Päťnásobný izraelský premiér a líder pravicovej strany Likud Benjamin Netanjahu po vyše dvanástich rokoch vládnutia končí vo funkcii. Opozícii sa po dlhých rokovaniach podarilo na poslednú chvíľu dohodnúť sa na novej vláde. Premiérov bude mať dvoch. Vystriedať by sa mali v polovici štvorročného funkčného obdobia. V osemčlennej koalícii, ktorej súčasťou má byť prvýkrát aj arabská strana, to však nebudú mať ľahké.

„S hrdosťou vám môžem oznámiť, že sa mi podarilo úspešne sformovať vládu,“ napísal exminister financií a líder izraelskej opozičnej strany Ješ Atid (Budúcnosť existuje) Jair Lapid v správe prezidentovi Reuvenovi Rivlinovi.

Lapidovi sa podarilo s opozičnými partnermi dohodnúť až v stredu (2.6.) pol hodiny pred polnocou miestneho času. Do vypršania mandátu na sformovanie nového kabinetu zostávalo už len niečo vyše pol hodiny. Vládu sa tak podarilo doslova zlepiť na poslednú chvíľu.

Lapidova koalícia ukončí vládu dlhoročného pravicového premiéra Benjamina Netanjahua, ktorému sa po marcových voľbách nový kabinet zostaviť nepodarilo, i keď jeho Likud voľby vyhral. Strana Ješ Atid skončila vo voľbách do Knesetu (izraelského parlamentu) druhá.

Zostavenie vlády bez Likudu označil premiér Benjamin Netanjahu za podvod na voličoch. Brat jeho ženy Sáry Hagaj Ben-Arci označil niektorých opozičných politikov za zradcov židovského národa.

Benjamin Netanjahu. Foto: TASR/AP

Izraelské dvojvládie

Voľby z 23. marca boli v Izraeli v poradí už štvrté za uplynulé dva roky. Ak by sa terajšej opozícii nepodarilo dohodnúť sa na sformovaní novej vlády, čakali by Izraelčanov ďalšie predčasné voľby. K striedaniu moci by malo v židovskom štáte dôjsť približne o desať dní, teda v polovici júna.

Kľúčovým koaličným partnerom Jaira Lapida v novej vláde bude bývalý Netanjahuov spojenec, exminister obrany a líder v porovnaní s Netanjahuom radikálnejšej pravicovej strany Jamina (Pravica) Naftali Benet. Práve s ním sa má Lapid v premiérskom kresle vystriedať. Benet by mal kabinetu šéfovať prvé dva roky a potom by ho mal vystriedať líder strany Ješ Atid.

„Sľubujem, že táto vláda bude pracovať v záujme všetkých izraelských občanov, tých, ktorí za ňu hlasovali, i tých, ktorí tak neurobili. Bude rešpektovať svojich oponentov a robiť všetko, čo bude v jej silách, aby zjednotila a spojila všetky časti izraelskej spoločnosti,“ vyhlásil Lapid na Twitteri.

Krehká väčšina a rôznorodosť koalície

Nová koaličná vláda má však v Knesete len veľmi tesnú väčšinu a je navyše spojením veľkého množstva malých či stredne veľkých politických subjektov. Navyše s rozličnými politickými programami. Spája ich najmä boj proti doterajšiemu premiérovi Netanjahuovi, ktorý bol najdlhšie slúžiacim premiérom v dejinách Izraela. Krajinu dokázal polarizovať a mobilizovať tak, že z toho politicky ťažil.

Popri Lapidovej strane Ješ Atid a Benetovej Jamine je súčasťou novej koaličnej vlády aj centristický blok Modrá a biela pod vedením izraelského ministra obrany Bennyho Gantza, ktorý vo funkcii vystriedal práve Beneta. Obaja mali s Netanjahuom vo vláde spory.

V novom izraelskom kabinete budú aj ľavicovo-progresívni Meretz a Strana práce. Súčasťou koalície je však aj nacionalistická strana Yisrael Beitenu (Izrael náš domov) exministra obrany Avigdora Liebermana. Ďalej je tu pravicová strana Nová nádej, ktorá sa pod vedením bývalého ministra školstva Gideona Saara odtrhla od Netanjahuovho Likudu.

Súčasťou izraelskej vlády by sa po prvý raz v histórii mala stať aj malá strana s názvom Ra’am (Zjednotená arabská kandidátka) zastupujúca záujmy izraelských Arabov. Novú vládnu koalíciu tak bude tvoriť až osem strán naprieč celým politickým spektrom. Už len to môže priniesť vážne spory.

Zaujímavé bude tiež sledovať, ako bude arabská populácia v Izraeli reagovať na účasť ich strany vo vláde s politikmi, ktorí sú radikálnejší ako Netanjahu. Zvláštnu príchuť tomu pridá to, že po poslednej vojne medzi Hamasom a Izraelom, sa Hamas cíti byť lídrom všetkých palestínskych Arabov, nielen tých z Gazy. Jedným z cieľov nedávnej ofenzívy Hamasu proti Izraelu bolo, aby aj ostatní Arabi, či už na Západnom brehu alebo v štáte Izrael, považovali Hamas za svojho zástupcu. Účasť Zjednotenej arabskej kandidátky ide proti tomuto cieľu Hamasu, uvidíme, čo to bude znamenať.

Kto sú budúci izraelskí premiéri

Ten, kto sa nazdáva, že vďaka strane zastupujúcej záujmy 21-percentnej menšiny izraelských Arabov sa zmení postoj židovského štátu napríklad voči výstavbe na okupovaných palestínskych územiach, je na omyle.

Exminister obrany a líder nacionalistickej Pravice Naftali Benet sa netají tým, že by najradšej anektoval celý Západný breh, kde podľa ľudskoprávnych organizácií prebieha nelegálna výstavba izraelských osád na Palestínskych územiach.

Napríklad v rozhovore z roku 2013 sa Benet vyjadril, že spraví všetko, čo bude v jeho silách, aby Palestínčania nikdy nemali svoj vlastný samostatný štát. Známe sú aj jeho vyjadrenia o tom, že teroristi by mali byť zastrelení. Reagoval tak na prepustenie palestínskych väzňov. Ochrancov ľudských práv pobúril aj jeho starší výrok: „Už som v živote zabil množstvo Arabov a to nie je žiaden problém.“

Líder nacionalistickej strany Pravica a exminister obrany Naftali Benet. Foto: TASR/AP

Benet je multimilionár, jeho rodičmi sú americkí Židia, v izraelskej politike nie je nováčikom. Okrem ministerstva obrany viedol už aj rezorty školstva, financií či náboženských otázok. Teraz z neho bude na dva roky premiér.

Jair Lapid, predseda strany Ješ Atid, ktorá skončila vo voľbách druhá, by mal vystriedať Beneta až v druhej polovici volebného obdobia. 57-ročný politik je pôvodnou profesiou herec, novinár, spisovateľ a televízny komentátor.

V roku 2012 založil Lapid politickú stranu Ješ Atid, s ktorou už v januári 2013 kandidoval v predčasných parlamentných voľbách. Strana mala prekvapivý úspech a so ziskom 19 poslaneckých mandátov sa stala druhou najväčšou v Knesete. Následne sa stala súčasťou vlády Benjamina Netanjahua, v ktorej Lapid získal post ministra financií. V decembri 2014 ho však premiér zbavil funkcie. Ako dôvod vtedy uviedol neustále napádanie vládnej politiky zo strany Lapida.

Bibi sa len tak nevzdá

Obaja budúci izraelskí premiéri boli súčasťou vlády, proti ktorej sa postavili, a podľa izraelských analytikov teraz Netanjahu urobí všetko pre to, aby ich nový kabinet nezískal dôveru v parlamente. Využiť chce všetky politické kľučky. Najmä fakt, že Benetovej Pravici sa nepozdáva koaličné spájanie sa s ľavičiarmi a už vôbec nie s arabskou stranou Ra’am.

Pripomeňme, že Netanjahuov Likud má v 120-člennom a veľmi rozdrobenom Knesete aj po voľbách ešte stále 30 kresiel a je najsilnejšou parlamentnou stranou. Okrem toho má premiérova strana v zákonodarnom zbore najmenej troch spojencov v podobe ďalších nábožensky a nacionalisticky orientovaných strán.

Benjamin Netanjahu sa počas dvanástich rokov nepretržitého vládnutia stal nielen najdlhšie slúžiacim premiérom Izraela, ale tiež postavou, ktorá polarizovala spoločnosť doma aj v zahraničí. Čelil i obvineniam z brania úplatkov či sprenevery.

Prvýkrát sa stal premiérom ešte v roku 1996. O tri roky neskôr ho však vo voľbách porazil Ehud Barak a Netanjahu sa na čas stiahol z politického života. Už v roku 2002 však sedel vo vláde Ariela Sharona na poste ministra zahraničných vecí a rok nato zase presedlal do funkcie šéfa izraelského rezortu financií.

Vedenie Likudu Netanjahu znova prevzal v roku 2005. O štyri roky neskôr sa stal opäť premiérom Izraela a funkciu si udržal až doposiaľ. Krajinu však po pandémii nezanecháva vôbec v dobrom stave. Izraelský vládny dlh sa vlani vyšplhal na vyše 72 percent (oproti 60 percentám v roku 2019). Výrazne poskočil aj deficit. Z 3,7 percenta v roku 2019 na vlaňajších 11,6 percenta. Navyše aj naďalej zostávajú otvorené otázky okolo výstavby židovských osád na palestínskych územiach, pričom napätie medzi pásmom Gazy a Izraelom je najvyššie za uplynulé roky.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.