Dočkáme sa aj na Slovensku? Americké ministerstvo zahraničia podporilo ambasády vo vyvesení vlajok BLM

Vláda Spojených štátov pod vedením demokratického prezidenta Joea Bidena oficiálne podporila kontroverzné rasové hnutie Black Lives Matter. Túto podporu majú prejavovať aj americkí veľvyslanci v krajinách svojho pôsobenia.

Ministerstvo zahraničných vecí USA vyzvalo svoje veľvyslanectvá a veľvyslancov, aby v zahraničí podporovali rasové a neomarxistické hnutie Black Lives Matter. Tvrdí to uniknutý dokument z prostredia rezortu diplomacie, ktorý ako prvý získal portál Human Events.

Tento sedemstranový text dáva povolenie diplomatom, aby použili názov organizácie BLM vo svojich propagačných príspevkoch a prejavoch. Mali tak spraviť počas výročia smrti Georgea Floyda 25. mája ako aj v budúcich obdobiach.  

„Ministerstvo podporuje používanie výrazu Black Lives Matter v správach, prejavoch a iných diplomatických stykoch so zahraničnými obecenstvami, aby podporovala rasovú rovnosť a prístup k spravodlivosti,“ píše sa v dokumente.

Stará prax

Text zároveň povoľuje, aby ambasády vyvesili vlajku BLM na svojich stožiaroch s výnimkou tých, na ktorých visí americká vlajka. Robiť tak majú v prípade, ak to „dovoľujú miestne podmienky“. Hovorca amerického ministerstva zahraničia na otázky televízie Fox News odpovedal, že „nebudú komentovať pravosť či vierohodnosť údajne uniknutých dokumentov“.

Viaceré americké ambasády však tieto vlajky skutočne vyvesili – napríklad v Grécku, Španielsku, Kambodži či Bosne.

Súčasná americká vláda podobne pristúpila napríklad k vyvesovaniu vlajok hnutia LGBT. Minister zahraničia Anthony Blinken v apríli povolil vyvesenie týchto zástav na veľvyslanectvách Spojených štátov. Išlo o obrat od politiky bývalého prezidenta Donalda Trumpa, ktorý to pôvodne zakázal.

Hnutie Black Lives Matter založila trojica aktivistiek, z ktorých dve sami seba nazývajú trénovanými marxistkami. Za svoj vzor jedna z nich považuje aj čínskeho komunistického diktátora Mao Ce-tunga. Hnutie stálo za masovými protestami, ktoré sa diali počas minulého roku v Spojených štátoch i inde vo svete po smrit Georgea Floyda. Tie mávali často násilný priebeh. Ideológia hnutia hovorí o údajnom systematickom útlaku černochov v Amerike, pričom v rámci neho bujnie kritická rasová teória.

Samé hnutie údajne bojuje proti rasizmu a za rasovú spravodlivosť, pritom však organizovalo oslavy či stretnutia, na ktoré odmietali pripustiť príslušníkov iných rás. Na námestí Georgea Floyda, ktoré je už viac ako rok dejiskom protestov či aktivít BLM, sa nedávno dokonca objavili špeciálne inštrukcie prie bielych ľudí, ktorí by sa radi išli na toto miesto pozrieť.