Predstavte si, že by za vami vaši priatelia chodili len vtedy, keď by niečo potrebovali. Ako by ste sa asi cítili? Viete ako? Presne ako Boh, keď sa modlíme iba vtedy, keď ho potrebujeme.

V dnešnom tradičnom mesačnom zamyslení sa pozrieme na tému, ktorej význam si možno naplno ani neuvedomujeme a len tak nejako mimochodom ju vstrebávame. Spoločne sa zamyslíme nad tým, či je modlitba relevantná aj v roku 2021, respektíve, ako modlitbu vidí mladý Bratislavčan vychovávaný saleziánskou spiritualitou. 

Zabudli sme na podstatu modlitby

Čo je to modlitba? Aby ste nemuseli googliť, spravím to za vás. Hodíme si sem jednoduchú poučku z wiki: 

Modlitba je obvykle slovný prejav kladného vzťahu k transcendencii. Modlitba predpokladá nadľudskú bytosť, ktorá počuje a je schopná vypočuť. K modlitbe dochádza tam, kde má človek k Bohu alebo bohom osobný vzťah, kde Boha poníma ako subjekt, s ktorým možno komunikovať. 

Celkom výstižné, aj keď neuveriteľne formálne. Páči sa mi ale jedno slovné spojenie, ktoré tento výklad používa. Možno ste ho prehliadli. Osobný vzťah. Totálna podstata modlitby. Každý modlitbu vnímame inak. Ja osobne oslovujem Boha viacerými osloveniami: Pane, Braši, Bráško, pomáha mi to budovať osobný vzťah, ktorý je kľúčový pri modlitbe. Chcem sa rozprávať s osobou, ktorá je mi najbližšia: kamošom, otcom… a tieto oslovenia mi v tom pomáhajú. Často sa mi však stáva, že som pri modlitbe príliš formálny, príliš neosobný, príliš všedný. Veľa ráz si to ani neuvedomujem, a tak sa vytráca podstata modlitby, ktorou je osobný vzťah s Bohom. Nemyslite si, prosím, že som neúctivý. Používam oslovenie „Bráško“, lebo viem, že tak oslovujem ľudí, keď s nimi chcem prejsť do osobného rozhovoru. 

Vedeli ste, že sa Ježiš sa modlí za každého z nás?

Uvedomili ste si niekedy, čo znamenajú tieto slová z Jánovho evanjelia?

“Ježiš pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Svätý Otče, neprosím len za nich, ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.”

(Jn 17, 20)

Ježiš sa modlí za nás, obyčajných ľudí, aby sme tvorili jednotu a spoločenstvo. Pozrime sa na to aj z iného pohľadu: dostávame požehnanie a privilégium od samotného Boha, aby sme šírili jeho lásku a pokoj, aby skrze nás uverili ostatní.  K tomu, aby sme to naplno dokázali robiť, stačí jediná vec. Úprimne sa modliť. Úprimne prosiť Boha o silu pre seba, ale hlavne pre ostatných. Mrzí ma, keď zabúdame na to, prečo sme boli stvorení. A nie sú to tie veľké odstrašujúce veci, ktorých sa často bojíme, práve naopak, sú to úplne jednoduché veci. Boli sme stvorení na to, aby sme šírili dobro a pokoj, presne tak ako Ježiš, keď chodil po tomto svete. Ako sa nám to ale bude ľahšie robiť? Tak, že sa dennodenne budeme napájať na Boha a nebudeme sa plahočiť z vlastných síl. 

Duch Svätý ako učiteľ modlitby

Nie sme v tom sami. Pri generálnej audiencii 17. marca pápež František hovorí o Duchu Svätom ako o učiteľovi modlitby:

„Duch Svätý nám dáva stretnúť sa s Kristom a učí nás modliť sa. Je prítomný v našom srdci ako lampa, neustále horiaca pri svätostánku. Príď, Duchu Svätý, rozpáľ moje srdce. Príď a nauč ma modliť sa, nauč ma hľadieť na Otca, hľadieť na Syna. Nauč ma, aká je cesta viery. Nauč ma ako milovať a predovšetkým ma nauč mať postoj nádeje.“

Katechizmus hovorí aj o tom, že vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou. Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samotnému? Preto nás Cirkev povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti» (KKC, 2670).

Modliť sa môže každý, či už ste veriaci alebo neveriaci

Ja osobne si myslím, že modliť sa môže hocikto. Či už je veriaci alebo neveriaci. Podstatné je, čo si pod modlitbou predstavíme. Ku komu ju smerujeme. Určite sa každému z vás stalo, že ste si povedali: „Prosím, nech sa to nestane!” alebo „Prosím, nech spravím maturity!” a toto je práve tá jednoduchá modlitba, ktorú robí každý z nás. 

Páči sa mi výrok z Katechizmu katolíckej cirkvi, ktorý hovorí o tom, že je toľko ciest modlitby, koľko ľudí sa modlí.

Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká celú našu bytosť, je vnútorným učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými. Práve v spoločenstve Ducha Svätého je kresťanská modlitba modlitbou v Cirkvi.”

KKC, 2672

Modlitba je asi najjednoduchšia vec na svete

…ale táto najjednoduchšia vec nám nesmierne veľa dáva.

Tu sa dostávame aj ku koreňu veci, ktorým je to, že modlitba je asi tá najjednoduchšia vec, ktorú môžeme počas dňa robiť a paradoxne nám tento jednoduchý úkon tak veľmi veľa dáva. Často je to jediné, čo nám bráni modliť sa, naša lenivosť. Priznajte sa, koľkokrát si poviete, že sa vám nechce pomodliť jednoduchú modlitbu na 5 minút. Pritom môžeme pokojne ležať na gauči a v Božej prítomnosti oddychovať. Nie je to smiešne, že sme leniví sa „len” zamýšľať vo svojej hlave a rozprávať sa s Bohom?

Preto je podstatné si uvedomiť niekoľko vecí:

Čo je prvá vec, ktorú spravíte, keď sa zobudíte? Siahnete po mobile, zapnete Instagram alebo správy a hneď kontrolujete, čo je nové. No priznajte sa, kto to robí? Všetci! Úplne všetci. Robíme to všetci, dokonca si to všímam aj na mojich rodičoch (áno, mami, hovorím o tebe). Dám vám ale maličkú výzvu. Čo keby sme tento čas hneď po zobudení venovali Bohu? Stačí úplne jednoduché: „Vďaka, Pane, že si tu dnes so mnou, pomáhaj mi počas celého dňa.” Takáto jednoduchá vďačnosť nám dokáže zmeniť celý deň.

Pri paralelách s mobilným telefónom ešte zostaneme. Koľkokrát za deň nabíjate svoj smartphone? Keď sa vám vybije, hneď ho potrebujete napojiť na externú nabíjačku alebo do siete a neviete, čo máte robiť, lebo stratíte prístup na internet alebo k informáciám, ktoré mobil poskytuje.

Skúsme si to spojiť s Božou prítomnosťou. Čo keby sme boli rovnako napojení na Boha. Závisle. Čo keby sme boli rovnako stratení a vystresovaní z toho, že nemáme prístup k Božej prítomnosti. Koľkokrát za deň sa napojím na externú nabíjačku v podobne Svätého písma? Skúste si teda jedno cvičenie. Vždy, keď pripojíte telefón do elektriny, dajte si jeden Zdravas, alebo len prejavte vďačnosť Bohu.

Po pár dňoch a možno týždňoch začnete pociťovať oveľa väčší pokoj do jednotlivých aktivít dňa. S napojením na Božiu prítomnosť odbúrate stres z práce, nepokoj z hádky s kamošmi a mnoho ďalších vecí. Pamätám si situáciu, keď som sa pripravoval na štátnice. Zažíval som enormný stres, ktorý som dovtedy ešte nezažil. Dokázal som urobiť len jednu vec. Utiahol som sa na kraj miestnosti, kde som sa pripravoval, a začal som vnímať vďačnosť, že som to dotiahol až sem. Upokojil som sa, hladina stresu sa znížila a ja som vedel, že na štátnice nejdem sám. 

Úplne chápem, keď niektorým z vás nie je blízka modlitba prostredníctvom ticha, zamyslenia a meditácie. Presne na toto je tu Sväté písmo. Otvorte si hociktorú knihu Biblie a začnite čítať. Možno vám to v aktuálnom okamihu nič nedá, ale tie slová sa vám zapíšu do pamäte a vynoria sa, keď to budete najviac potrebovať. Keby ste chceli návod na čítanie Biblie, pokojne si prečítajte článok z mojej dielne na túto tému.

Modlitba v jednoduchosti je najlepšia!

V Biblii sa píše, že Adam kráčal Edenom spolu s Bohom. Presne takto by sme mali fungovať aj my. Ide o to uvedomiť si, že modlitba nie je monológ, ale dialóg. Niekedy je to dokonca až psychohygiena, modlitba pomáha upevňovať naše duševné zdravie, psychickú pohodu a mentálnu výkonnosť a zvyšovať odolnosť voči škodlivým vplyvom. Úplne stačí sa na 5 minút  počas dňa zastaviť a uvedomiť si svoju prítomnosť a cítiť za to vďačnosť. Modlitba v totálnej jednoduchosti má podľa mňa neuveriteľnú silu a teším sa, že po prečítaní tohto článku si dáte aspoň kratučkú „strelnú“ modlitbu. Poďme na to! 

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.