V Kanade objavili pozostatky 215 indiánskych študentov pri internátnej škole. Federálne úrady stiahli vlajky do polovice žrde a politici i pôvodní obyvatelia hovoria o nesmiernej strate. Niektorí obviňujú cirkev, že zlé zaobchádzanie s Indiánmi neoľutovala, hoc v minulosti to už urobila.

Pri internátnej škole pre domorodcov v meste Kamloops v západnej Kanade objavili pochovaných 215 detí. Doteraz týchto študentov, z ktorých najmladší mali 3 tri roky, považovali za stratených. Miestna komunita pôvodných obyvateľov s názvom Tk’emlúps te Secwépemc hovorí o „nesmiernej strate, o ktorej sa hovorilo, no nikdy nebola zdokumentovaná“. Stratené deti sú podľa nich „nezdokumentované úmrtia“.

Premiér tamojšej provincie Britskej Kolumbie John Horgan priznal, že „bol zdesený“. Podľa neho nález svedčí o „temnej kapitole kanadských dejín“ a víta pokračujúce pátranie po stratených študentoch, aby „sa vyjasnila úplná pravda o tejto strate“:

„Toto je tragédia nepredstaviteľných rozmerov. A je to jasný príklad násilia, ktoré kanadský systém školských domovov spôsobil domorodým obyvateľom, a toho, ako následky týchto zverstiev pretrvávajú dodnes.“

Na násilnej asimilácii Indiánov sa podieľal štát i cirkev

Indiánsku internátnu školu v Kamloops na severovýchod od Vancouveru otvorili koncom 19. storočia. Aj keď väčšinu vzdelávacích zariadení manažoval štát, túto a niekoľko ďalších spravovala katolícka cirkev. Bola najväčšou spomedzi viac než stovky takýchto inštitúcií v Kanade.

Mnoho detí, ktorých v krajine rodičia povinne posielali do indiánskych škôl, sa nikdy domov nevrátilo. Utiekli alebo zomreli. Nesmeli hovoriť svojím rodným jazykom ani praktizovať indiánsku spiritualitu. Vysvetľuje to tamojší Výbor pre pravdu a zmierenie, ktorý dosiaľ identifikoval vyše 4 100 detí, ktoré zomreli počas školopovinného veku.

Dôsledkami internátneho školstva boli dysfunkčné rodiny, osobné a sociálne problémy, strata identity, kultúry a takmer zánik jazyka. Medzigeneračná trauma pritom stále pokračuje. Indiánske deti v týchto zariadeniach mali umierať pri požiaroch, ale aj na problémy, ktoré spôsobili podvýživa, zlé zaobchádzanie, zneužívanie a zanedbávanie. Riaditeľ školy v Kamloops sa mal v roku 1910 sťažovať, že štát mu posiela príliš málo finančných prostriedkov na stravu pre študentov. Neskôr školu prevzal štát a v roku 1978 ju zavrel.

Cirkev svoj podiel na asimilácii Indiánov ľutuje, pre niektorých nie dostatočne

Niektoré médiá obvinili cirkev, že sa za tieto činy neospravedlnila. Poukazujú na to, že pápež František sa v minulosti vraj odmietol v tomto duchu vyjadriť. Na oficiálnej návšteve Vatikánu kanadský premiér Justin Trudeau pozval pontifika do svojej vlasti, aby tak mohol odsúdiť podiel cirkvi na násilnej asimilácii pôvodného obyvateľstva v krajine. Justin Trudeau bol „sklamaný“, že pontifex sa osobne neospravedlnil. Nie je správne tvrdiť, že to pápež František odmietol, pripomenuli vtedy kanadskí biskupi, keďže podľa pontifexa sa má patrične vyjadriť príslušná a zodpovedná cirkevná štruktúra.

Ospravedlnenie však prišlo už v roku 2009 zo strany pápeža Benedikta XVI. na stretnutí s predstaviteľom Zhromaždenia pôvodných národov z Kanady. Prejavil „bolesť a úzkosť spôsobenú žalostným správaním niektorých členov cirkvi“ a dodal, že „spoločnosť nemôže nikdy tolerovať týranie“.

Zaobchádzanie s domorodými obyvateľmi aj na rezidenčných školách oľutovala Kanadská biskupská konferencia (KBK) pred 30 rokmi vrátane jednotlivých kňazov i reholí. KBK vyzvala k solidarite s pôvodnými národmi, k lepšej informovanosti aj k angažovaniu sa v témach, ktoré sú pre tieto komunity dôležité.

Od polovice 19. storočia zakúsilo okolo 150 000 detí z indiánskych kmeňov násilnú asimiláciu a inkulturáciu v kanadských rezidenčných školách.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.