Protipandemické opatrenia zavreli pred staršími deťmi brány škôl. Najmä od vypuknutia druhej vlny sme urobili veľa pre to, aby sa im aj tak dostalo kvalitného vzdelania. Často sa však zabúda na tých, čo ho poskytujú-učiteľov. Čo ich teda trápi, vyčerpáva a čo nefunguje?

Denne sa usilujú robiť pokroky vo svojich technických zručnostiach, vynachádzajú spôsoby ako deťom podať učivo čo najzaujímavejším spôsobom a zároveň zabezpečiť, aby im žiadna informácia nechýbala. Stále však existuje veľa prekážok, ktoré im celý proces sťažujú.

Nedostatok sústredenia

Napriek tomu, že sa ministerstvo snaží sprístupniť deťom veľa učebných materiálov a vyjsť im v mnohých veciach v ústrety, nikto ešte nevymyslel spôsob, akým deti prinútiť, aby o tieto ponuky prejavili záujem.

Podľa učiteľov deti považujú dištančné vzdelávanie za určitý druh prázdnin. „Mám pocit, že sme upadli do stereotypu. Nechce sa pracovať žiakom a popravde ani mne, keď vidím ich odozvu,“ opisuje stredoškolská učiteľka Mária.

Bez dochádzania do školy majú deti problém s dodržiavaním dennej rutiny a povinností. Opakujú sa prípady, kedy žiaci zaspia alebo sa zabudnú prihlásiť na písomku. „Vypadnú v polovici hodiny, alebo sa pripoja neskôr. Často je to neodôvodnené, lebo rodičia deti kryjú,“ sťažuje sa riaditeľka základnej školy Paulína.

„Deti sú menej motivované, keďže celý deň sedia len sami doma pred počítačom,“ priznáva stredoškolská učiteľka angličtiny Dominika. Častokrát údajne pozerajú do obrazovky a tvária sa, že sú na hodine, ale pokým to učiteľ neodkontroluje priamou otázkou, nie je isté, že pomimo nepozerajú iné webstránky.

Problémom je aj klasická detská zvedavosť, ktorá rozptyľuje ich pozornosť. Deti doma vyrušuje veľa vecí, ktoré by v škole nemali k dispozícii.

Podvádzajú, vieme o tom

Ďalšou nevýhodou online priestoru je veľké množstvo príležitostí na podvádzanie. Učitelia nemajú priamy kontakt so žiakmi a nevedia ich odkontrolovať, čo tí zneužívajú rôznymi kreatívnymi spôsobmi. „Dieťa, ktoré mi na hodine nevie po anglicky povedať súvislú vetu, mi pošle text na úrovni B2,“ sťažuje sa Dominika.

S odstránením tohto problému sa vyrovnávajú rôznymi spôsobmi. „Na testy dávam málo času, aby nemohli listovať v zošite. To je pre deti možno ešte stresujúcejšie. Na odpoveď majú pár sekúnd a k otázkam sa nemôžu vracať. Musím však zabrániť tomu, aby odpisovali,“ vysvetľuje svoje prísne postupy učiteľka Miroslava z gymnázia.

Niektoré školy vyžadujú od žiakov povinne kamery. „Keď sme začali učiť, deti sa nepripájali na obraz a tvrdili, že kamery nemajú. Až po dohováraní, že vieme pravdu z dotazníkov ich rodičov, začali používať aj obrazové spojenie,“ opisuje Paulína.

Iní rezignovali s odôvodnením, že aj skutočnosť, že si deti vedia správnu odpoveď nájsť, je vlastne nejakým pokrokom a v živote sa im vždy naskytnú príležitosti na uľahčenie. Všetci sa však zhodujú na tom, že tieto známky pre nich nemajú veľký význam, lebo často neohodnocujú skutočné vedomosti.

Ťažkosti s pochopením učiva

Forma, ktorou je žiakom ponúkané vzdelanie, vraj jeho kvalitu znižuje. „Žiaci si online neosvojujú učivo tak, ako keď sú priamo prítomní na hodine. Sú za počítačom akoby skrytí a nevynaložia také úsilie ako v škole, kde interakcia prebieha inak,“ vysvetľuje zástupca riaditeľa Daniel.

„Mám pocit, že deti prichádzajú o to, čo robí pedagogiku pedagogikou. Prichádzajú o srandu, ale srandu, ktorou sa učia a navzájom spoznávajú,“ myslí si Mária. Práve pedagogické postupy, ktoré sa online nedajú zrealizovať, deti údajne naučia najviac.

Myslia sa tým najmä skupinové práce, ktoré sa online nedajú robiť hromadne, pretože učiteľ nemôže komunikovať so všetkými skupinami naraz. „Tí ostatní sa môžu zatiaľ flákať alebo rozprávať slovensky,“ sťažuje sa angličtinárka Dominika.

Ubudli tiež možnosti ako spraviť deťom učivo zaujímavejším a to najmä pre starších a technicky menej zdatných učiteľov. Ich hodiny preto spočívajú zväčša v tom, že si zapnú Microsoft Teams, vysvetlia deťom látku a tie si ju zapíšu.

Zahltení byrokraciou a neefektívnymi postupmi

Nový typ vzdelávania znamená aj nové úlohy pre učiteľov, ktoré im však odoberajú z voľného času. „Sú niektoré veci navyše, ktoré človek urobí, lebo musí, ale nemá ich v popise práce. Človek si na to len zvykne,“ vysvetľuje Daniel.

„Niekedy nefunguje zvuk, vypadáva internet. Ak chcem, aby deti mali skutočne všetko, musím im to spisovať a posielať nad rámec pracovných hodín, zaberie to veľa času,“ sťažuje sa Miroslava.

Aj úkony ako kontrola úloh, ktoré v škole zaberú najviac päť minút, sa pri dištančnom vzdelávaní menia na neefektívne zlo. „V online priestore si musíte všetky dokumenty niekde stiahnuť, odkontrolovať, trvá to neporovnateľne dlhšie,“ opisuje Paulína.

Nápomocnými im nie sú ani systémy ako edupage, ktoré správne odpovede vyhodnotia automaticky. Nahrávanie kľúčov do systému totiž niekedy zaberie viac času ako by si vyžadovala samotná oprava. V niektorých prípadoch ako napríklad jazykové preklady systém nezohľadňuje viaceré správne možnosti a stále nevie overiť otvorené otázky.

Vydržte, hlasujete...

Ďakujeme za váš hlas...

Už ste hlasovali...

0