Cez víkend zvolanie snemu strany Za ľudí podporili tri krajské organizácie, dnes sa rozhodnú straníci v Bratislave a Žiline. Ak požiada o snem päť krajov, bude sa konať.

Veronika Remišová prežíva ťažké sklamanie. V podstate si práve uvedomuje, že je v rohu a bez veľkých nádejí na politickú budúcnosť. Ak bude snem, môže si byť istá, že už prehrala.

Možno to znie prekvapivo, ale prehrá bez ohľadu na to, čo sa stane. A hoci pred ňou stojí politický krížik, tento text chce ponúknuť malú empatiu, vydržte teda dokonca.

Najskôr ten snem. Ak by sa Remišovej podarilo zvolať snem spôsobom, že by do zloženia prehovorili nižšie štruktúry (straníci, ktorí nechcú predčasné voľby ani nepoškuľujú po inej liberálnej strane), mohla by si teoreticky udržať pozíciu predsedníčky.

Ale čo jej to pomôže?

Aj keby Remišová vyhrala, Kolíková so svojím kruhom podporovateľov zo strany odíde. Remišová príde o poslanecký klub, strana ešte viac prepadne v prieskumoch. Remišová možno ostane sama ako prst. Problém totiž je, že všetci súčasní podporovatelia Remišovej medzi poslancami parlamentu sú náhradníci za členov vlády.

Keby z vlády odišla Kolíková, o mandát príde Pivková, keby z vlády odišiel Kolíkovej štátny tajomník Luciak, v parlamente skončí poslankyňa Leščáková. A keby od Remišovej odišiel jej štátny tajomník Antal, skončí zase poslankyňa Šuteková. (Keby sa do parlamentu vrátila Remišová, skončí naopak Antal.) Remišovej sa teda v krajnom variante môže stať, že by bola predsedníčkou strany bez poslancov.

Otázne, samozrejme, je, na ktorú stranu sa pridajú Juraj Šeliga s Janou Žitňanskou, ale na to sa Remišová spoliehať nemôže.

Ak by vyhrala voľby na sneme Kolíková, strana naberie výrazne liberálnejší smer (dúhové témy, konflikt s Matovičom a Kollárom), čo Remišovú vytlačí na okraj iným spôsobom. Únik bude možno hľadať zase ona.

Remišovej, samozrejme, zostáva tretia možnosť – nekandidovať a podporiť proti Kolíkovej niekoho tretieho. Do úvahy pripadá Juraj Šeliga, oslabený nedávnou kauzičkou a trochu neistý, kde je medzi Remišovou a Kolíkovou jeho miesto.

Nech to dopadne akokoľvek, Remišová už prehrala. Poslednú šancu, ako oslabiť Kolíkovú, jej ponúkal Matovič, ale Kolíkovú tieto spory len uistili, že musí čím skôr kandidovať a stať sa predsedníčkou. To ju pred Matovičom posilní najviac.

To, čo práve sledujeme, je zmena rovnováhy v Hegerovej vláde.

Ak Kolíková vyhrá, posilní blok so Sulíkom. Ak prehrá, možno hneď prejde do Sulíkovho poslaneckého klubu (alebo do progresívnej opozície). Bez ohľadu na to, ako to dopadne, v koalícii sa mení vnútorné rozloženie síl.

Nie je na tom nič prekvapivé, Kiskova strana bola dizajnovaná ako partner pre Progresívne Slovensko a stranu Miroslava Beblavého, kvôli odlíšeniu klamala trochu telom a nazývala sa občas „konzervatívnou“. Práve nato slúžila účasť Veroniky Remišovej, dnes to už potrebné nie je, preto nie je potrebná ani Remišová.

Z dnešného pohľadu je prekvapivé, že politici, ktorí najviac oslovili voličov, po voľbách postupne prepadli. Strana mala 160-tisíc hlasov, Kiska so 100-tisíc krúžkami skončil hneď po voľbách. Remišová mala 80-tisíc krúžkov a pomaly končí aj ona, Žitňanská získala 50-tisíc krúžkov a Šeliga 37-tisíc, ani jeden z nich sa nepresadil. Stranu tak získa Mária Kolíková, ktorá mala vo voľbách 9-tisíc krúžkov, deväťkrát menej ako Remišová, a má za sebou kariéru štátnej tajomníčky vo Ficovej vláde, voči ktorej Remišová po boku Matoviča tak odhodlane bojovala.

Keď uvidíte jej smutné oči, bude to preto, že jej to celé nebude dávať logiku.

Ona totiž naozaj nemohla ministerku Kolíkovú brániť z plných pľúc, veď za podobné kauzičky nedávno kritizovala Smer. A keď robila tlačovky s Igorom Matovičom, Mária Kolíková sedela na ministerstve vedľa Moniky Jankovskej.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.