Keď sa skončí vírusová kríza, spočíta nám, ako sme škrtili biznis

Udržiavať paralyzovaných podnikateľov nad vodou sa dá umelo len určitý čas. Koronakríza nám raz vystaví účet. Problém vyššej nezamestnanosť tlačíme pred sebou.

S nástupom epidémie na jar tohto roka, keď sa zatvárali prevádzky, prišla vláda s opatreniami na pomoc zamestnávateľom, podnikateľom.

Prvé rozhodujúce oparenie sa zacielilo na zamestnávateľov, ktorí prišli o tržby. Štát sa rozhodol, že zamestnanosť udrží za každú cenu. A tak začal firmám, ktoré o to požiadali, vyplácať na zamestnancov 80 percent ich hrubej mzdy. V praxi to znamenalo, že zamestnanec, ktorý ostal bez roboty, ale ponechali ho v pracovnom pomere, si zarobil 80 percent pôvodnej mzdy. Zamestnávateľovi ostala iba povinnosť platiť odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Druhá pomoc smerovala k živnostníkom a spoločnostiam s ručením obmedzeným s jedným členom. Tu štát kompenzoval stratu príjmov pevnou mesačnou sumou, ktorá sa odvíjala od toho, aký veľký prepad v príjmoch živnostníci zaznamenali. Úrady práce im vyplácali od 180 do 540 eur mesačne.

Po prekonaní nábehových problémov sa takáto pomoc dostávala k zamestnávateľom a živnostníkom plynule. Potvrdzujú to napríklad v spoločnosti MIP, ktorá podniká v Prievidzi a zamestnáva 20 ľudí. Od marca čerpali pomoc na udržanie pracovných miest, teda spomínaných 80 percent z hrubej mzdy na každého zamestnanca.

V spoločnosti  MIP si pochvaľujú dobrú spoluprácu s miestnym úradom práce, finančná pomoc prichádzala včas. Štátnu schému využívali až do jej vypršania, keď ju od novembra nahrádza nová. Podľa nej sa bude na zamestnancov preplácať 80  percent, ale tentoraz nie z hrubej mzdy, ale z celkových nákladov firmy na zamestnanca, teda vrátane odvodov.

V druhej vlne epidémie však podľa inštrukcií ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nebude firma komunikovať s blízkym úradom práce, ale priamo s ministerstvom. Toho sa v Prievidzi trochu obávajú.

Malé firmy v nevýhode

Podobne čerpali pomoc na ôsmich zamestnancov v jednej z bratislavských reštaurácií. Opäť to bolo bez väčších problémov. Štát si splnil to, čo sľúbil, a peniaze vyplácal. Tu sa však prejavil iný problém.

Bratislavská reštaurácia je maličká firma, vlastní ju firma s jedinou majiteľkou, ktorá je zároveň konateľkou. Na zamestnancov preklenovacie peniaze získali, ale to sa už netýka samej majiteľky. Tá na takúto pomoc nemala nárok. Čo to pre ňu znamenalo?

Táto podnikateľka, ktorá si nepraje zverejniť identitu, sa posťažovala, že sa dostala do ťažkej situácie. Firma si síce zachovala zamestnancov, ale ona sama sa dostala pre výpadok tržieb do ťažkej situácie. Čo s tým?

Najskôr siahla na úspory a vyčerpala ich. Potom požiadala banku, aby jej umožnila prečerpať účet, teda sa rozhodla zadlžovať. Potom to skúsila s firemným automobilom, snažila sa zmeniť lízingové podmienky na výhodnejšie, ale to sa už nepodarilo.

Tento príklad ukazuje, že štátna pomoc je cielená na zamestnancov, no zabúda sa na majiteľov firiem. Ak je firma veľká, má viac možností udržať svojich majiteľov nad vodou. V prípade mikrozamestnávateľov, ako je to v prípade bratislavskej reštaurácie, je to horšie.

Potvrdzuje to výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Serina. Pomoc sa podľa neho orientuje na väčšie firmy. Pre najmenších zamestnávateľov je mizivá. Uznáva, že takýto prístup je vecou stratégie štátu, ale upozorňuje, že práve malé firmy sú podhubím ekonomiky.

Živnostníkov dobiehajú odvody 

Ukazuje sa, že v pasci pomoci ostali práve tí najmenší zamestnávatelia. Zároveň sa to týka odvetví, ktoré sú najviac zasiahnuté, napríklad spomínaných reštauračných služieb alebo cestovného ruchu.

To je asi hlavná príčina, prečo napriek podpore zamestnancov firmy v gastrobiznise krvácajú. Podľa novembrového prieskumu Asociácie hotelov a reštaurácií až 47 percent podnikateľov v tomto odvetví avizuje, že bez ďalších záchranných opatrení najbližšie dva mesiace neprežije.

Živnostníci a jednoosobové spoločnosti sú na tom lepšie ako tí najmenší zamestnávatelia.  Štát ich vníma ako samozamestnávateľov a pomoc smeruje priamo k nim. Kým do októbra mohli v prípade najväčšieho prepadu tržieb získať maximálnu mesačnú pomoc vo výške 540 eur, od novembra sa zvyšuje na stropnú hodnotu až 810 eur.  

Z rozhovorov s viacerými živnostníkmi vyplýva, že mesačná pomoc im priteká pravidelne. Často to však nepostačuje ani na skromné prežívanie. Minimálne odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne sú tento rok na úrovni takmer 240 eur, čo sa blíži k polovici maximálneho príspevku, čo im do októbra poskytoval štát. 

Štát umožňuje odsunúť platenie odvodov či daní, to však tiež nie je riešenie. Prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov Vladimír Sirotka takéto niečo neodporúča, pretože odkladané platby raz bude treba tak či tak uhradiť. Ak sa nakopia, môže to byť ešte väčší problém.

Patálie s nájmami

Keďže veľa podnikateľov nepôsobí vo vlastných priestoroch, osobitným problémom počas epidémie sú prenájmy. Pre obe strany – prenajímateľov i nájomcov. Kým prví prichádzajú o príjmy od nájomcov, ktorí nedokážu po čiastočnom alebo úplnom zatvorení platiť, druhí, ak chcú prežiť, hľadajú spôsoby, ako znížiť platby za nájom.       

So špeciálnou schémou prišlo ministerstvo hospodárstva. Jej uplatnením sa straty mali rozložiť na prenajímateľa a nájomcu, pričom časť z nich v rámci pomoci vykrýva štát. Princíp je jednoduchý, jeho uplatnenie zložitejšie.

Spočíva v tom, že ak prenajímateľ odpustí nájomcovi 50 percent nájmu, toto odpustenie mu preplatí štát. Teda prenajímateľ nepríde o žiadne peniaze a nájomca zaplatí iba polovicu z bežného nájmu. Sú možné aj iné varianty, keď zľava nájomcu a kompenzácia štátu je menšia ako 50 percent, ale ten s polovičnou zľavou je nosný.

Táto schéma nie je zlá, potvrdzuje Serina, šéf Podnikateľskej aliancie Slovenska. Horšie je, že mnoho podnikateľov nepochopilo jej princípy. Mnohí prenajímatelia si opatrenie vysvetlili tak, že prídu o polovicu nájmu. Nájomcovia zas tak, že ich automatický čaká polovičná zľava, lebo 50 percent za nich zaplatí štát. Zlyhala vysvetľovacia kampaň, hovorí Serina.

Šéf malých podnikateľov Sirotka poukazuje na ďalší problém. Kompenzovanie strát z nájmov sa vzťahovalo na mesiace marec až máj  a podmienkou preplatenia bolo, že prevádzky ostali po verdikte vlády uzavreté. Podnikatelia si mylne vysvetlili, že pomoc môžu očakávať aj po otvorení, keď príjmy z ich prevádzok ostali naďalej obmedzené. Čo sa týka reštaurácií, museli dodržiavať obmedzujúce podmienky, napríklad zachovať dvojmetrové rozstupy medzi stolmi. 

Opäť možno povedať, že podnikatelia mali nedostatok informácií. Napokon, v roku čínskeho vírusu na Slovensku nejde o nič nové. Mnohí kritizujú, že informácií o opatreniach nie je dostatok alebo sa dajú len ťažko vyhodnocovať, lebo sa veľmi často menia.

Uspaná nezamestnanosť

Sme v strede, možno na zostupe druhej vlny pandémie. Štát prijal nové opatrenia. Ministerstvo práce zmenilo schému Prvá pomoc na Prvá pomoc plus. Tá je voči podnikateľom a zamestnancom veľkorysejšia.

Spomínali sme napríklad, že zamestnávatelia dostanú od novembra preplatenie 80 percent z celkových nákladov na zamestnanca, teda aj na platenie odvodov. Samozamestnávatelia, teda hlavne živnostníci, si budú môcť po novom požiadať o pomoc až do výšky 810 eur mesačne.

Dokedy bude takáto pomoc trvať a čo sa stane, ak sa skončí? Vláda počíta s tým, že bude biznis dotovať až do jarných mesiacov roka 2021. Ak by sa objavila ďalšia vlna pandémie, zrejme bude musieť svoje opatrenia opäť prehodnocovať. A bude musieť hľadať zdroje.

Z hľadiska vývoja nezamestnanosti za posledné mesiace sa ukazuje, že vládne opatrenia zaberajú. Hromadné prepúšťania sú zriedkavé, miera nezamestnanosti stagnuje na rovnakej úrovni, zhruba okolo 7,5 percenta. Z tohto pohľadu sa opatrenia na udržanie pracovných miest, pomenúvané nemeckým výrazom kurzarbeit, ukazujú ako úspešné.

Na druhej strane je tu riziko. Štátna pomoc je umelý zásah do trhu. Sirotka oceňuje vládne opatrenia, ale upozorňuje, že napokon je vždy na zamestnávateľovi, či sa rozhodne ponechať si zamestnanca s podporou štátu, alebo ho prepustiť. Napriek kompenzácii musí zamestnávateľ znášať časť nákladov, dopláca. Zamestnanec nepracuje, neprináša výkony. Navyše, podporený zamestnávateľ sa zaväzuje ešte dva mesiace, alebo v modifikovanej forme od novembra jeden mesiac, po skončení pomoci pracovníka ďalej zamestnávať.

Na to isté riziko upozorňuje Serina. Reálny stav nezamestnanosti sa zahmlieva. Až sa podpora jedného dňa skončí, potom uvidíme, koľko vlastne máme nezamestnaných. Či sú podporované pracovné miesta ozaj skutočné a udržateľné.