Alojz Hlina naznačuje definitívny koniec v KDH. Potom ako ho nahradil Milan Majerský, sa najskôr stiahol, postupne občas začal komentovať dianie na Facebooku. Najnovšie zaútočil na politikov, ktorí podľa neho škodia konzervativizmu, a vyhlásil, že je pripravený pred nimi samými konzervativizmus brániť.

KDH sa do parlamentu pod vedením Alojza Hlinu nedostalo. Časti konzervatívnych voličov a samotným členom hnutia prekážal Hlinov agresívny prejav, slogany namiesto programu či pakt o neútočení s progresívcami z koalície PS/Spolu, ktorá sa taktiež do Národnej rady nedostala. V KDH tiež chýbali osobnosti.

Po prehre v parlamentných voľbách sa Hlina vzdal funkcie predsedu KDH a vedenie v strane dočasne prebral Pavol Zajac. Koncom augusta si za nového predsedu zvolili Milana Majerského. Hlinu tak nahradili politici, ktorí s ním predtým sedeli vo vedení strany a nedokázali ho korigovať ani kritizovať.

Napriek tomu sa chceli od neho po voľbách odstrihnúť a dištancovať a Alojz Hlina sa po voľbách nedostal ani do predsedníctva. Majerský na straníckom sneme otvorene povedal, že ho vo vedení hnutia nechce. Vyjadril sa, že spolupráca s Hlinom by bola ťažká pre odlišné pohľady na to, ako má vyzerať komunikácia v rámci hnutia a jeho prezentácia navonok.

Hlinov koniec v KDH?

Hlinu pri vlaňajšej voľbe podpredsedov podporila len tretina delegátov a už vtedy sa špekulovalo, či z hnutia definitívne odíde. Sám sebe dával za vinu, že s progresívcami podpísal pakt o neútočení, čo viedlo k odchodu časti konzervatívnych voličov a následnému neúspechu vo voľbách.

Majerský síce tvrdil, že Hlina by mal zostať aktívnym členom KDH, ale inde ako v predsedníctve a dokonca hovoril, že by z neho mohol byť kandidát na primátora Bratislavy.

To sa však zrejme nestane. V poslednej dobe sa špekuluje o jeho kontaktoch s Tomášom Druckerom a odchod Hlinu z KDH je zrejme na spadnutie. Hlina aktuálne ostro vystupuje nielen proti svojim straníckym kolegom, ale aj ďalším konzervatívnym politikom a naznačuje, že v tomto mimoparlamentnom zoskupení končí.

„Niekedy jednoducho príde ten čas, keď musíte urobiť rozhodnutie. Bol som, som a aj budem konzervatívec. Konzervativizmus na Slovensku sa teraz, žiaľ, stáva prostredníctvom mnohých politických uskupení teritóriom ľudí, ktorí častokrát v živote nič nedokázali a jediná možnosť pre nich, kde sa dá prežiť, či dokonca uspieť, je konzervatívna politika,“ píše Hlina v úvode pomerne rozsiahleho vyhlásenia na svojom facebookovom profile.

Vraj stačí nenávidieť odlišnosť

Podľa bývalého predsedu KDH dnes na Slovensku v konzervatívnej časti politického spektra stačí politikom v určitých intervaloch zakričať, že sú proti potratom a „so sladkým či menej sladkým úsmevom nenávidieť odlišnosť“. Farizejstvo a pokrytectvo považuje Hlina za „základné ingrediencie koktailu“, ku ktorým sa podľa neho pridáva populizmus. Týmto spôsobom vníma konzervatívnu politiku na Slovensku a tvrdí, že by taká nemala byť.

„Myslím, že sa otvára nový front – bude treba brániť konzervativizmus pred ‚konzervatívcami‘. Zviedol som ťažké zápasy so Slotom, so smeráckou 83-kou v parlamente, s kotlebovcami v uliciach či s úžerníckou mafiou. Som pripravený brániť konzervativizmus pred ‚konzervatívcami‘. Konzervativizmus nie je Kotleba, Mazurek, Kollár, Vašečka, Záborská, Kuffa či Matovič. Toto si konzervativizmus nezaslúži, aby bol takto vnímaný,“ dodáva v statuse.

Vernosť manželke, nie strane

Hlina sa takisto obáva, že by mohlo jedného dňa dôjsť k spolupráci KDH a KÚ, čo by na Slovensku zjednotilo relevantnejšie konzervatívne politické sily. „KDH si vyberá cestu spolupráce s ľuďmi, ktorí namiesto poďakovania, že im KDH pomohlo byť dvadsať rokov v parlamente, hystericky vykrikovali po dedinských rozhlasoch. Ak KDH ide spolupracovať či spájať sa s ľuďmi ako R. Vašečka, A. Záborská a s ďalšími ‚konzervatívcami‘, tak tam veru nie je miesto pre mňa,“ vyhlásil Hlina.

Z vyššie uvedených riadkov vyplýva, že bývalý predseda KDH zrejme naozaj plánuje hnutie opustiť. Ľudsky sklamaný je podľa vlastných slov aj z niektorých ľudí v KDH a prekvapený krutosťou niektorých zo spoločenstva. Kladie si pritom otázku, čo také „smrteľne hriešne urobil“, že po voľbách došlo v KDH k takému obratu vo vzťahu k jeho osobe. Zároveň sa nechal počuť, že prisahal vernosť manželke a nie strane a príde mu ponižujúce byť v strane, v ktorej ho nechcú.

Spolupráca s progresívcami aj s mečiarovcami

Pri Hlinovom naratíve sa však nutne natíska otázka, či nie je tým povestným človekom v protismere reálneho konzervativizmu, aj keď s mnohými chybami, práve on. Už v minulosti sa od neho dištancovali všetci bývalí lídri KDH, od Jána Čarnogurského, cez Jána Hrušovského až po Jána Figeľa. Prekážalo im, že KDH pod jeho taktovkou mlčalo vtedy, keď bolo nutné brániť konzervatívne hodnoty.

Naopak, aktívny bol skôr v ideologickom priestore, ktorý si vytýčili liberáli a už spomenutí progresívni partneri. V roku 2019 sa napríklad vyjadril, že ho mrzí, že na Slovensku klesla akceptácia homosexuality. V roku 2020 zase zahalil do vlajky Európskej únie Kostol svätého Michala Archanjela v Dražovciach. O Slovákoch ako takých sa v vyjadril, že by mohli byť najväčšími vývozcami zbabelosti, nehrdinstva a hlúposti.

Hlina aj po voľbách prevažne inklinoval k spolupráci so skôr liberálnymi subjektami. O exlídrovi Spolu Miroslavovi Beblavom sa pri príležitosti jeho odchodu z politiky vyjadril, že demokracia si ho vypýta späť a vraj sa z jeho exodu teší „politická lúza“. Posledné obdobie mal blízko aj k Tomášovi Druckerovi, o ktorom je rovnako všeobecne známe, že v otázke svetonázoru má bližšie k liberálnemu ako ku konzervatívnemu prostrediu.

Hlina však mal zvláštny nos na ľudí už v minulosti, keď sa angažoval pod značkou Strany mladých demokratov (SMD), čo neskôr bagatelizoval nepodstatnou kauzou. SMD však organizovala pred rokom 1998 spoločné akcie v spolupráci s mládežou Mečiarovho HZDS a ministerstvom vnútra. U únose Michala Kováča sa vyjadril ako o absurdnej kauze, ktorou Mečiarovi oponenti otravujú a tyranizujú verejnosť.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.