Zadržaný opozičný novinár Roman Protasevič sa ozval z väzenia a priznal sa k organizovaniu demonštrácií. Do Bieloruska sa dostal po vynútenom pristátí dopravného lietadla, čo zmobilizovalo Brusel a prinieslo neobvykle rýchlu reakciu. Lídri na samite rozhodli o uvalení sankcií, ktoré pocíti bieloruská ekonomika.

Bieloruský provládny telegramový kanál Žoltyje slivy zverejnil v utorok videozáznam s nedávno zadržaným opozičným novinárom Romanom Protasevičom. Priznáva sa k činom, z ktorých ho obviňuje vláda prezidenta Alexandra Lukašenka. Poprel tiež informácie o svojom zlom zdravotnom stave. Viaceré médiá aj politici však varovali, že Protasevič bol pravdepodobne k priznaniu donútený nátlakom.

„Nachádzam sa vo vyšetrovacej cele číslo 1 v Minsku. Nemám žiadne zdravotné problémy, ani so srdcom, ani so žiadnymi inými orgánmi. Správanie príslušníkov [bezpečnostných zložiek] voči mojej osobe je maximálne korektné a podľa zákona. Naďalej spolupracujem s vyšetrovateľmi a priznávam sa k organizácii masových nepokojov v Minsku,“ vyhlásil Protasevič na videu.

Novinár tak okrem iného reagoval na informácie o svojej údajnej hospitalizácii. Jeho matka Nataľja Protasevičová totiž pre médiá vyhlásila, že Protaseviča museli hospitalizovať pre problémy so srdcom. Mali jej to povedať ľudia z prostredia zdravotníctva.

Protasevičovo verejné priznanie prišlo krátko po tom, ako bieloruské úrady prinútili v Minsku pristáť dopravné lietadlo spoločnosti Ryanair, len aby mohli opozičného novinára zadržať. Spolu s ním bola odvedená aj jeho priateľka, občianka Ruska, Sofia Sapegová.

Médiá pôvodne informovali, že spolu s nimi sa na palubu lietadla nevrátili aj ďalší štyria občania Ruska, čo viedlo k špekuláciám o možnom zapojení ruských spravodajských služieb. V utorok už niektoré médiá uviedli, že na palubu sa nevrátili len traja pasažieri, pričom dvaja mali byť občanmi Bieloruska a jeden bol Grék, ktorý aj tak cestoval do Minsku.

Rýchla a ostrá reakcia EÚ

Vynútené pristátie lietadla v Minsku a zatknutie Protaseviča sa v pondelok stalo hlavnou témou mimoriadneho samitu EÚ. Lídri členských štátov na ňom okrem iného rozhodli, že uvalia na Bielorusko dodatočné „cielené hospodárske sankcie“. Nateraz je na čiernej listine za potláčanie opozície 88 predstaviteľov režimu a sedem právnických osôb.

Tón celého samitu zadal podľa portálu Politico francúzsky minister pre európske záležitosti Clément Beaune. Ten zdôraznil, že „reč je o európskom lietadle, patriacom európskej leteckej spoločnosti, ktoré letelo medzi hlavnými mestami dvoch členských štátov EÚ“. Udalosť označil za štátne pirátstvo, ktoré nesmie zostať nepotrestané.

„Nestačí tento čin verbálne odsúdiť… Európska únia musí čo najskôr prijať nové prísne sankcie proti Bielorusku, aby vyslala správu, že takéto praktiky by nemali byť a nebudú na európskom kontinente tolerované,“ pridal sa grécky premiér Kyriakos Mitsotakis. Práve grécka delegácia následne načrtla sankčné opatrenia, ktoré neskôr lídri odsúhlasili.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na samite načrtla voči Bielorusku politiku cukru a biča. Únia je podľa jej slov pripravená na dlhý boj s tým, že Brusel bude na Lukašenkov režim vyvíjať tlak dovtedy, kým nezačne rešpektovať právo občanov na slobodu slova a slobodu miestnych médií. Zároveň avizovala, že Brusel má pre Bielorusko pripravený rozvojový balík v hodnote troch miliárd eur pre prípad, že sa zdemokratizuje.

Video výpovede zadržaného bieloruského opozičného novinára Romana Protaseviča. Zdroj: Twitter

Hoci maďarský premiér Viktor Orbán s uvalením sankcií súhlasil, vo svojom príhovore sa vyhol akejkoľvek zmienke o Bielorusku alebo Rusku a zameral sa namiesto toho na agendu pandémie a klimatickej zmeny, ktoré mali byť predmetom rokovaní až v utorok.

Postoj EÚ ocenil aj americký prezident Joe Biden. „Teší ma, že Európska únia vyzvala na cielené hospodárske sankcie a ďalšie opatrenia. Požiadal som svoj tím, aby vypracoval možnosti, ako priviesť zodpovedné osoby k zodpovednosti.“

Napätie medzi Lotyšskom a Bieloruskom

K osobitnej eskalácii však došlo vo vzťahoch medzi Bielorusom a susedným Lotyšskom. Štáty si v pondelok vzájomne vyhostili diplomatov. Minsk okrem veľvyslanca vyhostil aj ďalších šiestich lotyšských diplomatov, pričom na veľvyslanectve tak ostal len jeden technický zamestnanec.

Bieloruský minister zahraničných vecí uviedol, že príčinou vyhostenia je „urážka bieloruskej vlajky v Rige“. Reagoval na pondelkové rozhodnutie primátora Rigy Mārtinša Stakisa zameniť súčasnú zelenobielu vlajku Bieloruska za jej staršiu bielo-červeno-bielu verziu, ktorá sa stala symbolom bieloruskej opozície voči prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi. Vlajka bola v meste vyvesená v rámci aktuálnych majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji.

„Vlajka symbolizujúca režim zapojený do štátneho terorizmu je v mestskom prostredí Rigy nevhodná, preto sme ju odstránili! Únos medzinárodného osobného lietadla s cieľom potlačiť a zatknúť politických disidentov zničil posledné zvyšky legitimity bieloruského diktátora,“ uviedol v tejto súvislosti Stakis. Lotyšsko reagovalo na krok Minsku recipročne vyhostením všetkých bieloruských diplomatov.

Prázdne nebo nad Bieloruskom

EÚ v reakcii na nedeľňajší incident tiež rozhodla, že uvalí zákaz letov bieloruských aerolínií do Únie. Rovnako sa lídri rozhodli zakázať lety únijných prepravcov cez vzdušný priestor Bieloruska, čo vlastným aerolíniám nariadilo aj Spojené kráľovstvo. K zákazu sa následne pripojila aj Ukrajina. Brusel zároveň vyzval Medzinárodnú organizáciu civilného letectva (ICAO), aby vo veci núteného pristátia lietadla v Minsku začala vyšetrovanie. Organizácia by v tejto veci mala zasadnúť už tento štvrtok.

Zákaz letov vo vzdušnom priestore Bieloruska môže mať podľa odborníkov na Minsk priamy ekonomický dosah. Ako napísal portál RBC.ru, Bielorusko ročne zarába na tranzitných poplatkoch za riadenie letovej prevádzky približne 50 až 70 miliónov amerických dolárov (40,8 až 57 miliónov eur).

Protaseviča zadržali 23. mája na letisku v Minsku po nútenom pristátí lietadla spoločnosti Ryanair počas letu z Atén do Vilniusu. Bielorusko donútilo lietadlo pristáť na základe údajných vyhrážok o bombe na palube, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Spolu s ním bola zadržaná i jeho priateľka, ktorá je ruskou občiankou. Cestujúci spoločnosti Ryanair strávili na letisku v Minsku takmer sedem hodín. Na rovnakej linke ponad Bielorusko letela týždeň predtým aj líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská.

Bieloruské úrady obvinili z nahlásenia bomby v lietadle palestínske militantné hnutie Hamas, ktoré však dané obvinenie rázne odmietlo.

Zdieľať

To najlepšie
zo Štandardu

Štandard

Prihláste sa na odber
najlepších článkov týždňa
na denníku štandard.