Kým svetové mocnosti ako Spojené štáty americké či Rusko dlhodobo znižujú svoje zásoby jadrových zbraní, Čína ide opačným smerom. Túto tendenciu možno badať aj z vyjadrení médií, ktoré patria priamo pod čínsku komunistickú stranu.

Koncom mája zverejnil portál Global Times, ktorý vydávajú vládne noviny People’s Daily, text o čínskej stratégii proti USA. Tá má spočívať v odstrašení soka vo forme prevahy v jadrovom arzenáli, na čom vraj Čína musí aktívne pracovať. Tak píše editor Chu Si-ťin.

„Musíme sa pripraviť na intenzívny boj medzi Čínou a USA. V takom prípade bude veľký počet rakiet Tung-feng-41, JL-2 a JL-3 (medzikontinentálnych balistických striel odpaľovaných z ponoriek) tvoriť základ našich strategických zámerov,“ píše Si-ťin a tvrdí, že jadrové zbrane Číny musia dosiahnuť takú kvantitu, aby sa americké elity „triasli“ len pri pomyslení na vojenský konflikt s Ríšou stredu.

Nie je to prvý raz, čo editor Global Times nabádal na posilňovanie čínskej jadrovej výzbroje. Spravil tak už minulý rok v máji, keď argumentoval, že Čína potrebuje väčší počet balistických striel, aby dokázala potlačiť americké strategické ambície voči Pekingu.

Neútočíme prví

„Milujeme mier a sľubujeme nepoužiť jadrové zbrane ako prví,“ napísal vtedy Si-ťin na čínskej sociálnej sieti Weibo. Reagoval tak na návrh bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa na kontrolu jadrových arzenálov.

Spojené štáty a Rusko majú od 90. rokov minulého storočia bilaterálnu dohodu START (dohodu o znížení počtu strategických zbraní). Tá bola obnovená v roku 2010 v Prahe pod názvom New START. Podľa dohody sa obe veľmoci zaviazali k znižovaniu počtu jadrových zbraní.

Trump počas svojho úradovania naliehal, aby sa rozširovanie týchto zmlúv zameralo aj na Peking. Experti už vtedy poukazovali na to, že je nanajvýš nepravdepodobné, aby Čína súhlasila s obmedzovaním svojej jadrovej zbrojnice.

Zapojme aj Peking

Súčasný prezident Joe Biden krátko po svojom zvolení predĺžil zmluvu New START s Ruskom, pričom USA opäť vyjadrili záujem o spoluprácu s Pekingom v tejto oblasti.

„Spojené štáty budú žiadať zapojenie Číny do obmedzovania jadrovej výzbroje a znižovania rizika. Verím, že sa Čína zapojí,“ uviedol začiatkom mája tohto roku americký veľvyslanec v Organizácii spojených národov v Ženeve Robert Wood.

Vzhľadom na súčasné nastavenie vládnej komunistickej strany, ktoré prezentujú cez vládne noviny typu Global Times, je nepravdepodobné, že Peking sa tak skoro stane treťou stranou v týchto medzinárodných dohodách.

Podľa správy amerického ministerstva obrany z roku 2020 plánuje Čína v najbližšom desaťročí zdvojnásobiť jadrovú výzbroj na približne 500 kusov hlavíc. To však nebude stále ani zďaleka stačiť na americký i ruský arzenál, ktorý sa sumárne odhaduje na viac ako 3 500 aktívnych jadrových hlavíc.  

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.