Mať rýchle nohy a dobré reakčné schopnosti sú najdôležitejšie veci, ktoré človek musí mať, keď chce hrať dobre headis. Nový šport, ktorý je na Slovensku od roku 2016. Prinášame rozhovor s hráčom headisu a učiteľom telesnej výchovy Petrom Sásom a majstrom Slovenska v headise Denisom Kurekom.

Začnime tým najzákladnejším: Čo je to headis? Kedy a ako vznikol?

Denis: Headis vznikol v Nemecku približne pred 15-timi rokmi. Jeden chalan si šiel zahrať futbal na ihrisko, no to bolo, žiaľ, obsadené. Pri ihrisku boli také stolnotenisové betónové stoly. Namiesto futbalu si začali hlavičkovať cez sieťku a neskôr, pri rozmýšľaní nad témou na dizertačnú prácu na jeho univerzite, sa mu v hlave zrodila myšlienka, že založí nový šport a prácu napíše o ňom. Časom to hrávalo viac a viac ľudí, až sa začali robiť turnaje. Po pár rokoch sa k športu pridali aj ďalšie krajiny, na konci roku 2016 aj Slovensko.

Peter: Ide o individuálny šport, v ktorom sa stretnú dvaja hráči. Hrá sa to na pingpongovom stole so špeciálne upravenou sieťkou a špeciálnou loptou, ktorá môže pripomínať balón. Hrá sa na dva víťazné sety do 11 bodov. Pravidlá sú podobné ako pri pingpongu, ale namiesto rakety sa používa hlava, nemôžeme použiť inú časť tela. Môže to vyzerať smiešne a jednoducho, ale vôbec to tak nie je. Lopta môže spadnúť raz na stôl, a tak ju odbijeme alebo ju rovno odbijeme súperovi bez spadnutia, takzvane voleja. Ďalší rozdiel medzi pingpongom a headisom je, že sa môžeme dotýkať stola, či dokonca môžeme vyskočiť počas zápasu na stôl a odbiť loptu zo stola. Podmienka je, že hrať môžete ďalej, len ak sa dotknete opäť zeme.

Ako ste sa o tomto športe dozvedeli?

Peter: Bolo to práve v Nemecku. Boli sme na turnaji v basketbale v meste Konstanz. No priznám sa, že tam som ho zhliadol len veľmi letmo. Reálny názov tohto športu som sa dozvedel až na Slovensku, keď nás oslovil učiteľ telesnej výchovy s tým, že sa malá exhibícia headisu bude konať aj u nás na Slovensku.

Denis: Ja som sa o tom podobne ako Peťo dozvedel v Nemecku, kde som reprezentoval Univerzitu Komenského v stolnotenisovom turnaji. Náhodne som zahliadol ľudí hlavičkovať na viacerých stoloch, neskôr som sa dozvedel, že šport sa volá headis a práve v Nemecku prebiehajú majstrovstvá Európy. Detailnejšie som si pozrel jediný zápas, v ktorom zhodou okolností hral vtedy najlepší český hráč Pavel Stejskal. Stejskal sa stal takým mojím prvým headisovým vzorom, až kým sa mi postupom času po dlhých mesiacoch intenzívneho tréningu podarilo dostať sa na jeho úroveň, respektíve následne na vyššiu.

Čo to znamená po dlhých mesiacoch intenzívneho tréningu? Ako často ste trénovali, kým ste sa dostali na nejaké oficiálne zápasy?

Denis: Mňa to spolu s jedným kamarátom veľmi chytilo a hrávali sme headis niekedy aj dvakrát denne, približne päť- až šesťkrát do týždňa a po pol roku sme boli na celkom dobrej úrovni. Už vtedy sme patrili medzi 50 najlepších hráčov na svete. I keď je to individuálne, niekto môže trénovať desať rokov a nedostane sa tam a niekomu stačí menej.

Máte na svojom konte už aj nejaké úspechy?

Denis: Bol som tretí na majstrovstvách Európy. A na majstrovstvách Slovenska som dvakrát skončil na prvom mieste v roku 2019 a 2020. Medzi moje najväčšie úspechy považujem aj druhé miesto zo svetového pohára, kde sa mi podarilo poraziť svetovú jednotku a zároveň majstra sveta. Ten majster sveta vyhráva v priemere 90 percent turnajov, ktorých sa zúčastní, niečo ako Usain Bolt v behu na 100 metrov. No za také malé víťazstvo sa dá považovať aj to, že som vďaka headisu spoznal moju priateľku, ktorá je ženskou majsterkou sveta a prvá v ženskom headisovom rebríčku v headise.

A ako prebiehali Majstrovstvá Slovenska v headise v roku 2020, keď to porovnáte s predchádzajúcim rokom pred pandémiou?

Denis: Neboli povolení diváci a museli sme byť stále v rúškach, ktoré sme si mohli dať dole len na ten čas, keď sme hrali zápas. Iné rozdiely som tam nevidel.

Zmenili sa aj vaše tréningy počas pandémie alebo ste trénovali rovnako?

Peter: Tým, že ide o individuálny šport, pri ktorom nie je veľa ľudí, kým sa dalo, tak sme trénovali a hrávali headis na Katedre telesnej výchovy a športu na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského. No po sprísnení opatrení sa už nedalo. Momentálne sme už viac ako pol roka nehrali vôbec.

Denis Kurek. Foto: Denis Kurek/Instagram

Chýba vám to?

Denis: Určite áno, mne osobne to veľmi chýba. Síce robím viacero športov, ale headis som považoval za jeden z mojich najobľúbenejších. Teraz, keď si ho nemôžem zahrať, tak mi to dosť chýba.

Peter: Áno, súhlasím. Headis mi rozhodne veľmi chýba, ale to aj iné športy, ktorým sa momentálne pre zranenie kolena nemôžem tak či tak venovať, aj keby pandémia nebola.

A mali ste už aj nejaké zranenia pri headise?

Peter: Obom sa nám podarila hlavička do stola, u seba nebadám zmeny v kognitívnych schopnostiach, ale u Denisa… (smiech). Ale taká hlavička je asi pri rýchlosti tohto športu normálna. Pri tom adrenalíne, ktorý máte v sebe, tak bolesť pocítite až po zápase. Potom také tie bežné zranenia, ako napríklad modriny na nohách, ale to už považujeme za samozrejmosť.

Denis: Práveže ja mám tú výhodu, že mi to vlasy vždy stlmia a ani neviem, že som sa udrel. Naopak, Peťo ich má už pomenej, čiže tam sú tie zranenia trošku nebezpečnejšie (smiech). Ale nie, zatiaľ sme si obaja len trošku narazili hlavu o stôl bez akýchkoľvek následkov. Headis na prvý pohľad vyzerá nebezpečne, ale tie zranenia sú oveľa zriedkavejšie, ako napríklad pri futbale alebo iných bežných športoch

Máte nejaký cieľ, ktorý by ste chceli dosiahnuť v headise?

Peter: Poraziť Denisa 11:0, to by som si veľmi užil (smiech).

Denis: Neprehrať s Peťom 11:0. (smiech) Mimo toho, samozrejme, mierim na prvé miesto v svetovom rebríčku a titul majstra sveta.

Peter Sás. Foto: Peter Sás/FB

Plánujú sa v blízkej budúcnosti nejaké majstrovstvá?

Denis: Majstrovstvá sveta sú stále otvorené, ale predpokladám, že skôr nebudú, keďže by sa mali konať v Nemecku, ktoré má stále relatívne prísne opatrenia.

Aké krajiny patria medzi najlepších reprezentantov headisu?

Denis: Tým, že šport vznikol v Nemecku, tak najlepší hráči sú tam. No osobne si myslím, že my sme tesne za nimi a potom asi Švajčiarsko.

Peter, vy ste zároveň učiteľom na strednej škole, kde učíte telesnú výchovu. Ako prebiehali vaše hodiny počas online vyučovania?

Peter: Telesná výchova sa počas pandémie neznámkovala a jej klasifikácia prebiehala len formou absolvoval/neabsolvoval. V takom prípade bolo na konkrétnom učiteľovi, ako sa k TaŠV [telesná a športová výchova, pozn. red.] postaví. Niektorí učitelia precvičovali so žiakmi online, iní im zas posielali úlohy na vypracovanie.

Môj spôsob bol založený na dôvere k žiakom a na tom, že sa počas pandémie chcú hýbať. Posielal som im rôzne výzvy a oni ma mali informovať, ak sa nejakej chytili a ako v nej obstáli. Zapojili sa mi do toho rôzni študenti, aj tí, ktorí na prezenčnej TaŠV nepatrili medzi tých najaktívnejších. Bol som veľmi milo prekvapený, keď mi poslali nejaké fotky z túry, na ktorej boli, alebo si boli zabehať či bicyklovať sa, kde mi posielali počet prejdených kilometrov.

Pred pandémiou ste skúšali trénovať alebo ukázali ste headis aj svojim študentom?

Peter: Pred pandémiou sa mi podarilo doniesť jeden stôl na headis z Univerzity Komenského na Gymnázium Jána Papánka. Tu sme tento šport študentom predstavili počas každoročnej akcie Cerebrum, na ktorej bol okrem iných hosťom aj Denis, ako jeden z najlepších hráčov headisu na Slovensku. Následne som tento šport žiakom bližšie predstavil ešte počas vyučovacích hodín, čím sme sa stali asi prvou strednou školou na Slovensku, ktorá zapojila headis do výučby.

Dokonca šiestich mojich študentov som zobral na turnaj, ktorý sa konal na Matfyze na Univerzite Komenského. Tento rok bol u mojich študentov rovnako o to záujem, ale, bohužiaľ, pre pandémiu sa tento turnaj nekonal. Teraz môžeme byť radi, že sa deti vrátili naspäť do škôl a pomaly sa vracajú aj k športu na telesnej výchove.

Čo je asi najdôležitejšie pri headise, ak v ňom chce byť hráč dobrý?

Denis: Určite človek, ktorý chce hrať headis, musí byť v dobrej kondícii a mať veľmi rýchle nohy. Rovnako dôležité je mať veľmi dobré reakčné schopnosti, aby hráč vedel rýchlo zareagovať na prichádzajúcu loptu.

Prečo by ste headis odporúčali ďalším ľuďom?

Peter: Tak hlavne tým, že tento šport je nový, dá sa v ňom veľa experimentovať a nachádzať nové možnosti, ktoré pri iných športoch už ťažko hľadať. Ten pocit, keď urobíte niečo, čo ešte nikto pred vami, je super.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.