Zdravotníci odmeny za druhú vlnu zrejme nedostanú. Požadujú aspoň zvýšenie platov

Odmeny za jesennú vlnu asi zdravotníci nedostanú, neľutujú však. Ich situáciu dokáže vraj zlepšiť len systémové riešenie a spravodlivý prístup zo strany ministerstva zdravotníctva.

V pondelok dostali zdravotníci v Česku odmeny za druhú vlnu pandémie. Ak zdravotník na covid oddelení odpracoval všetky pracovné zmeny, dostane odmenu v plnej výške 75-tisíc korún. Z tejto sumy sa ešte odčíta 15-percentná daň z príjmu a 11 percent za zdravotné a sociálne poistenie.

Všetky české nemocnice tieto odmeny už vyplatili, zravotníci ich dostanú vo výplate za máj, teda v júni. Portál iDNES.cz uvádza, že v priemere vyplatila napríklad Fakultná nemocnica Plzeň 57-tisíc korún či Fakultná nemocnica u svätej Anny v Brne 65-tisíc korún. Záchranári si v hrubom prilepšia až o 120-tisíc korún, na účte sa im však suma objaví až o mesiac neskôr.

Príplatky pre zdravotníkov sa na Slovensku neušli všetkým

Slovenskí zdravotníci dostali zatiaľ odmeny len za prvú vlnu, konkrétne v decembri minulého roku. Od 1. januára 2021 dostávali všetci pracovníci covid oddelení, vrátane nezdravotníckeho personálu, sedemeurové mimoriadne príplatky.

Dostať ich mali aj pracovníci z necovidových oddelení, ktorí prišli do styku s pozitívnymi pacientami pri výkone špeciálnych vyšetrení. Zdravotnícke organizácie nepovažujú tieto príplatky za spravodlivé.

„Sestry nepracovali len v červených nemocniciach. Stávalo sa, že nejaká z nich pracovala na štandardnom oddelení či v ambulancii s nakazeným pacientom a dozvedela sa to až neskôr. Veľa ľudí nám poslalo spätnú väzbu, že nedostali príplatky napriek starostlivosti o infikovaných pacientov,“ povedal Štandardu Lukáš Kober, riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

„Sedemeurový príplatok, ktorý dostali len tí, čo robili na covid oddeleniach, je nesystémový a pre väčšinu zdravotníkov demotivujúci, pretože iní zdravotníci často ošetrovali covid pacientov, o ktorých sa ešte nevedelo, že majú covid. Hrozí tu aj istá diskriminácia, pretože sa ťažko zdôvodní, prečo je pri COVID-19 takýto príplatok a napríklad pri tuberkulóze alebo iných vážnych infekčných chorobách nie,“ myslí si Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia.

Znevýhodnený bol aj personál záchranných zdravotných služieb. Zarátalo sa im len obdobie od prvého marca, hoci prichádzali do styku s nakazenými neustále. Mimoriadne príplatky sa prestali na Slovensku vyplácať, keď klesol počet hospitalizovaných v nemocniciach pod tisíc. Aktuálne sú zdravotníci bez platového zvýhodnenia, hoci práce majú podľa vlastných slov stále dosť.

Robme veci systémovo a zvýšme platy, navrhujú odbory a združenia

Rezortu sme sa preto opýtali, či plánuje vyplácať odmeny za druhú vlnu a ak áno, za koľko mesiacov, v akej výške a pre koho by platili. Z odpovede vyplynulo, že takáto diskusia sa na vedúcich pozíciách nevedie.

„Štát už udelil v minulých mesiacoch odmeny pracovníkom na covid oddeleniach, záchranárom, lekárom a ich prácu si nesmierne vážime. O prípadnom ďalšom odmeňovaní budeme v predstihu včas informovať,“ uviedla hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Podľa opýtaných zdravotníckych organizácií by odmeny za druhú vlnu boli len akousi náplasťou. Dôležitejšie je podľa nich zmeniť celkový prístup k zdravotníkom a nie hasiť situáciu, keď ide do tuhého.

„Nepochybne, finančná odmena patrí všetkým zdravotníkom. Ohodnotenie zdravotníkov však nie je iba o jednorazovom finančnom stimule, ale o komplexe viacerých vecí. Zdôrazniť musím napríklad oddych alebo ďalšiu motiváciu k ich práci. Počas pandémie zvádzali ťažký boj, boli v prvej línii, každý jeden z nich sa postavil vírusu čelom,“ uviedla Monika Kavecká, predsedníčka Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek.

Minister Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) zdravotníkov poprosil o trpezlivosť a prisľúbil im lepšie platové ohodnotenie. Odbory aj združenia vzali ministra za slovo a na stretnutí spred dvoch týždňov mu predostreli svoje predstavy.

„Náš návrh je vo zvýšení koeficientov na výpočet základnej mzdy, a to vo výške od 1,3 do 1,5 (podľa výšky dosiahnutého vzdelania). Zároveň chceme, aby sa zohľadnila aj časová postupnosť, teda nárast mzdy podľa odpracovaných rokov. Dnes má sestra so 40-ročnou praxou tú istú základnú mzdu ako sestra absolventka,“ približuje Kober.

Aj Slovenská lekárska komora zastáva názor, že krátkodobé riešenia nie sú správnou cestou na stabilizovanie zdravotníckeho personálu. Komora preto podporuje zvýšenie platov.

„Pevne veríme, že na najbližších spoločných rokovaniach dôjde k zhode o navýšenie finančných prostriedkov, ktoré by malo reflektovať nielen minulú, ale najmä súčasnú situáciu v našom zdravotníctve. Iba tak budeme schopní garantovať kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v prospech všetkých našich občanov – pacientov,“ skonštatovala v stanovisku.

Potrebujeme zlepšiť manažment a vytvoriť dlhodobú stratégiu

Lekári okrem nízkych platov upozorňujú aj na zlyhávajúci manažment nemocníc, ktoré nemajú predstavu o tom, koľko pracovníkov môže v nasledujúcich rokoch opustiť systém. To môže v krajnom prípade viesť k zatvoreniu niektorých oddelení.

„Požadovali sme vytvorenie plánu na stabilizáciu tých zdravotníkov, čo už sú v nemocniciach, ako aj vytvorenie plánu na zabezpečenie chýbajúcich počtov zdravotníkov v jasne definovaných termínoch,“ informoval Visolajský.

„Nemocnice idú často na doraz, nerobia si predikcie toho, ako bude vyzerať počet zdravotníkov v jednotlivých vekových kategóriách o päť či desať rokov. Nevšímajú si, koľko sestier odchádza do dôchodku a že ich potrebujú nahradiť, aby nenastala situácia, že nemajú koho napísať do služby a musia zatvoriť oddelenie,“ priznáva aj riaditeľ Komory sestier.

Minister si návrhy lekárskych a sesterských organizácií na nové platové podmienky zdravotníkov vypočul. Zatiaľ k nim nezaujal konkrétny postoj. Organizácie nedostali presný termín, kedy sa o zvýšení miezd rozhodne. Na najbližších stretnutiach sa bude diskutovať o prieniku medzi ich návrhmi a návrhom rezortu.

Ostáva len dúfať, že si Lengvarský nájde na diskusiu čas. Na stole má totiž veľkú reformu zdravotníctva za 1,5 miliardy eur, pre ktorú potrebuje nájsť podporu v koalícii. Ak Slovensko reformu neschváli, príde o peniaze z Fondu obnovy.