So statusom zahraničného agenta musia od tohto roka bojovať viaceré ruské médiá. Osud VTimes naznačuje, že pre mnohé sa toto označenie stane osudným.

Spravodajský portál VTimes vo štvrtok vyhlásil, že jeho podnikateľský model bol zničený v okamihu, keď ruské ministerstvo spravodlivosti minulý mesiac pridalo dánsku neziskovku Stichting 2 Oktober, ktorá vlastnila doménu VTimes, na zoznam zahraničných agentov.

Redakcia VTimes uviedla, že jej základné zdroje financovania, inzerenti a partneri, sa po krátko po jej označení za zahraničného agenta hromadne stiahli. „Inzerenti a partneri nevedia, ako spolupracovať so zahraničným agentom, a my im to nemôžeme mať za zlé,“ píše sa v oficiálnom vyhlásení portálu. Dodatočným problémom vyplývajúcim z nálepky zahraničného agenta sa stala skutočnosť, že s VTimes odmietli naďalej spolupracovať zdroje a respondenti nielen z prostredia štátnej správy, ale aj biznisu, analytickej a akademickej obce.

Redakcia uviedla, že skúmala sedem možností, ako efektívne fungovať a pokračovať s označením zahraničného agenta, no žiadna sa neukázala ako životaschopná. Pri každej z nich by zamestnanci portálu mohli čeliť pokutám, trestným stíhaniam a väzeniu.

„Keď sme minulý rok spustili VTimes, oznámili sme, že nevytvárame propagandistický nástroj, ale kvalitné, nezávislé médium a platformu na bezplatnú výmenu konštruktívnych názorov. […] A dnes hrdo hovoríme: Dokázali sme to! Sami sme sa však presvedčili, že úrady nepotrebujú profesionálne médiá, ktoré nie sú kontrolované vládou,“ píše sa ďalej vo vyhlásení. Hoci redakcia nespresnila, čo bude s jej zamestnancami, zdôraznila, že opustením projektu „sa nevzdávajú svojich princípov a neopúšťajú svoju profesiu“. Portál by mal oficiálne skončiť svoju činnosť 12. júna, teda v Deň Ruska.

Korene vzniku VTimes siahajú do marca 2020, keď sa šéfredaktorom etablovaného ruského ekonomického denníka Vedomosti stal Andrej Šmarov, ktorého začali redaktori krátko po jeho nástupe obviňovať z prokremeľskej cenzúry. Už v polovici júna opustilo Vedomosti celé vedenie a väčšina novinárov, ktorí na jeseň spustili crowdfundingovú kampaň a založili VTimes. Nový ruskojazyčný portál následne nadviazal úzku spoluprácu s anglojazyčným ruským denníkom Moscow Times, ktorý mal na svojich stránkach odkaz priamo na nový portál.

Na zánik VTimes medzitým reagovala ruská vláda. „Masmédiá, hlavne naše nové, rýchlo vznikajú a rýchlo zanikajú. Je to opakujúca sa história a neustály proces. Samozrejme, je vždy smutné, keď sú novinárske kolektívy nútené skončiť svoju prácu. Nepochybujeme však o tom, že talentovaný kolektív novinárov si vždy nájde miesto,“ vyhlásil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zákon o zahraničných agentoch

Krátko pred VTimes, ešte 23. apríla, sa na zoznam zahraničných agentov dostal najvýznamnejší ruský spravodajský portál Meduza. Podľa vlastného vyjadrenia sa okamžite po získaní nelichotivej nálepky dostal tiež do problémov, pričom čeliť musí trom hlavným prekážkam.

Prvou z nich je skutočnosť, že oznam o štatúte cudzieho agenta musí mať na každej jednej stránke vrátane miest, kde býva zverejňovaná reklama. Tá bola pri pôvodnom obchodnom modeli pre Meduzu hlavným zdrojom príjmov.

Druhou hrozbou je skutočnosť, že všetci autori, ktorí píšu pre Meduzu, môžu byť označení za individuálnych zahraničných agentov. V takom prípade budú musieť odovzdávať daňové priznanie na ruské ministerstvo spravodlivosti, pričom za chyby im môže hroziť vysoká pokuta, až obvinenie z trestného činu.

Nemenej dôležitým dosahom opatrenia je stigma, ktorú prináša označenie za zahraničného agenta. Spôsobuje horší dostup nielen k inzerentom, ale aj k zdrojom a expertom, ktorí často nechcú mať s takto označeným médiom nič spoločné. Práve táto skutočnosť značne prispela aj k zániku VTimes. Meduza na vzniknutú situáciu reagovala zmenou obchodného modelu, pričom reklamu ako hlavný zdroj príjmov sa snaží nahradiť dobrovoľnými príspevkami od čitateľov.

Ruská vláda prijala prvý zákon o zahraničných agentoch ešte v roku 2012. Aktívne ho začala vynucovať až vo februári 2013. „Akékoľvek priame alebo nepriame zasahovanie do našich vnútorných záležitostí, akýkoľvek nátlak na Rusko alebo našich spojencov a partnerov sú neprijateľné,“ vyhlásil vtedy Vladimir Putin.

Pojem zahraničný agent v Rusku vyvoláva veľmi negatívnu asociáciu ešte z čias studenej vojny. Zákon už v roku 2012 kritizovali v Rusku a v zahraničí ako nástroj na potláčanie opozičných skupín, ktorý navyše porušuje ľudské práva. Zástancovia zákona poukazujú okrem iného na jeho údajnú podobnosť s americkým zákonom o lobistoch v službách zahraničných štátov. Podobnú zákonnú úpravu má aj Izrael. Zákon od jeho prijatia v Rusku opakovane sprísňujú.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.