Únik koronavírusu z laboratória = hoax! Zrazu nie, vyznávači zaručenej pravdy mažú titulky

Tím WHO skúmajúci pôvod COVID-19 navštívil wuchanský Inštitút virológie Inštitút virológie v čínskom meste Wu-chan. Foto: TASR/AP

Ešte pred rokom bol naratív v drvivej väčšine zahraničných a slovenských médií jasný. Koronavírus sa v Číne preniesol zo zvieraťa na človeka a odtiaľ do celého sveta. Ktokoľvek hovoril o úniku vírusu z laboratória, vyslúžil si nálepku konšpirátora. Facebook aj americké médiá však zrazu otáčajú.

Vírus, ktorý spôsobil svetovú pandémiu a zmenil život celej planéte. Najmenej 3,5 milióna ľudí prišlo o život, v skutočnosti, keď zoberieme do úvahy napríklad podhodnotené štatistiky z Indie, je ich však zrejme viac. Státisíce ďalších ochoreli, niektorí majú dlhodobé následky. Ostatní sme si museli pretrpieť karanténu, zákaz vychádzania a iné obmedzenia.

Ľudia si logicky začali klásť otázku, odkiaľ sa vírus vzal. Najčastejšie zaznievalo vysvetlenie o prenose z netopiera či iného zvieraťa predávaného na trhu v čínskom meste Wu-chan, na človeka. Rovnako je pravdou, že mnoho vedcov čisto laboratórny, umelý pôvod vírusu spochybňovalo.

Bývalý prezident USA Donald Trump, naopak, hovoril o úniku vírusu z Wuchanského inštitútu virológie (WIV). Iste, Trump mal na konte rozličné kontroverzné vyhlásenia a USA sa počas jeho vlády dostali do akejsi studenej vojny s Čínou.

Úniky patogénov z laboratórií sa dejú

Pravdou však je, že vo WIV je laboratórium na výskum koronavírusov, roky sa tam s nimi manipuluje a ľudský faktor môže zlyhať. K úniku patogénov z laboratórií jednoducho dochádza.

Známy je prípad v sovietskom Sverdlovsku v roku 1979. Pri meste sa rozšíril veľmi nákazlivý, ale zároveň zriedkavý antrax. Oficiálne zomrelo takmer 70 ľudí a mnoho zvierat, reálne čísla však boli asi vyššie. Sovietsky režim vtedy vážnu udalosť vysvetľoval konzumáciou nakazeného mäsa. Americké úrady však dospeli na základe mapy nakazených k záveru, že spóry antraxu odfúkol vietor z neďalekého vojenského laboratória a v pomerne presne ohraničenej oblasti nakazil ľudí i zvieratá.

Po 40 rokoch sme v situácii, keď vidíme, že patogén sa rozšíril v meste, kde sídli laboratórium zamerané na výskum koronavírusov. Je opodstatnené predpokladať, že z neho mohol uniknúť a vôbec to nemusí znamenať, že bol umelo vytvorený.

Po prvé, ktorý štát by sa v takejto situácii priznal k vyvolaniu pandémie? Po druhé, Čína nie je demokratický režim, podobne ako Sovietsky zväz, transparentnosť jej nie je vlastná a bolo by pochopiteľné, že pravdu zapierala. Po tretie, misia Svetovej zdravotníckej organizácie síce (WHO) vyšetrovala na mieste, ale čínska strana ukázala len to, čo chcela. Šéf WHO uviedol, že medzinárodný tím vyšetrovateľov mal počas pôsobenia vo Wu-chane problémy s prístupom k údajom.

Kritické myslenie ustúpilo groupthinku

Keď si mesiace dozadu niekto dovolil písať o možnosti, že koronavírus unikol z laboratória, angažovaný novinársky kolega ho ihneď ostrakizoval a označil za konšpirátora a hoaxera. Zmienka o čínskom víruse bola rasizmom, hoci neskôr označovanie mutácií ako britské, juhoafrické či brazílske nikomu neprekážalo. Akékoľvek vybočenie z hlavného naratívu dávali na roveň Trumpovým bludom a výmyslom.

Ešte raz, nehovoríme o teórii o umelo vytvorenom víruse. Reč je o tom, že prírodný vírus mohol uniknúť z laboratória, teda že pripúšťame túto možnosť. Kriticky mysliaci človek by s takou vecou mal vedieť pracovať.

A zrazu sa ozval Trumpov nástupca a súper v boji o prezidentské kreslo Joe Biden. Poveril tajné služby, aby sa reálne zaoberali možnosťou, že koronavírus unikol z laboratória. Ozval sa aj Facebook. Po novom už nebude zmazávať príspevky týkajúce sa laboratórneho pôvodu covidu. Vedenie sa tak rozhodlo po stredajších výrokoch amerického prezidenta a nedávnej reportáži Wall Street Journalu. Trojicu zamestnancov WIV hospitalizovali už v novembri 2019, teda ešte pred oficiálnym začiatkom pandémie. Do tretice, New York Times napísal o tom, že a priori odmietanie teórie o úniku z laboratória môže byť omylom a zlyhaním mediálneho „gatekeepingu“ a skôr syndrómom skupinového myslenia (groupthink).

Americké médiá už menia spätne titulky i články, laboratórny únik už viac neoznačujú za „vyvrátený hoax“, ale ako jednu z možností, hoci menej pravdepodobnú. Niektoré to priznajú, iné menia titulky manipulatívne, bez upozornenia.

Trump je z úradu preč, Biden s teóriou laboratórneho úniku aktívne pracuje a zvučné značky americkej tlače menia titulky. Ako zareagujú slovenskí mediálni osvietenci? Spomeňte si na to nabudúce, keď vás bude niekto oduševnene poučovať o fake news a pri akomsi príspevku na Facebooku bude svietiť upozornenie, že môže ísť o nepravdivú správu.


Ďalšie články