Výrazný a úspešný politik, ktorý v strane plnej cenzorov a zošnurovaných liberálov bojuje proti cancel culture, prekáža mu nekontrolovaná imigrácia. Dokáže byť ironický a popritom všetkom aj úspešný primátor v meste Tübingen. Nemci možno aj vďaka nemu s úľavou zistia, že stromy predsa len nerastú až do neba.

Začať ale musíme z iného konca. Ešte koncom apríla a začiatkom mája všetko vyzeralo tak, že Nemci sa vôbec neboja predstavy, že by mohli mať po voľbách zelenú kancelárku. Podľa vtedajších prieskumov by celých 30 percent Nemcov volilo za kancelárku Annalenu Baer­bockovú, iba 40-ročnú funkcionárku bez skúseností z vládnutia a spolupredsedníčku momentálne ešte stále najmenšej strany v Spolkovom sneme. Armina La­scheta, kandidáta štátostrany CDU, ktorá mala počas 72-ročnej existencie Spolkovej republiky 52 rokov kan­celára alebo kancelárku, by vtedy volilo iba mizerných 11 percent.

Bol to náhly hype, ktorý sa dal čiastočne vysvetliť mediálnym ošiaľom, za ktorým stáli nabudení novinári, ktorí sú v Nemecku úplne neskrývaní sympatizanti Zelených. Baerbockovej pomáhalo aj to, že bola pre mnohých voličov pomerne nepopísaným listom.

V Nemecku sa treba potešiť aj z menších úspechov, aspoň to druhé sa medzitým zmenilo. Baerbocková je od konca apríla na očiach a Zelení sa odvtedy vrátili v preferenciách z prvého na druhé miesto, kresťanskí demokrati z Únie CDU/CSU by teraz získali 26 percent, Zelení 23. Na čisto hypotetickú otázku, koho by Nemci volili za kancelára, padla Baerbocková na 24 percent, Laschet si polepšil na 19 percent a tretí „kandidát na kancelára“, skúsený sociálnodemokratický harcovník Olaf Scholz stagnuje na 14 percentách. Bol to ale práve minister financií Scholz, s ktorým priemerná rečníčka Baerbocková prehrala jeden z prvých televíznych „kancelárskych duelov“.





Najnovšie autorské články