné hry

V tieni núdzového stavu bude na Slovensku prijímaná obsiahla ústavná novela, ktorá má súčasnej garnitúre dopomôcť k očiste súdnictva. Väčšina navrhovaných zmien je vítaných, no existujú aj tie, ktoré medzi justičnú a exekutívnu moc vnášajú napätie.

Vládna koalícia má stále v parlamente ústavnú väčšinu, v najbližšom období uvidíme, ako táto väčšina funguje. Na stole sú tri balíčky opatrení, ktoré chce koalícia dostať do ústavy – súdna reforma, zmeny dlhovej brzdy a zásady dôchodkovej reformy.

K jej schváleniu bude treba kompromis medzi koaličnými partnermi, lebo okrem spoločného cieľa v uvedenej oblasti majú ministri a ich strany, pochopiteľne, aj vlastné ciele. A aj tu platí, že niečo za niečo.

Očista slovenskej justície je jedným z proklamovaných pilierov súčasného kabinetu. Vláda Igora Matoviča si na tejto problematike zakladá, kapitolu o nej umiestnila na takmer úplný začiatok svojho programového vyhlásenia pre roky 2020 až 2024.

Po praktickej stránke sa jej v tomto ohľade naozaj darí. A to až natoľko, že výpočet všetkých súdnych, prokurátorských či súvisiacich policajných špičiek, ktoré vytvorili ilegálny paralelný systém „spravodlivosti“ – za čo po zmene vlády skončili v putách – presahuje tento článok.

Kľúčové sú však aj zmeny v teoretickej rovine. Tie majú jednak napraviť krivdy z minulosti a takisto, vytvoriť účinný štít prevencie, aby sa už v budúcnosti neopakovali. Udiať by sa tak malo reformou toho najdôležitejšieho predpisu vôbec – Ústavy SR.

Hlavné slovo pri tvorbe obsahu nového ústavného zákona má ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) a oblastí, ku ktorých úprave, či niekedy až prekopaniu, by malo prísť, je hneď niekoľko.

Majetkové previerky aj nový súd

Podľa dôvodovej správy k zákonu by sa mali napríklad zmeniť ustanovenia o súdnej rade, na základe čoho by mal byť zavedený regionálny princíp pri voľbe jej členov. Navrhuje sa tiež modifikácia pravidla, podľa ktorého je odvolanie člena prípustné aj pred uplynutím funkčného obdobia. A do textu ústavy sa zavedie aj profesionalizovaná funkcia podpredsedu Súdnej rady.

Počíta sa s tým, že odvolanie sudcu, ktorý spáchal trestný čin, bude možné aj bez návrhu súdnej rady a ľahšie by mali byť uskutočniteľné aj majetkové previerky mužov a žien v talároch. Zavádza sa tiež vekový strop, po dosiahnutí ktorého funkcia sudcom automaticky zanikne. Pri sudcoch všeobecných súdov pôjde o 65 rokov, s možnosťou predĺženia na 68, pri sudcoch ústavného súdu 72 rokov.

Okrem toho sa mení rozhodovacia imunita sudcov všeobecných súdov a udeľovanie súhlasu s ich vzatím do väzby zo strany ústavného súdu. Súhlas so vzatím do väzby sa nebude vyžadovať ani v prípade generálneho prokurátora.

Pokiaľ ide o samotný ústavný súd, reforma kreovania zahŕňa nanovo formulované podmienky pre vymenovanie sudcu ústavného súdu (bezúhonnosť, morálny kredit, právna prax), zvýšenie kvóra pre voľbu kandidáta na sudcu ústavného súdu (kvalifikovaná väčšina) a verejné hlasovanie o kandidátoch na sudcov ústavného súdu. Prísť by malo aj ku skráteniu funkčného obdobia týchto sudcov na polovicu.

Jednou z najväčších zmien je aj plánované zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý by mal rozhodovať o veciach, o ktorých v súčasnosti rozhoduje správne kolégium Najvyššieho súdu, pričom najvyšší súd bude naďalej najvyššou súdnou inštanciou pre oblasť občianskoprávnych, obchodnoprávnych a trestných vecí.

Kompetentní zmenu vnímajú kladne

Na niektoré z tých zmien sa Štandard pýtal aj niekdajšieho sudcu Ústavného súdu SR a vysokoškolského pedagóga Ladislava Orosza. Ten ocenil napríklad zriadenie Najvyššieho správneho súdu, nakoľko tým pádom „určitá časť sudcov bude špecializovaná na správnu agendu,“ ktorá je vraj rozdielna od vyššie spomenutých.

„Navyše v našich podmienkach má ÚS SR v kompetencii viacero vecí, ktoré v iných krajinách rozhodujú správne súdy. Myslím si preto, že to má opodstatnenie,“ povedal.

Orosz tiež privítal dostupnejšie majetkové previerky sudcov, nakoľko ich vraj nemožno oddeliť od previerok majetkových. „To, že to bolo zverené do kompetencie Súdnej rady, je krok správnym smerom, pretože Súdna rada SR je uspôsobená na takéto veci. Samozrejme bude potrebné uvažovať o jej profesionalizácii,“ dodáva.

Menšie nadšenie však má pri pohľade na krátenie funkčného obdobia ústavných sudcov na polovicu. „To riešenie, ktoré je v novele ústavy navrhované je v každom prípade dosť krkolomné. Na druhej strane ten účel, ktorý smeruje k tomu, aby väčšina sudcov nebola volená jednou politickou garnitúrou, jednou aktuálnou parlamentnou väčšinou je správny. Možno sa dalo uvažovať aj o iných riešeniach, ako je to, ktoré je momentálne na stole a ktorom rozhoduje NR SR,“ tvrdí.

Problém nevidí ani vo vekovom cenze pre sudcov, nakoľko ide vraj o bežnú prax v zahraničí. Avšak dôležité z jeho pohľadu je, aby sa stanovila optimálna hranica v kontexte súčasného demografického vývoja.

Kolíková kontra Fiačan

Predstavy politikov ale nie vždy korešpondujú s predstavami sudcov. Ku kolízii prišlo napríklad v súvislosti s ustanovením, podľa ktorého by mal Ústavný súd stratiť právomoc rozhodovať o tom, či sú ústavné zákony, ktoré schválil parlament, v súlade s ústavou.

„Ide o najpodstatnejší zásah do ústavy. Prosím, zvážte, či je to nevyhnutné,“ žiadal nedávno od zákonodarcov priamo na schôdzi ústavnoprávneho výboru predseda ústavného súdu Ivan Fiačan a upozorňoval, že zásah prebieha bez širšej odbornej diskusie. Zatiaľ, márne. Podľa Kolíkovej má Národná rada SR právo určite ústavnému súdu určiť „hranice“.

Keď Fiačan argumentoval tvrdením, že by po schválení tohto ustanovenia neexistovali prekážky v tom, aby poslanci napríklad schválili trest smrti alebo aby si predĺžili mandát zo štyroch rokov trebárs na pätnásť, predseda výboru Milan Vetrák (OĽaNO) navrhol kompromis. A to v takej forme, aby ústavný súd síce nemohol posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou, ale s medzinárodnými zmluvami a dohovormi áno.

Odborníci sa rozchádzajú

Štandard požiadal o právne stanovisko v tejto, azda najkontroverznejšej veci, aj Maricu Pirošíkovú, ktorá svojho času pôsobila ako zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP). Tej prekáža už samotný spôsob prijímania novely bez riadneho pripomienkového konania, lebo sa tak deje v skrátenom konaní za platného núdzového stavu.

„Vylúčenie akýchkoľvek ústavných zákonov zo súdneho prieskumu ich súladu s Ústavou SR by malo za následok vylúčenie úlohy Ústavného súdu SR vykonávať ochranu ústavnosti a to najmä v situácii, ak by Národná rada SR príslušnou väčšinou prijala ústavný zákon, ktorý by obsahoval protichodné ustanovenia s ústavou, pričom by nešlo o ústavný zákon predstavujúci jej priamu zmenu či doplnenie, alebo by prijala ústavný zákon, ktorý by napádal základné princípy ústavy a prekročil by rámec spoločenskej zmluvy, ktorá ústavodarcu obmedzuje mocou konštitutívnou,“ vysvetľuje Pirošíková.

Podľa jej právneho názoru v štáte musí existovať mechanizmus, ktorý bude excesy ústavodarcu, a teda poslancov parlamentu, eliminovať či aspoň tlmiť a práve to je vraj úlohou ústavného súdnictva.

Iný postoj ale zdieľa Orosz, ktorý namieta, že spravidla Ústavnému súdu neprináleží kompetencia rozhodovať o súlade ústavných zákonov s ústavou. „Nie je to vôbec tradičné vo svete. V niektorých krajinách majú ústavné súdy právomoc rozhodovať o súlade procesného postupu, ktorý viedol k vydaniu ústavného zákona, respektíve novely ústavy, ale nie z obsahového hľadiska,“ uviedol.

Prejde aj dôchodkový strop?

Kolíkovej rozsiahly materiál bude aj testom koalície, do akej miery je ochotná vychádzať si v ústrety, nakoľko na odhlasovanie zmien treba 90 hlasov a vládna koalícia disponuje počtom 95 hlasov. A takisto aj previerkou, či je schopná plniť záväzky z programového vyhlásenia aj v momentoch, kedy to niektorým ministrom menej vyhovuje. Vysvetlíme si prečo.

Jedným z ministerských „snov“ šéfa rezortu práce Milana Krajniaka je uskutočnenie veľkej dôchodkovej reformy. Do ústavy chcel v dlhšom časovom horizonte zakotviť napríklad každoročnú valorizáciu dôchodku, jeho mimoriadne zvýšenie v časoch prosperujúcej ekonomiky či tzv. rodičovský bonus, ktorý by v praxi znamenal, že pätina odvodov pracujúcich detí sa priráta k penzii ich rodičov.

„Otváracie hodiny“ ústavy sú ale pomerne krátke a Krajniak v duchu hesla o tom, že lepší je vrabec v hrsti, ako holub na streche, navrhol ministerke, že by do jej novely (cez pozmeňovací návrh poslancov) umiestnil aspoň zmenu definície dôchodkového stropu, ktorý by podľa neho mal byť individuálny.

Hoci má novela výsostne justičnú povahu, Kolíková sa nechala počuť, že nakoniec by bola rada, ak by novela prešla so všetkým, čo „koaliční partneri považujú za potrebné“. Predtým však avizovala, že ústava sa nateraz bude meniť len v súvislosti s reformou súdnictva a nie z iných dôvodov.

Ak by si aj obaja ministri nakoniec ruky podali, Krajniak sa bude musieť vysporiadať s už naznačenou prekážkou v programovom vyhlásení. A to takou, že sa vláda zaviazala k predvídateľnosti právneho poriadku a k tomu, že zabezpečí dodržiavanie zákazu novelizácie obsahovo nesúvisiacich právnych predpisov.

Druhý problém je, že niektorí ekonómovia, ktorí sa vyjadrujú k návrhom Krajniakovej dôchodkovej reformy, zvlášť z prostredia NBS a s väzbami na ministerstvo financií, sú ku Krajniakovým zámerom kritickí. Krajniak navyše čelí neprimerane ostrej kritike zo strany odborov. Bude zaujímavé sledovať, či sa mu snaha získať 90 hlasov podarí a jeho postavenie sa tým posilní, alebo využijú niektorí liberálni kritici jeho zámerov túto príležitosť na zostrenie súboja v rámci koalície. O tom sa rozhodne v najbližších dňoch.

Viac voľnosti pri rozpočtovej disciplíne

Pri ústavnej reforme „položenej“ na stole ale nedumajú len dvaja aktéri, ale rovno traja. Spolu so Za ľudí a Sme rodina má totiž svoje záujmy aj najsilnejšie OĽaNO a to v podobe návrhu ministra financií Eduarda Hegera.

Ten v súvislosti s pandémiou, ktorá v mnohých ohľadoch potrápila štátnu kasu, potrebuje ústavné vylepšenie dlhovej brzdy (respektíve vyhnúť sa sankciám), ktorá bola v roku 2011 ústavne zakotvená na úrovni 60% hrubého domáceho produktu.

Nakoľko brzda je aktuálne vypnutá, debata sa týka toho, ako zmierniť sankcie pre vládu v prípade, že je dlh síce stále vysoký a zostáva nad sankčnými pásmami, no vláda sa snaží ozdravovať verejné financie. Rozhovory sa týkajú aj právomocí rozpočtovej rady a napríklad toho, či by mohla rozhodnúť o vypnutí brzdy na ďalšie tri roky v prípade mimoriadnych okolností.

„Je tam ešte viacero vecí, na ktoré máme rôzny pohľad, napríklad na požadovanú mieru konsolidácie. Stále hľadáme najlepšie riešenie, budeme k tomu ešte sedieť na koaličnej rade,“ povedal šéf finančného parlamentného výboru Marián Viskupič (SaS).