Takzvané bezpečnostné previerky sudcov nemožno oddeliť od preskúmavania majetkových pomerov sudcov. To, že to bolo zverené do kompetencie súdnej rady, je krok správnym smerom, vraví profesor ústavného práva Ladislav Orosz v rozhovore pre Štandard.

V parlamente sa prerokováva tzv. súdna reforma, ide o sériu zmien a doplnení ústavy, de facto najväčší zásah do našej ústavy od vstupu do Európskej únie. Rozprávali sme sa o týchto zmenách s bývalým sudcom Ústavného súdu SR Ladislavom Oroszom.

Začnime témou, o ktorej sa aktuálne hovorí: Ústavný súd má prísť o kompetenciu posudzovať ústavnosť ústavných zákonov. Váš názor – myslíte si, že ústavnému súdu prináleží kompetencia rozhodovať o súlade ústavných zákonov s ústavou?

Nie je to vo svete vôbec tradičné. V niektorých krajinách majú ústavné súdy právomoc rozhodovať o súlade procesného postupu, ktorý viedol k vydaniu ústavného zákona, respektíve novely ústavy, ale nie z obsahového hľadiska. Je pravda, že Ústavný súd SR nie je jediný, ktorý prelomil túto zásadu cez svoju judikatúru, ale toto rozhodnutie nášho ústavného súdu považujem za jedno z najradikálnejších, ktoré existuje v Európe a vo svete.

Ďalšia zmena sa týka vzniku Najvyššieho správneho súdu. Prečo je potrebná nová inštitúcia, aké sú výhody a nevýhody?

Nepochybne má výhody. Napríklad ide o to, že určitá časť sudcov bude špecializovaná na správnu agendu, ktorá sa stále rozširuje v podmienkach právneho štátu, je iná ako veci občianskoprávne, trestnoprávne a obchodnoprávne, ktoré majú všeobecné súdy. Navyše v našich podmienkach má ústavný súd v kompetencii viacero vecí, ktoré v iných krajinách rozhodujú práve správne súdy. Myslím si preto, že to má opodstatnenie. Zložité bude to, aká bude potom presne vymedzená jeho kompetencia na ďalšie veci, ktoré s tým súvisia.

Zavádzajú sa tiež nové pravidlá pre majetkové previerky sudcov či uľahčenie ich odvolávania. Pomôže to väčšej disciplíne v súdnictve? Chýba vám v tomto ohľade nejaké ustanovenie?

Novela ústavy prináša v tomto smere určitý mechanizmus, ktorý je podľa mňa už teraz v súlade s ústavou. To riešenie, o ktorom rozhodoval Ústavný súd SR, bolo minimálne v napätí s ústavou a do istej miery opodstatňovalo rozhodnutie ústavného súdu z roku 2014, v ktorom rozhodol o nesúlade časti ústavy s časťou, ktorá sa týkala práve previerok sudcov. Tieto takzvané bezpečnostné previerky sudcov nemožno oddeliť od preskúmavania majetkových pomerov sudcov. To, že to bolo zverené do kompetencie Súdnej rady, je krok správnym smerom, pretože Súdna rada je uspôsobená na takéto veci. Samozrejme, bude potrebné uvažovať o jej profesionalizácii. Respektíve vytvorení širšieho aparátu ľudí, ktorí budú organizačne nápomocní činnosti súdnej rady.

Nemôže skrátenie funkčného obdobia ústavných sudcov na polovicu prispieť k nestabilite justície?

To riešenie, ktoré je v novele ústavy navrhované, je v každom prípade dosť krkolomné. Na druhej strane, účel tejto úpravy, ktorý smeruje k tomu, aby väčšina sudcov nebola volená jednou politickou garnitúrou, jednou aktuálnou parlamentnou väčšinou, je správny. Domnievam sa však, že sa dalo uvažovať aj o iných riešeniach, ako je to, ktoré je momentálne na stole a o ktorom rozhoduje parlament.

Nie je vekový cenzus u sudcov diskriminačný?

Čo sa týka vekového cenzu pre sudcov, je to status, ktorý je štandardný ako v mnohých zahraničných demokratických štátoch, takže v tom nevidím až taký problém. Dôležité je to, aby sa stanovila naozaj optimálna hranica aj vzhľadom na demografický vývoj, aj vzhľadom na skutočnosť, že pred 15-20 rokmi bol 60-ročný človek už naozaj na odchode do dôchodku, no dnes je situácia iná. Osobne sa domnievam, že oproti tomu návrhu, ktorý je obsiahnutý v novele ústavy, by sa dala hranica ešte zvýšiť niekde na hranicu 68 až 70 rokov. U sudcov ústavného súdu je to ešte diskutabilnejšie, pretože funkcia ústavného sudcu má predsa len trochu inú povahu. Sú tam veľmi dôležité práve skúsenosti, ktoré tá osoba nadobudla počas svojej právnickej kariéry, ale tiež si myslím, že rozumné, racionálne stanovenie vekovej hranice by mohlo prichádzať do úvahy. Zabránilo by to tomu, aby väčšina sudcov bola vo veku, ktorý už prekračuje aktívny vek.

V minulosti ste poukazovali na problém súdneho aktivizmu na Ústavnom súde SR. Považujete tento problém za vyriešený novým personálnym zložením? Alebo by bolo potrebné ho riešiť aj nejakým iným spôsobom?

To, či je súd až príliš aktivistický alebo nie, to závisí vždy od personálneho zloženia sudcov. Normatívnym spôsobom sa to pri výbere sudcov nedá regulovať.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0