Sme v Indii, na základnej školy medzi problémovými deťmi z 9.F. Učiteľka Naina zmení život deťom aj sebe. Tento film je o prekonávaní vlastných nedostatkov a oplatí sa vidieť.

Ak sa povie Bollywood alebo indický film, väčšina z ľudí si predstaví hercov tancujúcich vo farebných šatách a pomalé tempo, zdĺhavý film. Nuž áno, indické filmy sú prevažne dlhšie než tie, na ktoré chodíme u nás do kina. Film, ktorý chcem predstaviť, je však trochu iný.

Témou sú problémoví študenti a motivujúci učiteľ, nič jedinečné, len databáza ČSFD ponúka podobných filmov až 22. Vo väčšine z týchto filmov mali problémy len študenti, učiteľ sa zdal akoby bezchybný. Vo filme Hichki má problém aj učiteľ, keďže trpí Tourettovým syndrómom. Snímka bola natočené podľa autobiografie amerického učiteľa Brada Cohena, ktorý trpí týmto syndrómom. Indovia spravili malú zmenu, do roly učiteľa vybrali ženu.

Tourettov syndróm je nervové a nervovopsychické ochorenie, charakteristickou črtou je prítomnosť početných zvukových i motorických tikov. Ľudia s týmto ochorením môžu mať problémy s viacerými vecami, napríklad nájsť si prácu, pri ktorej by im tieto tiky neprekážali. Podobný problém mala zo začiatku aj hlavná hrdinka príbehu Naina. Jej snom bolo byť učiteľkou. K tomuto povolaniu ju už v detstve motivoval riaditeľ na základnej škole, mala svoj sen aj chorobu súčasne.

Syndróm sa prejavil už, keď bola dieťa, takže ju odstrkovali nielen spolužiaci, ale aj učitelia. Až prišiel spomínaný riaditeľ a pomohol jej, ukázal ostatným, že Naina je inteligentné a šikovné dievča, má „len“ Tourettov syndróm a nemôže kontrolovať svoje zvuky a pohyby.

Stále nebolo všetko na dosah, na osemnástich školách ju odmietli, nakoniec je prijatá ako učiteľka práve v škole, kde sama študovala. India nie je len 1,5-miliardová chudobná krajina, je to aj štát s niekoľko stomiliónovou strednou triedou a mimoriadne bohatou elitou. Takou, pre ktorú naša časť Európy pôsobí trochu zaostalo. Aj s našim školstvom. A práve na takejto elitnej škole pre najlepších študentov z často veľmi bohatých rodín Naina učí. Ale dostane tú najhoršiu triedu, ktorá je na škole len vďaka projektu „Právo na vzdelanie“. Ide o 14 detí, ktoré pochádzajú z horších pomerov, nad ktorými už viacerí zlomili palicu.

Ako sa dnes hovorí, je to výzva. Naina sa nevzdá a chce deti nadchnúť a získať pre učenie. Riadi sa tým, že nechce byť len učiteľom, ktorý učí a skúša, ale aj sprevádza a chápe. Darí sa jej to dokonca zábavnou formou, ktorá nie je úplne totožná s osnovami.

Foto: Hichki/FB

Objavia sa problémy, jej pôsobenie zo začiatku nekomplikujú len deti z jej triedy, ale aj triedny učiteľ tej najelitnejšej triedy 9.A. Vadia jej metódy, komplikuje sa tým jej pobyt na škole. No Naina sa nechce vzdať.

Príbeh filmu nám nepredstavuje len prostredie v škole, ale zavedie nás aj k Naine domov. Vidíme problémový vzťah s otcom, ktorý sa nevie vyrovnať s jej chorobou. Škoda, že sa téme nevenovali viac, postava by bola vďaka tomu vykreslená bohatšie. Pravda, potom by film nemal dve, ale možno tri hodiny. A tým, že je kratší, akosi cítime, že bol robený aj pre export, že má Indiu zblížiť s Európou a západným svetom, riešia sa tu predsa aj naše témy.

Napokon Hichki bol úspešný vo viacerých kútoch sveta, je veľmi emotívny, aj s miestom pre humor. Atmosféru vytvára herecký výkon hlavnej hrdinky, ktorej hendikep a vysporiadanie sa so svojimi nedostatkami, je ústrednou témou filmu.

Práve to je odkaz tohto filmu, či už máme svoje postihnutie alebo iný problém, nemali by sme rezignovať, vzdať sa. A ani odsudzovať, treba chápať. Myslím si, že Hichki by mohol byť pre mnohých inšpiráciou, iným zase aspoň trochu priblíži Indiu, o ktorej teraz toľko počúvame.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.