Búrlivá „diskusia“ o Sputniku a problémy s vakcínou od AstraZenecy poslali do zabudnutia jeden starší problém s morálne kontaminovanými vektorovými vakcínami. Dnes nám vykúka už aj pragmatické riešenie. Budeme kontroverznú švédsku a ruskú vakcínu vôbec ešte potrebovať?   

Keď sa nedávno minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský pozrel na základné dáta a perspektívu prúdenia vakcín na Slovensko, zablikala mu v hlave červená kontrolka a urobil jedinú správnu vec: pozastavil očkovanie Astrou pre prvoočkovancov.

Išlo o logické rozhodnutie. V čakárni bolo v tom čase 680-tisíc ľudí pred druhou dávkou, z toho menej ako polovica čakala na Astru. V máji však malo prísť len 313-tisíc vakcín od menej spoľahlivého švédskeho dodávateľa a vzhľadom na to, že ešte v žiaden mesiac ich nedodal toľko, ako sľúbil, minister musel rátať s tým, že aj toto samo osebe hraničné číslo bude napokon len vodou v dlani.

Dnes už ale neriešime problém s nedostatkom vakcín, ale presne opačný. Samotné vakcíny od Pfizeru a Moderny k nám prúdia rýchlejším tempom, ako dokážeme očkovať, respektíve čoskoro narazíme na nový stav, že už ani nebude koho. Hoc dúfame, že vakcinačná ochota sa bude zvyšovať, a aj keby sa povolilo očkovanie detí, dilema okolo vakcín od AstraZenecy sa pomaly stáva zbytočnou, keďže prepočty dodávok a tempa očkovania naznačujú, že stále budeme mať na skladoch dosť tých ostatných.

Occamova britva teda nabáda: Načo riešiť dilemy objektívnych či subjektívnych obáv medicínskych rizík švédsko-britskej vakcíny, keď ju už možno ani nebudeme potrebovať?

Mladí ľudia už nepotrebujú Astru

Vzhľadom na udávané riziká Astry je otázne aj to, či vôbec ešte dáva v niektorých vekových skupinách medicínsky význam. Určite má význam pre starších ľudí, ako naznačujú aj nové pravidlá, podľa ktorých by AstraZeneca mala byť už len pre vyššie vekové skupiny. V ktorých je už ale zaočkovaný každý, kto chcel. Tipnite si, či sa naša mizerná preočkovanosť seniorov, ktorá nedosahuje ani 60 percent, zvýši, ak si budú môcť vybrať aj Astru (hoci pri Sputniku isté pozitívne signály v tomto smere existujú, ale ani tam to zrejme nebude zázrak).   

Pravdepodobnosť, že po vakcinácii Astrou zahynieme na krvné zrazeniny, sa udáva v závislosti od zdroja ako pomer 1:100 000.

Niektoré médiá v úpornej snahe Astru obhájiť pred „dezolátmi“, ktorí si dovoľujú uprostred negatívnych vedeckých a medicínskych otázok nad švédskou vakcínou trošku zapochybovať, radi používajú šialené prirovnania o tom, ako nám hrozí väčšie smrteľné ohrozenie z jazdy autom či pádu zo strechy. Pre korektnosť by sa však mala dodať aj opačná strana rovnice. Niektoré provincie v Kanade zastavili očkovanie Astrou práve preto, že udávané riziko trombózy je v niektorých prípadoch väčšie ako riziko, že zahyniete na koronavírus.

Trombóza v súvislosti s očkovaním sa vyskytuje najmä u mladších ľudí, kde sa už riziko zvyšuje. Tí sú aj najmenej ohrození smrťou na covid (1 ku niekoľko 10-tisíc, v závislosti podľa krajiny). Nie je ťažké si prepočítať, že najmenej pre dvadsiatnikov a tridsiatnikov sa stáva vážne otáznym, či očkovanie touto látkou vôbec ešte dáva medicínsky význam z hľadiska možných prínosov a následkov.

Aj táto dilema je však falošná. Aj tí, ktorí by Astru odmietli, predsa neodmietajú očkovanie ako také, len budú v najhoršom prípade zaočkovaní o čosi neskôr.

Zdravotne, ale aj morálne „exspirované“

Nasledujúce riadky sú venované najmä katolíckemu čitateľovi – prípadne aj tomu, ktorý uznáva, že katolícka morálna náuka vychádza z poctivo reflektovaných objektívnych kritérií, respektíve že katolícka cirkev je jedna z posledných inštitúcií, ktorá má o takéto skúmanie vôbec ešte záujem.

Už v máji sme upozornili na stanovisko cirkvi, ktoré často býva dezinterpretované – na obidve strany, podľa toho, ako to kde komu zapadá do ideologického naratívu.

Cirkev vakcíny, ktoré obsahujú bunkovú kultúru vypestovanú z potrateného plodu dieťaťa (vakcíny AstraZeneca a Sputnik), považuje za morálne problematické, a preto by nemali byť za normálnych okolností podporované.

Zároveň cirkev uznáva, že existujú hraničné okolnosti: keď nám umierajú ľudia a máme nedostatok vakcín, najvyšším morálnym dobrom, a teda aj kritériom posudzovania, je záchrana ľudského života, a preto je dočasne prípustné použiť aj morálne sporné vakcíny.

Ale len do momentu, kedy vakcín bude dostatok a budeme si môcť vyberať. Vtedy máme odmietnuť dodávateľov s morálne kontaminovanou vakcínou a zároveň farmabiznisu vyslať signál, že si u nás urobia lepší biznis, ak budú rešpektovať morálne požiadavky klienta.  

Mnohí tento postoj interpretovali ako zelenú od cirkvi pre vakcíny, ktoré obsahujú sporné bunkové kultúry, ktoré však nie sú súčasťou konečného produktu a využívajú sa len pri výrobe. Len akosi odignorovali tú časť cirkevného stanoviska, ktoré definovalo ich podmienečnú, dočasnú prípustnosť. A táto dočasnosť sa končí. 

Už teraz sme totiž v situácii, že vakcíny od Pfizeru a Moderny nám prichádzajú rýchlejším tempom, než stíhame očkovať. Pritom od AstraZenecy ich máme objednaných násobne viac než treba. Vzhľadom na „tempo“ švédskeho výrobcu prichádza otázka, čo s nimi vlastne budeme robiť.

Je tu ale aj zlá správa pre fanúšikov Sputnika z radov katolíkov. Niežeby jeho zháňanie v časoch zúriacej pandémie (keď ju odporučili odborníci z pandemickej komisie) nemalo akútny, a teda aj morálny význam. No zdá sa, že ešte skôr, než Sputnik stihol exspirovať technicky, exspiroval morálne.

Pre katolíkov sa v tejto chvíli túžba po tejto vakcíne stáva problematickou z hľadiska učenia cirkvi. Kým sa totiž dostanete k Sputniku, budete mať k dispozícii aj prebytok mRNA vakcín. A zároveň sa v týchto dňoch aktivoval voľný výber vakcín. Čo preváži vo vašej dileme? Viera v cirkev alebo výlučná viera v ruskú vakcínu?   

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.