Sociálne siete by mali buď úplne prestať s cenzúrou založenou na politických či ideologických predsudkoch, alebo uplatňovať rovnaký štandard na všetko.

Sociálne siete rozbehli masívnu cenzúru príspevkov týkajúcich sa údajných volebných podvodov, pochybností v oblasti medicíny, očkovania, čohokoľvek od exprezidenta Donalda J. Trumpa, kritiky hnutia Black Lives Matter, pochybností o transgenderových aktivitách, zmeny klímy, prejavov nenávisti a ďalších údajne politicky nekorektných tweetoch a postoch.

V tom istom čase tu máme otvorené pole pôsobnosti pre antisemitizmus, antisionizmus a dvojitý štandard vo veciach týkajúcich sa židov.

Takáto kombinácia – cenzúra mnohého, ale nie antisemitizmu – vysiela mrazivé posolstvo: Ak sú niektoré veci cenzurované, pretože sú nepravdivé, potom veci, ktoré cenzurované nie sú, museli prejsť nejakým testom pravdivosti. Potom aj hashtag #HitlerMalPravdu, ktorý bol na sociálnych sieťach tisíckrát zverejnený, musí byť pravdivý.

Podobne musia platiť aj tisícky tweetov a facebookových statusov, podľa ktorých je Izrael genocídny, nacistický štát úmyselne vraždiaci deti. Takéto antisemitské výroky preto musia spĺňať „komunitné štandardy“ rôznych sociálnych médií.

Toto je hlavný problém selektívnej cenzúry. Keď nič necenzurujete, nič neschvaľujete. Keď cenzurujete, implicitne schvaľujete niečo, čo ste necenzurovali.

Riziká selektívnej cenzúry môže osvetliť príklad z histórie. V čase, keď Sovietsky zväz rozhodoval o tom, čo sa mohlo a nemohlo čítať, zriadil organizáciu na rozhodovanie o politickej korektnosti Glavlit (Glavnoje upravlenije po delam literatury i izdateľstv – Hlavná správa záležitostí literatúry a vydavateľstiev). Ľudia často zabúdajú, že samotný koncept politickej korektnosti vymyslel Stalinov Sovietsky zväz.

Raz som v Európe diskutoval so sovietskym právnikom na tému antisemitizmu. Publiku som ukázal príklady antisemitských materiálov vydaných v Sovietskom zväze. Môj oponent ma prekonal: ukázal neonacistický materiál vydaný v USA, ktorý bol omnoho horší. Vyzeral byť veľmi spokojný. Potom som zdvihol materiál uverejnený v Sovietskom zväze a požiadal som ho, aby prečítal, čo sa píše v spodnej časti. Pochopil, čo žiadam, a odmietol to urobiť. Spravil som to teda za neho: „Schválené Glavlitom.“ Potom som prečítal, čo bolo na spodnej časti materiálu rozširovaného v Spojených štátoch. Stálo tam: „Vydané Nacistickou stranou USA.“

Publikum to pochopilo. Debatu som vyhral. V Spojených štátoch žiadna vládna inštitúcia necenzuruje ani neschvaľuje, čo je možné publikovať. Iba Nacistická strana bola zodpovedná za nenávisť, ktorú rozširovala. Zatiaľ čo v Sovietskom zväze bola za publikovaný antisemitský materiál zodpovedná samotná vláda. Bol to celkom rozdiel.

To isté sa rýchlo udomácňuje na sociálnych sieťach. Pokiaľ to boli platformy, na ktorých sa zverejňovalo všetko okrem nelegálnych materiálov, nebolo možné pripísať im zodpovednosť za nič, čo na nich bolo zverejnené. Preto boli zvýhodnené článkom 230 [§ 230 zákona č. 47 Zbierky zákonov USA, pozn. prekl.], ktorý ich oslobodil z ohovárania. Nemôžete byť zodpovední za ohováranie, ak nekontrolujete to, čo sa zverejňuje na vašej platforme.

Teraz sa však spoločnosti vlastniace sociálne siete rozhodli stať sa „Glavlitom“ a zverejňovať len taký materiál, o ktorom sa predpokladá, že je pravdivý a spĺňa ich komunitné štandardy. Podobajú sa viac bývalému Sovietskemu zväzu než Spojeným štátom v zmysle Prvého dodatku Ústavy.

Týmto textom nevyzývam na cenzúru antisemitských tweetov. Vyzývam sociálne siete, aby prestali cenzurovať prejavy na základe kritérií predpokladanej pravdivosti, „komunitných štandardov“ a iných podobne sporných kritérií, ktoré sú predmetom politických, ideologických a iných predsudkov. Žiadam len cenzúru takých materiálov, aké už zakazuje zákon.

Ak však sociálne siete zotrvajú vo vykonávaní cenzúry, musia na všetko uplatňovať jednotný štandard. Nemôžu vyňať antisemitizmus a nepravdivé tvrdenia o štáte židovského národa a pripúšťať podobné „polopravdy“.

Ak to budú robiť, budú zodpovední za podporovanie svojej veľkej lži: že všetko, čo nescenzurujú, musí byť pravda. Taká je dilema benevolentného cenzora.

Súčasné sociálne siete majú horšie z oboch svetov: cenzurujú materiál, ktorý nie je nebezpečný ani nutne nepravdivý, a následne povoľujú materiál, ktorý je súčasne veľmi nebezpečný a preukázateľne nepravdivý.

Alan M. Dershowitz
Autor je emeritný profesor práva na Harvard Law School a autor mnohých kníh.

Pôvodný text: How Social Media Validates Anti-Semitism by Censoring Everything but Anti-Semitism. Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.