Klimaticky uvedomelá justícia slávi ďalší „úspech“. Pred mesiacom vyšiel zlomový rozsudok nemeckého ústavného súdu, ktorý spolkovej vláde v skratke povedané nariadil urýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov tak, aby bola po roku 2030 veľká časť cesty k vysnenej uhlíkovej neutralite už zdolaná. To bola inštrukcia pre politikov. V Holandsku zašiel minulý týždeň jeden okresný súd ešte ďalej a inštruuje súkromný biznis, konkrétne ropnú spoločnosť Shell (Royal Dutch Shell, RDS), k povinnosti znížiť svoje emisie už do roku 2030 o 45 percent.

Je to úplne iný stupeň nátlaku proti používaniu fosílnych palív, než keď nazelenalé investičné fondy nútia banky, aby už neprefinancovávali ťažbu fosílnych zdrojov. Tu sa tak deje súdnym nariadením, teda štátnym donútením. A je to krikľavejší prípad vynucovania, než keď súkromné firmy prinúti znižovať emisie oxidu uhličitého ich vláda. Tá je aspoň demokraticky zvolená, voliči ju teoreticky môžu potrestať v ďalších voľbách. V tomto prípade vnucuje reguláciu súkromnému podniku skupina aktivistov, konkrétne holandská pobočka medzinárodnej nátlakovej organizácie Friends of Earth.

Argumenty, ktorými dal Okresný súd v Haagu žalujúcim aktivistom za pravdu, sú neskutočné: Shell musí rešpektovať ľudské práva (v tomto prípade zrejme právo tých, ktorí si predstavujú, že sa vinou emisií usmažia zaživa, ak sa nebudú neustále sužovať klimatickým žiaľom). Podľa sudkyne Larisy Alwinovej je Shell, anglicko-holandská korporácia so sídlom tamtiež, determinovaná tým, že holandská vláda pristúpila tak ako všetky členské štáty EÚ k Parížskej klimatickej dohode z roku 2015. A že veľká korporácia aj v prípade, že „jej“ vláda sa k svojmu záväzku nepriznáva, má svoju „zodpovednosť nezávislú“ na vláde.

Revolučná logika, že súkromná firma ručí za záväzky vlády štátu, v ktorom sídli, ak je tá vláda náhodou pomalšia v napĺňaní svojich záväzkov, vedie sudkyňu Alwinovú ešte o krok ďalej: „Preto súd nariadil RDS, aby svojou korporátnou politikou zredukovala emisie skupiny Shell, ich dodávateľov a zákazníkov, o 45 percent.“ Základ sa vypočítava z množstva emisií z produktov Shellu za rok 2019. Čiže korporácia Shell dostane od sudkyne jedného okresného súdu príkaz zredukovať emisie tisícok, ak nie miliónov zákazníkov a spotrebiteľov po celom svete. Ako sarkasticky poznamenal dánsky štatistik a skeptický ekológ Bjørn Lomborg, bude to nakoniec znamenať, že „Shell predá o 45 percent menej a že zvyšok dodajú ostatní“.

Shell sa odvolal, čo však minulý týždeň nezabránilo ekoaktivistom sláviť „uznesenie, ktoré zmení svet“. Podľa monitoringu OSN čaká na súdoch v 38 štátoch sveta viac než 1 500 klimatických žalôb. Drvivá väčšina sa týka západných firiem a bude sa týkať v prvom rade západných zákazníkov a západných ekonomík. Špeciálnu rolu v dekarbonizácii priemyslu, v tomto masovom púšťaní si žilou, túži zohrať Európska komisia. Jej podpredseda Frans Timmermans už o šesť týždňov predstaví sériu legislatívnych návrhov, ktoré rovnako ako rozsudok jeho krajanky Alwinovej mieri k umelému predražovaniu našich životov.

Čo dodať, prídavné meno „prozápadný“ získava radikálne iný význam, než ako sme ho chápali oných šťastných tridsať rokov po Novembri.

Text vyšiel pôvodne na stránke Echo24.cz, vychádza so súhlasom redakcie.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.