Odpočúvanie spojencov: Biden má čo vysvetľovať, bol do toho zapojený, vraví Snowden

Barack Obama, Joe Biden Joe Biden a Barack Obama. Foto: TASR/AP

Staršia kauza nabrala nový rozmer. USA pri rozsiahlom programe odpočúvania spojencov pomáhalo Dánsko. Joe Biden bol vtedy viceprezidentom. Teraz je hlavou USA a o dva týždne príde na summit NATO. Na špehovanie európskych politikov pred ôsmimi rokmi upozornil whistleblower Edward Snowden.

Pred ôsmimi rokmi naplnila titulky médií vážna kauza – americká Národná bezpečnostná agentúra (NSA) odpočúva európskych spojencov. Oznamovateľom (whistleblowerom) pokútnej praktiky bol Edward Snowden, počítačový expert, ktorý predtým pracoval pre NSA.

Program odpočúvania známy ako Operácia Dunhammer bol zameraný na nemeckých, francúzskych, nórskych a švédskych politikov. NSA mala prístup k telefonátom nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, vtedajšieho ministra zahraničných vecí Franka-Waltera Steinmeiera a ďalších vysokopostavených štátnych predstaviteľov. Išlo o spojencov v rámci NATO, respektíve štáty Západu.

Najnovšie odhalenia dánskych a nemeckých médií ukazujú, že NSA pri odpočúvaní aktívne pomáhala dánska tajná služba Forsvarets Efterretningstjeneste (FE). Potvrdili tým Snowdenove správy. USA mali v rokoch 2012 – 2014 v hľadáčiku telefón Angely Merkelovej. Sledovali telefonáty, textové správy aj četovacie aplikácie. Ku kontaktom sa dostali cez dánsku internetovú sieť a používali tajnú odpočúvaciu stanicu Sandagergardan neďaleko Kodane.

Kauza tým získala nový rozmer. Pri americkom špehovaní európskych politikov aktívne pomáhalo európske Dánsko. Pred dvoma týždňami ho navštívil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Pobúrené reakcie z Európy, ticho v USA

Nemecko a Francúzsko zastihli čerstvé správy na pravidelnom rokovaní ministrov oboch štátov, už 22. v poradí, ale poslednom v tandeme Macron – Merkelová.

„Toto nie je medzi spojencami prijateľné a už vôbec nie medzi európskymi partnermi. (…) Preto čakáme na úplné vysvetlenie. Požiadali sme dánskych a amerických partnerov, aby nám v súvislosti s týmito odhaleniami poskytli všetky informácie. Očakávame odpovede,“ uviedol Emmanuel Macron.

Súhlasila s ním Angela Merkelová. Pripomenula, že má k celej kauze rovnaký postoj ako pred ôsmimi rokmi a Dánsko ju ubezpečilo o dôkladnom vyšetrení celej záležitosti.

Dánska ministerska obrany Trine Bramsenová pre tamojší rozhlas povedala: „Systematické odpočúvanie blízkych spojencov je neprijateľné.“ Tamojšia tajná služba FE sa nevyjadrila.

Z USA reakcie neprišli žiadne. Ani z NSA, ani od ministerstva obrany, ani od prezidenta Joea Bidena.

Dánsky minister zahraničných vecí Jeppe Kofod (vľavo) a minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, 17. máj 2021, Kodaň. Foto: TASR/AP

Bol pri tom vtedy, je pri tom dnes

Nemecko pritom neskrývalo radosť po vlaňajšej volebnej porážke Donalda Trumpa. Berlínu sa okrem iného nepáčilo, že Trump rozhodol o stiahnutí 12-tisíc amerických vojakov z Nemecka. Argumentoval nedostatočnými výdavkami Nemecka, teda menej ako dve percentá HDP, na armádu.

Zvolenie Joea Bidena vyvolalo v Nemecku aj v EÚ pozitívnu reakciu s vidinou oteplenia transatlantických vzťahov. Do funkcie ministra obrana USA nastúpil Lloyd Austin, ktorý odsun vojakov zastavil a sľúbil príchod 500 ďalších. Nemecká ministerka Annegret Krampová-Karrenbauerová sa z kroku tešila a považovala ho za splnenie Bidenovho volebného sľubu. USA majú v Nemecku celkovo 35-tisíc vojakov.

Masívne odpočúvanie spojencov sa však neodohrávalo počas mandátu republikána Donalda Trumpa, ale za éry demokrata Baracka Obamu. Jeho viceprezidentom bol práve Joe Biden, ktorý sa pred polrokom stal jeho nástupcom.

V júni sa vydá na prvú zahraničnú cestu do Európy. Najprv do Spojeného kráľovstva, kde bude o desať dní summit siedmich priemyselne najvyspelejších štátov sveta (G7). Na 14. júna je v Bruseli naplánovaný summit NATO.

V tejto súvislosti sa opäť ozval Edward Snowden, momentálne žijúci v Rusku. „Biden je dobre pripravený na všetko odpovedať počas návštevy Európy, pretože bol od začiatku v celom škandále zapletený. Mala by zaznieť výslovná požiadavka na úplné zverejnenie informácií od Dánska aj USA.“

Dva dni po summite NATO sa uskutoční prvé oficiálne stretnutie Joea Bidena v prezidentskom úrade s jeho ruským náprotivkom Vladimírom Putinom v Ženeve.


Ďalšie články