Visolajský: Ak sa ľudia začnú cítiť ohrození, záujem o očkovanie stúpne

Vylúčiť nemôžeme ani letnú vlnu, ak nebudeme trasovať a nezaočkujeme rizikové skupiny, hovorí Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia. Záujem o očkovanie podľa neho stúpne na jeseň, keď sa ľudia budú cítiť ohrození. Optimalizácia siete nemocníc by mala byť až na druhom mieste, myslí si. Musíme vraj stabilizovať zdravotnícky personál, inak hrozí kolaps viacerých oddelení.

Vyzerá to tak, že kopírujeme situáciu spred roka, máme cestovný semafor, terasy sú otvorené,predpokladá sa ďalšie uvoľňovanie. Aký z toho máte pocit?

Na to, aby bolo uvoľňovanie bezpečné, musíme mať splnené dve podmienky. Prvou je zabezpečené trasovanie, vyhľadávanie infikovaných, ich kontaktov a ich karanténa. Tak obmedzíme šírenie infekcie a udržíme počet infikovaných na nízkych číslach. Túto cestu úspešne zvládajú viaceré krajiny, ako napríklad Dánsko či Nemecko. Druhou podmienkou je zaočkovanie rizikových skupín, teda najmä starších ľudí. Žiaľ, ani jednu podmienku nemáme na Slovensku uspokojivo splnenú – najrizikovejšie skupiny nemáme dostatočne zaočkované a trasovanie a vyhľadávanie infikovaných je aj po vyše roku podcenené.

Čiže musíme byť opatrnejší než ostatné európske štáty?

Musíme byť opatrnejší než krajiny, ktoré majú tie dve podmienky zabezpečené.

Môžeme vylúčiť, že jesenná vlna bude rovnako zlá ako v roku 2020?

Vylúčiť sa to nedá, ale ak nepríde zásadná mutácia – zmena vírusu, už by nemala byť taká silná ako predošlá. Osobne nie som zástancom toho, že počas leta máme vďaka počasiu pokoj. Pandémia sa v Indii či Brazílii rozvinula napriek tomu, že je tam teplejšie. Nemôžeme sa spoliehať nato, že ďalšia vlna príde až na jeseň. Existuje veľa nevypočítateľných faktorov, napríklad nová mutácia, ktoré môžu spôsobiť, že vlna príde skôr. Ak zaočkujeme dostatok ľudí, covid pre nás prestane byť rizikom v prípade, že nepríde nová mutácia.

Takže nemôžeme vylúčiť už príchod letnej vlny, ak nebudeme mať dostatočnú zaočkovanosť?

Príchod ďalšej vlny sa nedá vylúčiť, vzhľadom na súčasnú epidemickú situáciu. Závisí od nás, aká bude silná a ako ju zvládnu nemocnice.

Do akej miery je možné obmedzovať slobody nezaočkovaných či poskytovať výhody zaočkovaným, aby sme zmiernili dosahy pandémie?

To je skôr otázka na právnikov. Z pohľadu lekára odporúčam zaočkovať sa schválenými vakcínami, ktoré sú efektívne na všetky doterajšie mutácie. Ochraňujú človeka pred úmrtím a ťažkým priebehom ochorenia COVID-19, čo je dokázané aj v praxi. Otázka uvoľňovania opatrení pre nezaočkovaných a očkovaných je skôr otázkou na právnikov, ale ľudí môžeme pred nákazou chrániť len karanténou, lockdownom a očkovaním. Iné možnosti ochrany nie sú. Je každého osobným rozhodnutím, ktorú možnosť si vyberie. Niekto sa môže rozhodnúť sedieť doma a báť sa o svoj život, iný si môže vybrať ochranu očkovaním a tým voľnejší prístup.

Analytici z platformy Dáta bez pátosu už v marci hovorili o tom, že sme premorený štát a budeme mať preto lepšie výsledky v porovnaní s inými štátmi, pretože veľká časť ľudí covid prekonala a ďalšia časť sa zaočkuje. Skutočne ešte nie sme premorený, zaočkovaný a imúnny štát?

To, že Slovensko sa z veľkej časti premorilo, je holý fakt, ale 17-tisíc nadmerných úmrtí a tí, čo doplatili na nedostupnú zdravotnú starostlivosť, boli vysokou cenou za toto premorenie. Imunitu dokážeme dosiahnuť aj efektívnejšie a bez strát na ľudských životoch – očkovaním. Z počtu mŕtvych môžeme vyrátať, že sa infikoval približne jeden milión ľudí. Dôležitá je však štruktúra infikovaných a tú na Slovensku tvoria väčšinou pracujúci ľudia do 50 rokov, ktorí nemohli pre prácu dodržiavať lockdown. Veľká časť starších ľudí, čo sedeli doma, ochorenie ešte neprekonali, nemajú imunitu, a preto ich treba zaočkovať. Ďalšia vlna môže totiž zasiahnuť práve ich a ide o skupinu, ktorá má vyššiu mortalitu. Sú len dve možnosti – buď sa človek bezpečne zaočkuje, alebo COVID-19 skôr či neskôr prekoná, ale so všetkými zdravotnými rizikami.

Pri očkovaní je aktuálne veľa protichodných aspektov. Na jednej strane by mali začať očkovať všeobecní lekári, a preto sa očakáva zrýchlenie vakcinácie, na druhej strane prichádza leto a ľuďom sa zrejme nebude chcieť. Exšéf NCZI Robert Suja povedal, že nenapĺňame predpoklady vyššej zaočkovanosti, záujemcovia však v čakárni pribúdajú rovnakým tempom ako zaočkovaní. Kedy by sme teda mohli dosiahnuť kolektívnu imunitu?

Pri covide nie je možné dosiahnuť kolektívnu imunitu v pravom slova zmysle, čiže tak, že zaočkujeme určité percento ľudí a ostatní budú chránení. Očkovaním koronavírus vo svete nezmizne, cieľom očkovania je, aby naň nezomierali ľudia. Infikovať sa môžete aj po očkovaní, ale budete mať ľahký priebeh ochorenia a neskončíte v nemocnici. Pre mňa ako lekára nie je cieľom zaočkovať čo najväčší počet ľudí, aby sme mali kolektívnu imunitu, ale zaočkovať všetkých tých, ktorí naň môžu zomrieť, mať ťažký priebeh alebo prísť o zdravie. Ľudia s vážnymi imunitnými ochoreniami sa nemôžu zaočkovať, ale tí ostatní, pre ktorých je očkovanie bezpečné, by tak mali urobiť, najmä ak patria do rizikovej skupiny.

Aký je predpoklad rozsahu zaočkovanosti do septembra? Budeme zaočkovaní dostatočne na to, aby sme minimalizovali prenos nákazy?

Pri rozumných krajinách, ako Izrael či Veľká Británia, vidíme, že sa to dá. Oba štáty už majú zaočkované takmer všetky rizikové vekové kategórie. Dôležité je nastavenie spoločnosti, ktoré však v súčasnosti hrá v neprospech vysokej zaočkovanosti. Uvoľňovanie opatrení spôsobuje, že pre ľudí prestáva covid akoby existovať, hoci je stále medzi nami. Obávam sa, že veľa ľudí presvedčí o očkovaní až ďalšia vlna, kedy sa opäť budú cítiť ohrození. Rozumnejšie by však bolo dať sa zaočkovať teraz, aby ďalšia vlna už nebola pre nikoho hrozbou.

Zvykli sme sa predsa očkovať proti rôznym chorobám a teraz z vašich slov vyplýva, že sme nerozumná krajina. Čo sa zmenilo?

Veľká časť ľudí tak chce urobiť. Myslím si, že je reálne zaočkovať 60 percent populácie. Zmenilo sa však to, že nikdy v histórii ľudstva sa takéto masívne očkovanie pod drobnohľadom nekonalo. Očkuje sa celá zemeguľa a je to veľmi prísne sledované, venujú sa tomu aj médiá. Diskusia okolo očkovania je tiež bezprecedentná a umožnili ju sociálne siete, cez ktoré sa šíri aj mnoho dezinformácií a konšpirácií. Napriek tomu, že očkujeme už vyše sto rokov, sme podobnú situáciu nezažili, očkovanie nikdy nebolo tak prísne sledované.

Očkovanie je jedným faktorom bezpečného otvárania, ďalším je podľa vašich slov trasovanie kontaktov. Jedným z inovatívnych prvkov zisťovania ohnísk, kde treba v najväčšej miere trasovať, sú vzorky z odpadových vôd. Viete ako v tomto smere napredujeme?

Zisťovanie ohnísk nákazy zo vzoriek z odpadových vôd je súčasťou novej testovacej stratégie. Aktuálne počty testov sú veľmi nízke, aj preto sme napríklad pre Česko červenou krajinou – máme vysokú pozitivitu, pretože robíme málo testov. Zatiaľ čo u nás spravíme za deň niekoľko tisíc PCR testov, do počtu obyvateľov porovnateľné Dánsko ich robí asi stotisíc denne.

Presunula by som sa k stavu zdravotníctva. Minulý týždeň sme robili prieskum medzi nemocnicami a pýtali sme sa na podávanie výpovedí. Nemocnice uviedli, že hromadné výpovede nedostávajú a ani s nimi nerátajú. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek však pre Štandard uviedla, že od začiatku roka 2021 si takmer tisíc sestier buď pozastavilo alebo zrušilo registráciu a toto číslo bude podľa nich narastať. Ako to čítate vy?

Ide o štandardnú odpoveď ministerstva zdravotníctva a nemocníc zakaždým, keď sa upozorní na personálne problémy. Odpovedajú vždy rovnako: poskytovanie zdravotnej starostlivosti je plne zabezpečené. Pred dvomi rokmi sme nahlásili na prešetrenie viacero nemocníc pre možné porušenie personálnych normatívov – že nemali predpísaný počet personálu na oddelení. Podnety sme dostali od pacientov v rámci kampane „Nekrič na sestru, napíš ministerstvu.“ Pacientom sme ponúkli, že sa zastaneme ich práv, ak majú pocit, že niekde zažili nedostatok personálu. Pred dvomi rokmi sme podali podnet ministerstvu, ktoré to má kontrolovať. Dodnes sme ale nedostali jasnú odpoveď, preto sme nedávno napísali terajšiemu ministrovi a prosili ho o výsledky kontroly.

Odpoveď prišla minulý piatok. Kontrola sa vykonala, ale o výsledkoch nás nebude informovať kvôli zákonu o GDPR a ochrane osobných údajov. Je to absurdné, pretože sa tam žiadne osobné údaje nezverejňujú, ide len o to, že pacient má právo vedieť, ako je nemocnica personálne zabezpečená a či spĺňa základný predpoklad dobrej liečby. Pacient má predsa právo vedieť, ktorá nemocnica je bezpečná. Pripadá mi za čiarou, ak sa pacient nemôže dozvedieť, v ktorej nemocnici je koľko atestovaných lekárov.

Aký počet nemocníc má alebo by mohol mať personálne problémy podľa vašich interných informácií?

Poisťovne môžu zazmluvniť len to oddelenie, ktoré spĺňa personálne normatívy. Pred rokom či dvomi riaditeľ najväčšej súkromnej zdravotnej poisťovne na otázku, či je v tomto smere nejaký problém, odpovedal, že ak by mali postupovať podľa tejto podmienky, nemohli by zazmluvniť viac než polovicu oddelení. Je bežnou realitou, že máme nedostatok personálu, hoci to nemocnice popierajú. Z počtu odvrátiteľných úmrtí na Slovensku je vidieť, že naše nemocnice nie sú po tejto stránke zabezpečené. Expremiér Igor Matovič pred pár mesiacmi sám priznal, že slovenské nemocnice sú po personálnej stránke Potemkinove dediny.

Hovorkyňa ministerstva zdravotníctva prednedávnom uviedla: „Pracujeme na ucelenom dokumente, ktorý rieši personálnu stratégiu, plány vzdelávania a ďalšie zámery rezortu.“ Poznáte podrobnosti tejto stratégie?

Takúto odpoveď poskytuje pani hovorkyňa už niekoľko rokov. Druhou najčastejšou odpoveďou je: „Intenzívne o tomto probléme rokujeme so všetkými zástupcami zdravotníkov.“ Pred asi dvomi týždňami sme mali stretnutie s ministrom, kde sme ho informovali o personálnych problémoch aj o hroziacom kolapse viacerých oddelení v nemocniciach. Na jasnú otázku, aký plán majú na udržanie zdravotníkov na Slovensku, štátni tajomníci uviedli, že na stabilizáciu zdravotného personálu plánujú rekonštrukciu nemocníc. Z vyjadrenia pani hovorkyne sa teším, ak je pravdivé, ale pred dvomi týždňami podľa odpovedí tajomníkov rezort ešte nemal žiaden konkrétny plán.

Čo sa ešte na stretnutí rozoberalo?

Bolo to prvé oficiálne stretnutie s ministrom, prebrali sme základné veci a ponúkli sme pomoc a podporu na zlepšovaní nášho zdravotníctva. Ministra sme upozornili na problémy v počte personálu, navrhli sme nejaké riešenia a poukázali na zabezpečenie zdravotníkov v okolitých štátoch. Vyšehradská štvorka výrazne reflektovala covidovú krízu, nástupný plat lekára v rámci V4 je aktuálne najnižší práve u nás.

Predpokladáte odliv pracovníkov?

Zdravotníci u nás počúvali od politikov len vyhrážky o tom, ako je potrebné udržať núdzový stav, aby mali pracovnú povinnosť. Je neuveriteľné, ak predseda strany Sloboda a solidarita hovorí, že treba zrušiť núdzový stav, aby ľudí štát nezväzoval, ale že súčasne treba zabezpečiť pracovnú povinnosť pre zdravotníkov aj bez núdzového stavu. Pritom nenavrhli žiadnu pozitívnu motiváciu. Človeku sa až zastavuje rozum, v akej krajine to žijeme. Preberali sme u ministra však aj iné záležitosti, napríklad nemocnicu Rázsochy, ktorá je dôležitá pre vzdelávanie nových lekárov. Bratislavská nemocnica trpí najmä nedostatkom zdravotných sestier a skúsených lekárov, a preto musí redukovať lôžka. Najdôležitejšia lekárska fakulta na Slovensku má obmedzený počet výučbových lôžok, a preto nemôže vzdelávať viac lekárov. Sme v začarovanom kruhu, kde sa následok stáva príčinou.

Čo sa teda bude diať s Univerzitnou nemocnicou na bratislavských Rázsochách?

Povedali nám, že je prioritou vlády a je súčasťou Plánu obnovy, z ktorého je potrebné minúť financie do roku 2026. Rezort nevie, kedy bude táto nemocnica hotová, ale už vedia, že do roku 2026 to vraj nestihnú.

Povedal minister, čo je priamo jeho prioritou?

Taká otázka nepadla, ale zdôrazňoval, že si uvedomuje personálne problémy a chce ich akútne riešiť. Mali sme aj pracovné stretnutie ohľadom mzdového ohodnotenia sestier a lekárov, kde sme navrhli motivačný systém. Pán minister zobral tieto návrhy pozitívne, dokonca sú vraj jeho predstavy podobné. Ale podľa neho podmienkou na riešenie miezd je stratifikácia, teda po novom optimalizácia siete nemocníc. Tá sa má vykonať najskôr, až potom príde rad na ostatné úpravy. Neviem, či plne pochopil situáciu.

Môžeme rátať s tým, že lepšie pracovné prostredie a technická vybavenosť prispejú k tomu, že lekári ostanú na Slovensku?

Ak sa chcete dobre postarať o pacienta, musíte mať na to aj vytvorené podmienky. Ide teda o jeden z faktorov, ktorý rozhoduje o tom, či sa zamestnať na Slovensku. Ak však nemáte personál, je vám špičková operačná sála zbytočná. Personálne zabezpečenie je prvoradé. Pre mladého lekára po skončení medicíny je dôležité, pod kým bude pracovať a vzdelávať sa. Hrozí totiž, že mladí sa nebudú mať od koho učiť, pretože nám chýbajú skúsení lekári vo vekovej kategórii štyridsiatnikov a päťdesiatnikov. Ak sa mladý lekár rozhoduje pre určité oddelenie a vidí, že sú tam len o rok či dva starší kolegovia a jeden dôchodca, radšej pôjde do zahraničia, kde má dostatok lekárov, od ktorých sa bude učiť. V nemocniciach nám chýbajú tí najperspektívnejší a najskúsenejší lekári, čo spôsobuje odliv mladých, najmä tých šikovnejších.

To vyzerá ako začarovaný kruh.

Áno, ale tento začarovaný kruh sa dá pretnúť, len ho musíte chcieť riešiť. Ministerstvo vnútra a ministerstvo obrany majú programy, podľa ktorých vedia, koľko policajtov a vojakov na jednotlivé obdobie potrebujú. Vypracovali aj stratégie, ako sa k tomuto počtu nových pracovníkov dostať. Ministerstvo zdravotníctva nič také nemá. Bola to preto prvá z našich požiadaviek po stretnutí s ministrom. Požadovali sme vytvorenie plánu na stabilizáciu tých zdravotníkov, ktorí už sú v nemocniciach, ako aj vytvorenie plánu na zabezpečenie chýbajúcich počtov zdravotníkov v jasne definovaných termínoch.

Stretli sa návrhy na zlepšenie manažmentu počtov pracovníkov na oddeleniach s pochopením ministra?

Minister si to vypočul, zatiaľ k tomu nezaujal konkrétny postoj.

Minister Lengvarský už na začiatku povedal, že v politike bude len toto volebné obdobie. Môžeme teda očakávať, že dôjde aj na vytvorenie stratégie o tom, koľko zdravotníkov, na akých pozíciách a v akom časovom horizonte potrebujeme?

Dostali sme sa už žiaľ do bodu, že personálny problém nášho zdravotníctva je už nevyhnutné riešiť a nedá sa to odkladať. V podstate sú len dve možnosti – tá lacnejšia je riešiť to a oprieť sa o tých zdravotníkov, ktorých tu ešte máme, alebo to spadne a budeme to musieť stavať nanovo, to však bude extrémne drahé a s neistým výsledkom.

Prednedávnom robilo Lekárske odborové združenie prieskum, kde sa 56 percent respondentov vyjadrilo, že podporuje výsluhové dôchodky pre zdravotníkov. Rieši sa aktuálne táto téma?

Spomínali sme to. Podkladom pre výsluhové dôchodky lekárov a zdravotných sestier je enormné množstvo nadčasov, ktoré odpracujú a v dôchodkoch sa im to nijako nezohľadňuje. Zákonník práce umožňuje slovenským pracovníkom dokonca odpracovať oproti iným zamestnancom viac nadčasov. Podľa slovenských zákonodarcov sme zrejme nadľudia, ktorí vydržia pracovať dlhšie než ostatní. Odpracované hodiny počas pohotovosti na pracovisku sa však nerátajú do dôchodku, hoci majú lekári v tom veku odpracovaných oveľa viac hodín než iné profesie.

V súčasnosti by výsluhové dôchodky spôsobili jasný kolaps zdravotníctva. Žiadali sme preto ministerstvo, aby aspoň zohľadnili počet odpracovaných rokov pri mzde. Vďaka tomu by boli starší skúsenejší lekári adekvátne ohodnotení a malo by to vplyv aj na výšku dôchodku.

Zároveň by ich to stabilizovalo v systéme, a tým aj motivovalo mladších lekárov prísť pracovať do
nemocníc.

Ak sa vám roky praxe v nemocnici odzrkadľujú na mzdách, je to motivujúce. Dnes sú platy lekárov v nemocnici rozdelené len na atestovaných a neatestovaných. Teda sú len dve platové skupiny lekárov. Lekárovi stúpne mzda len po atestačnej skúške, to je približne v tridsiatich rokoch, následne až do dôchodku sa dnes plat lekára v nemocnici už nezvyšuje. To je pre skúsených lekárov a špecialistov veľmi demotivujúce.