Na pamätný pochod francúzskych katolíkov v Paríži zaútočili ľavicoví radikáli z hnutia Antifa. Na spomienkovej udalosti boli ľudia rôznych vekových kategórií od dôchodcov po mladé rodiny s deťmi. Jedného muža po útoku previezli do nemocnice.

Pripomienkovú udalosť organizoval pomocný parížsky biskup Denis Jachiet na počesť 49 kresťanov, ktorých zavraždili prívrženci socialistickej Parížskej komúny v roku 1871. Ako informuje denník Le Figaro, približne tri stovky veriacich sa zhromaždili na námestí Roquette, odkiaľ plánovali kráčať ku kostolu Notre-Dame des Otages.

Krátko po začiatku sa však pochod dostal do hľadáčika ľavicovo orientovaných okolostojacich. Tí začali na sprievod najprv pískať a pribúdali nadávky. Situácia sa vyhrotila, až keď procesia narazila na demonštrantov z radov komunardov – stúpencov Parížskej komúny.

Podľa prítomných skandovali heslá ako „celý svet neznáša ľudí z Versailleis“ či „smrť fašistom“. Po pár stovkách metrov pochod napadli maskovaní útočníci, podľa organizátorov z krajne ľavicového hnutia Antifa.

Šok i krv

Útočníci fyzicky napadli prítomných, ničili transparenty a brali ľuďom pamätné francúzske vlajky, na ktoré šliapali. „Hádzali na nás smetné koše, fľaše či dokonca drôtené ploty,“ uviedol organizátor. Zranenia utrpeli dvaja šesťdesiatnici, pričom jedného museli okamžite previezť do nemocnice pre poranenie hlavy.

Pochod mal minimálnu ochranku a prítomných bolo len pár policajtov. Podľa veriacich nebývali nikdy na udalostiach podobné problémy, čo vysvetľuje nízky počet mužov zákona. Radikálni ľavičiari prerušili procesiu a veriaci sa uchýlili do neďalekého kostola Notre-Dame de la Croix až do príchodu polície.

Podľa Jachieta boli mnohí prítomní v šoku, hlavne matky s deťmi. Útok na spomienkový pochod odsúdil i francúzsky minister vnútra Gerald Darmanin. „Sloboda náboženského vyznania musí byť v našej krajine umožnená bez hrozby násilia. Myslím na katolíkov Francúzska,“ napísal minister na sociálnej sieti Twitter.

Budovanie komunistického raja

Parížska komúna trvala dva mesiace v roku 1871, keď radikálni ľavičiari (komunisti a anarchisti) ovládli hlavné mesto Francúzska. Je to téma, ktorá dodnes rezonuje vo Francúzsku a vytvára vášne. Povstanie parížskej Národnej gardy proti centrálnej vláde malo od začiatku krvavý podtón.

Komunardi presadzovali zrovnoprávnenie žien a mužov, bezplatné školstvo a modernú sociálnu politiku. Zároveň navrhovali zrušenie štátu, polície aj armády či priamu účasť robotníkov na vedení podniku s cieľom „ukončiť vykorisťovanie ľudu“ a využívať kolektívny kapitál.

Jedným z plánov komúny bola i odluka cirkvi od štátu. Komunardi na to išli od podlahy a zastrelili parížskeho arcibiskupa a ďalších 23 kňazov. Komúna sa skončila takzvaným krvavým týždňom, počas ktorého prišli o život stovky vládnych vojakov a tisíce komunardov buď zahynuli v boji, alebo ich popravila štátna moc.

Kým pravica svojvôľu Parížanov odsudzuje, komunisti obdobie glorifikujú a považujú za prvý vážny pokus o presadenie svojich ideálov v praxi. Parížska komúna bola prvým pokusom o revolučnú vládu ľudu, do veľkej miery proletariátu, bez buržoázie a štátnej moci. Kritikou cirkvi, kapitalizmu a politického zriadenia mala blízko k ideálom Karla Marxa, ktorý jej venoval celú knihu.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.