Poslanec Nemec: Naši žiaci sa z V4 hýbu najmenej. Skvalitnime a zvýšme hodiny telesnej výchovy

DSC_1616 kopie Richard Nemec. Foto: Patrícia Falbová

Deti potrebujú viac pohybu, je potrebné zvýšiť počet hodín telesnej výchovy a skvalitniť jej výučbu, hovorí poslanec Richard Nemec (OĽaNO). Navrhuje novú „Pohybovú víziu Slovenska“. Tá zahŕňa povinnú zdravotnú telesnú výchovu, dovzdelanie učiteľov, prípravu nových učiteľov a trénerov či zriadenie nových fondov, z ktorých by sa tieto zmeny mohli financovať.

Z prieskumu Národného portálu zdravia za rok 2020 vyplynulo, že celkovo 18 percent detí vo veku 8 až 11 rokov trpí nadváhou či dokonca obezitou. Znepokojujúca je aj klesajúca frekvencia pohybu u detí. Len 19 percent detí má pohybové mimoškolské aktivity každý deň, čo je až o 10 percent menej než v roku 2017.

Prieskumy o dosahoch pandémie na pohybovú aktivitu detí zatiaľ nemáme. Predpokladá sa však, že pandémia fyzickú pasivitu detí len prehĺbila. Pred obrazovkami počítačov strávili počas dištančného vzdelávania viac času než obvykle. Celoeurópsky prieskum EU Kids Online ukázal, že každé piate dieťa vo veku 9 – 17 rokov trávi na internete počas školského dňa viac ako štyri hodiny.

Ide pritom o údaj z februára 2020, teda spred pandémie. Ak by sme započítali aj údaje z posledného roka, keď boli niektorí žiaci celý rok doma, dosiahli by sme nepochybne vyššie čísla.

V školách sa u nás deti hýbu najmenej zo štátov V4

Nárast sedavého spôsobu života a obezity navrhuje znížiť poslanec Richard Nemec (OĽaNO) reformou hodín telesnej výchovy. Tie sa pre niektoré deti stávajú jediným miestom pohybu. Deti na prvom stupni sa nachádzajú v zlatom motorickom veku a budujú si vzťah k športom a pohybu ako takému.

Za ostatnými európskymi štátmi zaostávame vo viacerých aspektoch. Povinné máme len dve hodiny telesnej výchovy týždenne. Susedné Maďarsko má po rozsiahlej reforme povinných päť hodín, rovnako je na tom Francúzsko. Dôležitosť pohybu si uvedomuje aj Poľsko, ktoré má v osnovách štyri hodiny, a Česko, ktoré vykonalo reformu a skvalitnilo obsahovú stránku predmetu.

Najskôr sa však potrebujeme pripraviť finančne, metodicky a po stránke infraštruktúry. „Musíme začať dobudovávať ihriská pre školy, máme v tom 20-ročný sklz. Nie je riešením zdvihnúť počty povinných hodín, skôr treba od septembra doškoliť učiteľov,“ vysvetľuje Nemec.

Inšpirovať by sme sa mohli Maďarmi. Tí začali postupne prvým, piatym a deviatym ročníkom, ktorým dali tento predmet do rozvrhu každý deň. Počas 4 až 5 rokov pridávali ďalšie ročníky, až sa dostali k povinnej pohybovej výchove pre všetkých.

Richard Nemec. Foto: Patrícia Falbová

Časť nákladov by sme podľa poslanca mohli prefinancovať z eurofondov, napríklad europského sociálneho fondu.
Navrhuje tiež zriadenie Fondu pre telesnú výchovu a zdravie žiakov, ktorého schéma financovania by vychádzala aj zo zapojenia súkromného a verejného sektora, ako je tomu vo Veľkej Británii.

Nové školenie pre učiteľov, viac pohybu pre deti

Nemec navrhuje pridať do rozvrhu o dve hodiny telesnej výchovy naviac, ale postupne a systematicky. Prepočty odborníkov hovoria, že jedno euro investované do hodiny telesnej výchovy na školách, ušetrí tri eurá na liečbu porúch zdravia v dôsledku fyzickej pasivity. Podľa učiteľov je zvýšenie počtu hodín dobrý nápad.

„Pohyb je pre deti veľmi dôležitý predovšetkým na základnej škole, obzvlášť v tejto dobe, keď rapídne pribúda počet detí s nadváhou. Určite by som podporila zmenu z dvoch hodín týždenne na tri,“ hovorí kmeňová učiteľka Nikola z Banskej Bystrice.

„Určite by sme prijali zvýšenie hodín TV, nakoľko máme vytvorené výborné podmienky na jej vyučovanie. Myslíme si tiež, že v dnešnej dobe je viac než nutné, aby sa deti hýbali, nakoľko pribúda obéznych detí. Navyše žiaci dlhý čas strávili na dištančnom vzdelávaní pred obrazovkami svojich počítačov a mali málo pohybu, preto im treba poskytnúť možnosť viac sa hýbať a športovať,“ podporuje myšlienku Jana Murínová, riaditeľka základnej školy v Mútnom.

Podstatou je spraviť pohyb pre deti príťažlivým. Na druhom stupni a stredných školách preberajú túto štafetu športové kluby a krúžky. Topánka nás tlačí v ročníkoch prvého stupňa. Tomu má napomôcť zatraktívnenie pohybovej výchovy: najskôr pre učiteľov a školy, čo by malo neskôr dosah aj na deti. Odborníkov je dosť, a to priamo v systéme.

Príprava na vyučovanie telesnej výchovy tvorí súčasť študijných programov učiteľov na prvom stupni ZŠ. Už dnes sú preto kvalifikovaní na odborné vyučovanie telesnej výchovy rovnako, ako sú kvalifikovaní na vyučovanie ostatných predmetov.

Byť učiteľom telesnej výchovy nie je v dnešnom čase veľmi atraktívny smer, a preto by sme sa mali zamyslieť, ako zatraktívniť štúdium na vysokých školách tak, aby nám študenti nielen chceli vyštudovať tento odbor, ale aj zostali v systéme s adekvátnym ohodnotením.

Zdravotná telesná výchova pre deti s hendikepmi

Nestačí sa venovať len zdravým deťom, zaoberať sa podľa Nemca musíme aj hendikepovanými deťmi. Navrhuje preto plošné zavedenie predmetu „Zdravotná telesná výchova“. Pediatri by podľa neho nemali len vypísať deťom oslobodenie od telesnej výchovy. Ich úlohou by po novom bolo presne určiť, čo sa smie s týmito deťmi robiť, aby im odborník – telocvikár vedel určiť náhradné cviky.

Ideálnym stavom by bolo, aby sa na deti prišiel aspoň raz týždenne pozrieť fyzioterapeut. Ten by dokázal profesionálne určiť vznikajúce hendikepy. Podchytiť tieto obmedzenia ešte v začiatkoch by zas uľavilo zdravotnému systému.

Zo skúseností opýtaných učiteľov vyplýva, že každým rokom pribúda detí, ktoré sú oslobodené od telocviku. Koľko z nich má aj reálne problémy a kedy ide len o trend, nevedno.

„Zdravotná telesná výchova by bola hodinu po vyučovaní, čím by sa vyselektovali skutočne hendikepovaní. Stretlo by sa to určite aj s pochopením rodičov, pretože by boli radi, že sa ich deťom na odbornej báze niekto venuje. Učiteľom by na jej výučbu stačili dvojtýždňové kurzy,“ myslí si poslanec.

„Pohyb je rovnako dôležitý pre všetkých. Ak by sme dokázali vytvoriť skupiny žiakov so zdravotným znevýhodnením a podarilo by sa nám žiakov a učiteľov časovo zosúladiť, viem si to predstaviť,“ hovorí Paulína Krivosudská, riaditeľka základnej školy v Seredi.


Ďalšie články